Štátny prevrat či obnova poriadku? Ústavný súd v Poľsku sa vraj už nedá zachrániť

Spor o ústavný súd (ÚS) v Poľsku neutícha. Zatiaľ čo opozícia vládu obvinila z pokusu o štátny prevrat, lebo sa do ÚS napriek nesúhlasu prezidenta snaží dosadiť nových sudcov, vládni predstavitelia hovoria o obnove poriadku. Aj keď oba tábory tvrdia, že konajú v súlade s ústavou a postup druhej strany označujú za protiprávny, podľa odborníkov pochybili všetci. Čo bude ďalej?  

Predstavitelia vládnej koalície dali najavo, že v tomto súboji neustúpia. Ako v pondelok pre televíziu TVN24 uviedol vedúci kancelárie predsedu vlády Jan Grabiec, kabinet Donalda Tuska by chcel dosiahnuť “ústavný reštart” a navrhne zákon, ktorý by zmenil pravidlá pri voľbe sudcov ústavného súdu.

Premiér zároveň odsúdil spôsob, akým sa k problému postavil poľský prezident Karol Nawrocki.

“Vyriešenie konfliktu je jednoduché a možné aj bez zmeny ústavy. Prezident uzná sudcov, ktorých zákonne zvolil Sejm – tak, ako to vyžaduje ústava – a tí sa ujmú svojich povinností na ústavnom súde,” napísal Tusk v pondelok na sociálnej sieti X.

“Karol Nawrocki sa však zatiaľ rozhodol pre konfrontačný prístup – taký, ktorý by Poľsko mohol vyjsť veľmi draho. Demokratický právny štát nesmie ustúpiť násiliu,” dodal.

Krízou by sa malo zaoberať aj zhromaždenie všetkých sudcov ÚS. Na utorok ho zvolala nová ústavná sudkyňa Anna Korwinová-Piotrowská, ktorú časť jej kolegov považuje za zastupujúcu predsedníčku ústavného súdu.

Minister spravodlivosti Waldemar Žurek, ktorý zastáva i funkciu generálneho prokurátora, už požiadal, aby zhromaždenie rokovalo o zbavení sudcovskej imunity predsedu ÚS Bogdana Święczkowského a jeho zástupcu Bartłomieja Sochańského.

Korwinová-Piotrowská, ktorá prevzala vedenie ÚS, lebo má najdlhšiu profesionálnu prax, vydala už minulý piatok príkaz, aby obom pozastavili výkon funkcie.

Spolitizovaný súd

Dôvod, prečo sa situácia tak vyhrotila, treba hľadať v minulosti. V rokoch 2015 až 2023, keď v Poľsku vládla nacionalisticko-konzervatívna strana Právo a spravodlivosť (PiS), prijali aj spornú reformu justičného systému.

V ÚS získali väčšinu sudcovia blízki PiS, ku ktorým patril tiež predseda súdu Święczkowski a jeho zástupca.

To Tuskovej vláde sťažuje presadzovanie niektorých reforiem, pretože ÚS a prezident často vystupovali ako odporcovia vlády. Nawrocki, ktorý sa stal hlavou štátu s podporou PiS, napríklad využíva vetovanie zákonov v parlamente.

Spor vyvrcholil, keď vláda na neobsadené miesta vymenovala osem nových ústavných sudcov. V 15-člennom ústavnom súde by sa tak pomer síl naklonil v jej prospech.

Zákon vyžaduje, aby noví sudcovia, ktorých vymenoval parlament, ešte pred uvedením do úradu zložili prísahu do rúk prezidenta. Nawrocki však piatich z ôsmich menovaných odmietol.

Argumentoval tým, že nespĺňajú kvalifikačné predpoklady a vybrali ich výlučne z politických dôvodov. Sudcovia preto zložili prísahu priamo v Sejme (v dolnej komore poľského parlamentu) a notársky overené kópie o tom predložili prezidentskej kancelárii.

Keď sa však neskôr pokúsili nastúpiť do práce, predseda ÚS im zabránil vo vstupe do budovy. Korwinová-Piotrowská následne Świeczkowskému a Sochańskému na 30 dní pozastavila výkon funkcie.

Świeczkowski sa v piatok pokúsil vrátiť do úradu, ale dovnútra sa nedostal. Večer sa pred sídlom ÚS zhromaždili stovky prívržencov opozície, aby demonštrovali proti kroku vlády.

O poriadok pred súdom sa musela postarať polícia, no napätie sa vystupňovalo, keď sa tam v noci na sobotu zjavil Nawrocki, ktorý predčasne ukončil pracovnú cestu do Senegalu.

Korwinová-Piotrowská v sobotu obmedzila úlohy kancelárie a právneho oddelenia ÚS a kolegom z dôvodu bezpečnosti odporučila, aby pracovali mimo sídla súdu. Väčšine zamestnancov dovolila, aby nechodili do práce.

Chaos bol o to väčší, že pokyny vydával i suspendovaný predseda súdu. Zamestnancom nariadil, aby si do piatka 6. novembra čerpali náhradné voľno, a oznámil, že sa chce stretnúť so zvolenými sudcami.

“Skôr či neskôr vstúpime do budovy ústavného súdu. Možno budeme rozhodovať na iných miestach,” vyhlásil pred novinármi.

Foto:
TASR/AP/Beata Zawrzel
Suspendovaný predseda ústavného súdu v Poľsku Bogdan Šwieczkowski počas protestu pred sídlom Ústavného súdu vo Varšave v sobotu 31. októbra 2026.

Pochybenia na oboch stranách

Kto má v celom spore pravdu? Ústavný právnik Mateusz Radajewski konanie Korwinovej-Piotrowskej odsúdil ako nezákonné.

Zdôraznil, že Święczkowski zostáva úradujúcim šéfom ÚS a jej nariadenia nemajú právne účinky, lebo ustanovenia, na ktoré sa odvoláva, v tomto prípade neplatia. Iný sudca podľa neho nemá právo odvolať šéfa ÚS a aj minister spravodlivosti to môže spraviť iba na všeobecných súdoch.

“Keďže sa ocitli v patovej situácii, s podporou vlády sa rozhodli uskutočniť prevrat vo vedení súdu. Zákon však takú možnosť nestanovuje,” zhrnul Radajewski pre denník Rzeczpospolita.

Varoval, že keby sa postupovalo podľa logiky Korwinovej-Piotrowskej, mohol by sa objaviť ďalší sudca s najdlhšou praxou, ktorý by zase výkon funkcie pozastavil jej. Kto by potom zabránil, aby sa sudcovia vzájomne neodstraňovali, položil si otázku Radajewski.

Naopak, štyria bývalí predsedovia ÚS Marek Safjan, Jerzy Stępień, Bohdan Zdziennicki a Andrzej Zoll, sa postavili na stranu tých, ktorí Święczkowskému pozastavili výkon funkcie.

“Sudcovia, ktorých parlament zákonným spôsobom vymenoval na ústavný súd, podnikli nevyhnutné kroky na obnovenie funkcie a postavenia tejto štátnej inštitúcie – inštitúcie, ktorá je kľúčová pre právny štát a ochranu občianskych práv a slobôd,“ uviedli v spoločnom vyhlásení, z ktorého citoval nemecký týždenník Zeit.

Bývalý sudca ÚS a profesor práva z Jagelovskej univerzity v Krakove Stanisław Biernat zase z vyhrotenia situácie obvinil prezidenta, ktorý je podľa zákona povinný zorganizovať zloženie prísahy nových sudcov ÚS. Nawrocki to však pri niektorých menovaných zdržuje už od marca.

A to napriek tomu, že Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu Varšave v máji nariadil, aby príslušné orgány nebránili zvoleným sudcom v nástupe do funkcie. S tým, že to hlava štátu odmietne urobiť, zákony podľa Biernata nepočítali.

“Ide o vedomé zlyhanie prezidenta pri výkone svojich právomocí,” zhodnotil pre noviny Rzeczpospolita.

“V tomto bode, vo všeobecnosti, nemá nikto stopercentnú pravdu, ale ani to nie je rozhodujúce. Ústavný súd dnes považujú za spolitizovaný orgán a neviem, ako by sa to po všetkom, čo sme videli, mohlo zmeniť,” poznamenal pre denník Krzysztof Izdebski, právny expert z Nadácie Stefana Batoryho.

Všetci musia ustúpiť

Európska komisia Nawrockého už v sobotu vyzvala, aby akceptoval nominácie nových ústavných sudcov. Európsky súd pre ľudské práva už roky kritizuje, že ústavný súd v Poľsku nie je nezávislý a nenaplnenosť jeho senátov zhoršuje jeho flexibilnosť.

Čo bude ďalej? Niet pochýb, že eskalujúci spor poškodzuje medzinárodnú povesť krajiny (v pondelok sa napríklad vzdali funkcie poľskí veľvyslanci v Číne a Rumunsku) a vyvoláva pochybnosti o dodržiavaní zásad právneho štátu.

Oba politické tábory preto čoraz častejšie hovoria o potrebe “resetu” ústavného súdu. Nawrocki s predstaviteľmi vlády rokoval už v sobotu, ale o výsledkoch neinformovali.

“Ústavný súd v tejto podobe sa nedá zachrániť,” prezradil po stretnutí s hlavou štátu líder koaličnej strany Poľsko 2050 Szymon Hołownia. Šéf prezidentskej kancelárie Zbigniew Bogucki v pondelok v rozhovore pre Kanal Zero všetky strany vyzval na ústupky.

“Všetci by mali urobiť krok späť,” povedal a navrhol, aby vypracovali nadstranícku koncepciu nových pravidiel pre voľbu sudcov ústavného súdu.

© Autorské práva vyhradené

Témy:
Poľsko
Ústavny súd
Donald Tusk
Karol Nawrocki
poľská politika
právny štát v Poľsku

Sledujte Pravdu na Google news
po kliknutí zvoľte “Sledovať”

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme diskusiu zastavili

Prevládali v nej príspevky, ktoré boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi. Celú debatu sme
vymazali, autorom všetkých slušných príspevkov sa ospravedlňujeme.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.