
Mierovú misiu Organizácie Spojených národov, ktorá už 35 rokov pôsobila v jednej z najdlhšie trvajúcich územných kríz v Afrike, ukončil spor medzi Spojenými štátmi a Ruskom. Bezpečnostná rada OSN nedokázala predĺžiť mandát operácie MINURSO v Západnej Sahare, hoci obe veľmoci predložili návrhy na jej pokračovanie.
Od nedele 1. novembra sa tak začalo sťahovanie jej personálu a vybavenia. Spojené národy zároveň varujú pred rizikom ďalšej eskalácie konfliktu medzi Marokom a hnutím Polisario, ktoré požaduje nezávislosť sporného územia.
Misia MINURSO vznikla v roku 1991 s cieľom dohliadať na prímerie a pripraviť referendum, v ktorom mali obyvatelia Západnej Sahary rozhodnúť o svojej budúcnosti. To sa však nikdy neuskutočnilo. Teraz sa po 35 rokoch končí aj samotná mierová operácia.
Generálny tajomník OSN António Guterres v nedeľu potvrdil, že organizácia začína proces jej postupného ukončovania. Menší tím zostane na mieste, aby zabezpečil organizovaný odchod personálu, prevoz majetku jednotlivých štátov a nakladanie s vybavením OSN.
Spojené národy zdôrazňujú, že ukončenie misie neznamená koniec ich diplomatického úsilia o vyriešenie sporu.
Obaja chceli misiu predĺžiť. Napokon ju zablokovali
Rozhodujúce udalosti sa odohrali minulý piatok v Bezpečnostnej rade OSN. Spojené štáty predložili návrh, ktorý počítal s predĺžením mandátu misie o ďalší rok, ale zároveň chcel výrazne zmeniť jej budúce smerovanie.
Washington podporoval rokovania založené na marockom návrhu autonómie Západnej Sahary pod zvrchovanosťou Maroka. Americký dokument zároveň navrhoval premenovanie misie. Zo skratky MINURSO, v ktorej písmeno R označuje referendum, sa malo stať MINUSO.
Aj táto zmena mala symbolický význam. Referendum o nezávislosti územia totiž tvorilo základný dôvod, pre ktorý bola misia v roku 1991 vytvorená. Americký návrh podporilo 11 členov Bezpečnostnej rady. Rusko ho však vetovalo.
Moskva tvrdila, že americký prístup zvýhodňuje Maroko a môže oslabiť právo obyvateľov Západnej Sahary rozhodnúť o vlastnej budúcnosti. Ruská delegácia následne predložila vlastný návrh, ktorý počítal s jednoduchým predĺžením doterajšieho mandátu do októbra 2027.
Ten však podporili iba traja členovia rady. Spojené štáty hlasovali proti a jedenásť krajín sa zdržalo. Keďže na prijatie rezolúcie je potrebných najmenej deväť hlasov a súhlas stálych členov, neprešiel ani druhý návrh. Mandát MINURSO preto 31. októbra vypršal.
Spor o jediné písmeno? V skutočnosti išlo o budúcnosť územia
Americký zástupca po hlasovaní kritizoval Rusko, že svojím vetom bráni zmene názvu misie kvôli zachovaniu písmena R, ktoré odkazuje na referendum. Argumentoval tým, že OSN sa už desaťročia nedokázala priblížiť k jeho uskutočneniu.
Ruská delegácia však namietala, že odstránenie tohto písmena nie je iba technickou úpravou názvu. Podľa Moskvy by išlo o symbolické opustenie pôvodného záväzku umožniť obyvateľom Západnej Sahary rozhodnúť o svojej budúcnosti.
Rozpor teda nebol iba v názve medzinárodnej operácie. Išlo predovšetkým o otázku, či sa budúce riešenie konfliktu má opierať najmä o autonómiu pod marockou správou, alebo má zostať otvorená aj možnosť nezávislosti.
Územie, o ktoré sa vedie spor viac než polstoročia
Západná Sahara sa nachádza na severozápadnom pobreží Afriky. Rozľahlé púštne územie je bohaté na zásoby fosfátov a má aj významné rybolovné oblasti. Do roku 1975 bolo pod španielskou koloniálnou správou.
Po odchode Španielska si naň začalo nárokovať Maroko. Proti jeho ovládnutiu sa postavil Front Polisario, ktorý presadzuje nezávislý štát obyvateľov Západnej Sahary, známych ako Sahrawiovia.
Nasledovala dlhoročná vojna. Maroko postupne získalo kontrolu nad väčšinou územia a vybudovalo rozsiahly obranný val oddeľujúci oblasti pod jeho správou od územia na východe. Hnutie Polisario podporuje susedné Alžírsko, na ktorého území žijú v utečeneckých táboroch desaťtisíce Sahrawiov.
V roku 1991 sprostredkovala OSN prímerie. Súčasťou dohody malo byť referendum, v ktorom by sa rozhodovalo o nezávislosti alebo začlenení Západnej Sahary do Maroka. Hlasovanie sa však nikdy neuskutočnilo, predovšetkým pre nezhody o tom, kto má právo sa na ňom zúčastniť.
Maroko v roku 2007 predložilo návrh rozsiahlej autonómie územia v rámci vlastného štátu. Ten získal podporu viacerých západných krajín vrátane Spojených štátov, Francúzska a Británie. Polisario naopak naďalej presadzuje právo na nezávislosť.
OSN varuje pred ďalšou eskaláciou
Misia MINURSO napriek neuskutočnenému referendu zostávala významnou súčasťou bezpečnostnej situácie v oblasti. Jej príslušníci monitorovali vojenské aktivity, preverovali incidenty a pomáhali zmierňovať napätie medzi znepriatelenými stranami.
V roku 2020 sa však prímerie z roku 1991 rozpadlo. Odvtedy v oblasti striedavo v rôznej intenzite pokračujú ozbrojené incidenty. Ukončenie medzinárodnej pozorovateľskej misie preto vyvoláva obavy, že sa môže zvýšiť riziko ďalších stretov.
Generálny tajomník OSN António Guterres vyzval všetky strany na maximálnu zdržanlivosť a rešpektovanie práv obyvateľov Západnej Sahary.
Maroko rozhodnutie o nepredĺžení mandátu privítalo. Podľa kráľovského paláca bola misia nástrojom, ktorý udržiaval územný spor na medzinárodnej úrovni.
Opačne reagovali Front Polisario a Alžírsko. Obe strany kritizovali americký návrh a varovali pred dôsledkami odchodu mierových síl.
Vzťahy medzi Marokom a Alžírskom sú pritom dlhodobo napäté. Obe krajiny v roku 2021 prerušili diplomatické styky a otázka Západnej Sahary zostáva jedným z ich hlavných sporov.
Po 35 rokoch tak končí operácia, ktorá mala pomôcť pripraviť hlasovanie o budúcnosti územia. Samotná otázka, komu má Západná Sahara patriť, však zostáva nevyriešená.
© Autorské práva vyhradené
Témy:
Rusko
USA
OSN
Afrika
Západná Sahara
mierová misia
mReportér
Zdielajte článok
Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu
Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.
Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.

