Potrebuje Európa živiť celý svet? Nie. Šéf európskych mliekarov hovorí, ako zachrániť vidiek

V čase vyostrujúcej sa súťaže o trhové podiely mlieka v Európe i vo svete sa konal v Bratislave výročný kongres EDA – Európskej mliekarenskej asociácie. Jej prezidentom sa stal Koerk Verkerk.  

„Máme jednotný európsky trh, ale aj regionálne rozdiely, ktoré prinášajú rôzne príležitosti a výzvy. Na Slovensku zápasia mliečni farmári so suchom, v Holandsku s environmentálnou legislatívou. Potrebujeme identifikovať, kde sa naše sily dopĺňajú a použiť ich tak, aby sa podporili navzájom“ hovorí ešte len 35-ročný Holanďan.

Leitmotívom kongresu bola myšlienka Európske mliečne výrobky – miestne korene a globálna konkurencieschopnosť. Má Európa ekonomickú a politickú silu formovať svoju budúcnosť v nemilosrdnom zápase o globálne trhy?

Myslím si, že Európa má dostatok sily a zdrojov na to, aby túto výzvu zvládla. Práve v lokálnych koreňoch spočíva naša sila. Máme veľmi blízke vzťahy s farmármi, s miestnymi komunitami, čo považujem za hlavnú konkurenčnú výhodu. Aby sme dokázali podporovať lokálne ekonomiky, je podstatný export. Európskou ambíciou je dodávať mliečne produkty na trhy globálneho trhu. Preto je dôležitá naša schopnosť na globálnych trhoch, ale vieme, že nemôžeme konkurovať iba cenou. Nadovšetko dbáme o kvalitu mliečnych výrobkov a vysokokvalitnú výživu, ktorú poskytujú ľuďom na celom svete.

Pri rastúcej výrobe mlieka je export veľmi dôležitý, lenže farmári a mliekarne si navzájom konkurujú aj na trhu EÚ. Kedysi francúzsky prezident Charles de Gaulle povedal, že vládnuť krajine, kde sa vyrába 365 druhov syra, je nemožné. Ako si s tým poradiť v EÚ, kde je ešte väčšia pestrosť produkcie?

De Gaullov výrok môžeme uchopiť aj inak. Áno, na európskom trhu je veľké množstvo syrov a iných mliečnych výrobkov, ale to neznamená, že si musia medzi sebou za každú cenu konkurovať. Každý si predsa môže nájsť svojho vlastného spotrebiteľa. Samozrejme treba hľadať odberateľov pre jednotlivé produkty. Zoberme si talianske a holandské syry, slúžia rôznym skupinám spotrebiteľov hoci na tom istom trhu. Našou úlohou v EÚ je sústrediť sa na pestrosť výrobkov, na ich kvalitu, to sú naše silné stránky. Kľúčom k úspešnej budúcnosti je teda využiť lokálnu silu na pomoc európskym výrobcom presadiť sa na globálnom trhu.

Centrom rastúceho dopytu po mliečnych výrobkoch dnes už nie je Európa, ani USA, ale najmä Ázia – Čína a India, Afrika. Ako tam obstáť? Tieto krajiny totiž investujú vo veľkom aj do výroby a spracovania mlieka.

Vidím tu dve témy. Po prvé, položme si otázku, či Európa potrebuje živiť celý svet? Odpoveď znie: Nie. Ale Európa má veľmi dôležitú úlohu v zabezpečení vysokokvalitných potravín a výživy. To je našou silnou stránkou, na to sa musíme zamerať. V praxi to znamená podporu do miestnych investícií, aby vznikli nové produkty prinášajúce vysokokvalitnú výživu. Dobrým príkladom je trh so srvátkovým proteínom, ktorý rýchlo rastie. Dopyt po týchto typoch produktoch sa zvyšuje a práve v nich je Európa silná. Na to, aby ste mohli vyrábať srvátkový proteín, treba vyrábať syry, ktorými je Európa povestná no a výroba srvátky ide ruka v ruke s výrobou syrov. Táto synergia Európe nahráva, môže byť kľúčovým hráčom v pokrývaní tohto rastúceho dopytu.

V Európe sú nepochybne vynachádzaví producenti mliečnych výrobkov, ale medzi konkurentov patrí už roky aj Nový Zéland. Je to malá krajina, ale mieša kartami na mliečnom trhu. Čo by sme sa mohli naučiť od protinožcov?

Oplatí sa pozrieť na obchodné vzťahy medzi Novým Zélandom a krajinami, ktoré importujú novozélandské mliečne výrobky, ako je napríklad Čína. Novozélanďania veľa investujú do nových trhov. A to je práve to, čím by sme sa mohli inšpirovať. Nejde teda len o snahu predávať – exportovať produkty, ktoré teraz v Európe vyrábame, ale skutočne sa snažiť o to, aby sme vedeli, aké sú potreby exportných trhov, čo tamojší spotrebitelia chcú a podľa toho prispôsobovali našu ponuku.

Spotrebiteľ ako centrum záujmu producentov, bez ktorého by farmári a mliekari nemohli existovať. Ako to vyzerá v praxi?

Samozrejme súhlasím. Treba začať od spotrebiteľov. Farmári si niekedy môžu myslieť: my vyrábame mlieko a je na iných, aby ho predali. V praxi to znamená pochopiť, čo spotrebiteľ oceňuje a ponúknuť mu nové produkty, ktoré tieto potreby napĺňajú.

Pred časom som sa zúčastnil diskusie o vzťahu farmárov a spotrebiteľov na holandskej Univerzite vo Wageningene, kde zaznela veľmi zaujímavá myšlienka: Na poľnohospodárstvo a trh s potravinami sa treba pozrieť očami spotrebiteľov, väčšina ktorých žije už v mestách.

Touto myšlienkou podčiarkujete to, čo som už povedal, že trhy musíme vnímať cez potreby ľudí, musíme vedieť čo naši spotrebitelia chcú. Inak vyštudoval som na Univerzite vo Wageningene, takže máme niečo spoločné.

Je to jedna z najlepších poľnohospodárskych univerzít na svete, lebo učí chápať veci vo veľmi širokých súvislostiach. A možno práve tieto unikajú v komunikácii farmárov s prostredím, pre ktoré vyrábajú svoje produkty. Máme totiž pred sebou iného spotrebiteľa, zmenil sa nám pred očami a to výrazne za posledných 30 rokov – na Slovensku, v Európe i vo svete.

S týmto úplne súhlasím. V tom vlastne dnes spočíva úloha mliekarenského sektora: budovať most medzi farmármi a spotrebiteľmi. Sme zodpovední aj za technickú stránku veci – predaj atď., ale nerobíme to vo vákuu. Všetci žijeme v reálnom svete, kde sa vyvíjajú a tvoria vzťahy, preto je dôležité poznať spotrebiteľov, aby sme boli schopní poskytnúť to, čo požadujú.

Oproti minulosti máme mimoriadne bohatú ponuku rozmanitých mliečnych výrobkov. No každá minca má rub aj líce. Výroba mlieka zanecháva v prostredí aj environmentálnu stopu. Ako vysvetliť ľuďom takú jednoduchú vec, že bez kravy celá pyramída chutných mliečnych výrobkov nie je možná?

Každý mliečny výrobok začína kravou a farmárom. To by si mali všetci uvedomiť vrátane dopadu na životné prostredie. A súčasne musíme vysvetľovať výživovú, ekonomickú a spoločenskú hodnotu, ktorú výroba mlieka prináša. Klimatická zmena je realita a sektor na ňu dokáže reagovať inováciami – napr. v oblasti krmovín, genetiky a manažmentom na farme – a znižovaním emisií. Európski farmári, ak im dáte zodpovednosť a súčasne aj prostriedky, sú schopní prinášať riešenia. Veľmi dôležité pritom je, aby sme východiská hľadali v našom hodnotovom reťazci. S novými technológiami prichádzajú zvýšené náklady a tie nemožno nechať iba na farmárov. Ak chceme, aby farmári znižovali emisie a svoju environmentálnu stopu, musíme zabezpečiť, aby ich úsilie bolo spravodlivo odmenené.

Pozrime sa na vec aj očami farmárov. Tí aj v dôsledku situácie na globálnom mliečnom trhu riešia existenčné problémy. Na Slovensku predávajú mlieko takmer celý rok so stratou. K tomu sa pridružilo extrémne sucho – farmy majú krmivá ledva do konca zimy. Zdá sa nám, že nie vždy jedna časť EÚ chápe problémy v druhej časti únie. Eurokomisár Christopher Hansen nám odkazuje, že máme vydržať. My odpovedáme, že už sa nedá vydržať. Slovensku zostalo posledných 300 fariem. Ako to máme vnímať?

Sme jednotná Európa, máme jednotný európsky trh, ale samozrejme máme aj regionálne rozdiely, čo prináša rôzne výzvy. Je dôležité navzájom sa viac počúvať, podporovať a formovať naše politiky s vyššou mierou flexibility s cieľom pomôcť tým, čo to potrebujú. Slovenský mliekarenský zväz napríklad nastoľuje svoje obavy na európskej úrovni prostredníctvom Európskej mliekarenskej asociácie. Na jednej strane je teda európska jednotnosť, na ktorej chceme stavať, ale na druhej strane nesmieme zabúdať, že stále existujú regionálne rozdiely. Na Slovensku je výzvou sucho, v Holandsku zasa legislatívny tlak, ktorý na farmárov vyvíja nová environmentálna legislatíva. Tieto otázky vyžadujú flexibilitu v obidvoch politikách a tiež pomoc.

Na kongrese ste povedali, že neexistuje jeden všeobecne platný európsky mliečny model, teda neexistuje ani jedna všeobecná cesta k cieľu. Každá krajina prešla istým neopakovateľným historickým vývojom. Jej produktom sú u nás o. i. veľké mliečne farmy. Teraz EK prichádza s návrhom obmedziť dotácie na farmu 100-tisíc eurami. A čo máme rozpíliť tie farmy?

Neviem vytvoriť špecifický model pre Slovensko. Toto je presne ten bod: neexistuje jednotný európsky model v sektore mlieka a politika by nemala penalizovať farmy jednoducho preto, že sú rôzne organizované alebo pracujú na rôznej úrovni.

Rozhodne si to treba vysvetliť.

Tu sú dôležité dva aspekty. Po prvé, obmedzovanie môže byť vnímané ako trestajúca škála, bez ohľadu na hodnotu, ktorú farma vytvára. Po druhé, farmy vytvárajú viac než len mlieko. Tiež udržiavajú krajinu, podporujú regionálnu zamestnanosť a prispievajú k vitalite vidieckych oblastí. Mlieko a mliečne výrobky by mali získavať svoju hodnotu na trhu; nepodporujem dotovanie výroby len pre samotné dotovanie. Ale tam, kde farmári poskytujú verejné služby, ktoré trh neodmeňuje – napríklad správu krajiny, biodiverzitu alebo iné spoločenské výhody – verejná podpora môže byť ospravedlniteľná. Rozhodujúcim faktorom by teda nemala byť veľkosť farmy, ale hodnota, ktorú farma vytvára.

Aby farmy prežili, musia tam pracovať mladí ľudia. Na Slovensku zápasíme s problémom, ktorý sme si nevedeli v minulosti predstaviť. Hľadáme pracovné sily na farmy v Ázii. Máme úplne iný vidiek, ako sme mali pred 35 rokmi. Pokiaľ viem, s kontinuitou je problém aj v Holandsku. Ako rozlúsknuť tento tvrdý oriešok?

Nedostatok pracovníkov a nástupcov fariem je veľkou výzvou v celom európskom poľnohospodárstve. Prilákanie mladých ľudí si vyžaduje viac než len finančnú podporu. Potrebujú dôveryhodnú dlhodobú perspektívu: slobodu podnikať, prístup k pôde a kapitálu, dobré vzdelanie a technológie, ktoré robia prácu produktívnou a atraktívnou. Poľnohospodárstvo musí ponúkať nielen životaschopný príjem, ale aj pocit hrdosti na svoj prínos k produkcii potravín, krajine a vidieckym komunitám.

Mlieko je nenahraditeľné vo výžive ľudí, ale v posledných rokoch sa rozpútala rozporuplná diskusia o jeho účinkoch na ľudské zdravie. Olej do ohňa priliali influenceri. Ako sa v tejto spleti názorov orientovať?

Diskusia by mala byť založená na vedeckých dôkazoch, nie na tvrdeniach zo sociálnych médií. Mlieko a mliečne výrobky môžu významne prispieť k vyváženej strave tým, že poskytujú kvalitné bielkoviny, vitamíny a minerály. V regiónoch, kde ľudia čelia nedostatku živín alebo podvýžive, môžu byť mliečne výrobky obzvlášť cenné pre deti a ďalšie zraniteľné skupiny, pokiaľ sú primerané ich veku a stravovacím potrebám. Mali by sme naďalej investovať do výskumu a inovácií a jasne a zodpovedne komunikovať dôkazy.

Žijeme v čase, keď sa všetko prehodnocuje. Nestane sa, že medzi ultraspracovanými potravinami sa ocitnú aj syry? Syry predsa delikátnou potravinou, sú pochúťkou a zároveň koncentrátom cenných nutričných látok.

Spracovanie nie je to isté ako ultra-spracovanie a nemalo by sa používať ako skratka na hodnotenie nutričnej kvality. Syr sa vyrába spracovaním mlieka, ale zostáva potravinou bohatou na živiny s dlhou tradíciou a relatívne jednoduchým výrobným procesom. Existuje reálne riziko, že široké klasifikácie nedokážu takéto rozlíšenia urobiť a označiť veľmi odlišné produkty rovnakým spôsobom. Regulácia by sa preto mala zamerať na zloženie, nutričnú hodnotu a účel produktu, nie len na spracovanie.

Peniaze hýbu našimi životmi. Pripravuje sa nový rozpočet EÚ a Spoločná poľnohospodárska politika (SPP) na roky 2028 až 2034. Zoberú si v Bruseli k srdcu vaše slová, že nemôžeme od európskych poľnohospodárov viac žiadať, pokiaľ Brusel nebude ochotný investovať viac do poľnohospodárstva?

Myslím si, že Brusel musí túto správu brať vážne. Investície do poľnohospodárstva nie sú len o podpore farmárov; ide o potravinovú bezpečnosť, životne dôležitý vidiek a strategickú odolnosť Európy. SPP bola postavená na dvoch základných sľuboch, ktoré od začiatku formovali európsku spoluprácu: žiadna vojna a žiadny hlad. Najmä v týchto neistých časoch by sme na tieto sľuby nemali zabúdať. Ak Európa očakáva viac od svojich farmárov, musí byť tiež pripravená investovať do ich schopnosti priniesť výsledky.

Ďakujem za tento odkaz. Bodaj by sa čo najskôr platilo: Už žiadna vojna a žiadny hlad.

© Autorské práva vyhradené

Témy:
mliekárenstvo
mlieko
dobytok

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu

Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.