Zomrel Josef Mašín, posledný z trojice, ktorá sa prestrieľala na Západ. Jeho odkaz dodnes rozdeľuje Česko

Vo veku 94 rokov zomrel v americkej Santa Barbare Josef Mašín, jeden z najznámejších účastníkov československého protikomunistického odboja. Informovala o tom v pondelok organizácia Paměť národa s odvolaním sa na zdroj blízky rodine.  

Mašín sa v roku 1953 spolu s bratom Ctiradom a Milanom Paumerom po dramatickom úteku cez východné Nemecko dostal do Západného Berlína. Bol posledným žijúcim členom tejto trojice.

Jeho životný príbeh sa spája s odporom proti nacizmu aj komunizmu, ale tiež s ozbrojenými akciami, pri ktorých prišlo o život niekoľko ľudí a ktoré dodnes vyvolávajú spory.

Josef Mašín sa narodil 8. marca 1932 v Prahe do rodiny československého dôstojníka Josefa Mašína staršieho, jedného z členov známej protinacistickej odbojovej skupiny Traja králi. Jeho otca nacisti v roku 1942 popravili. Josef mal vtedy desať rokov.

Už ako chlapec sa spolu so starším bratom Ctiradom, prezývaným Radek, zapojil do sabotáží proti nemeckej armáde.

V roku 1944 sa napríklad na železničnej stanici v Poděbradoch dostali do nákladného vlaku prevážajúceho nemecké bojové lietadlá a poškodili ich.

„Keď tadiaľ jazdili nemecké transporty a vozili na front zbrane a lietadlá, bili sme do toho sekerkami a ničili sme, čo sa dalo. Považovali sme to za pomoc spojencom,“ spomínal Mašín v rozhovore pre Paměť národa. Za odbojovú činnosť obaja bratia po vojne získali československé vyznamenanie, medailu Za chrabrosť.

Proti komunistom sa rozhodli bojovať so zbraňou

Po komunistickom prevrate vo februári 1948 sa Josef a Ctirad Mašínovci rozhodli pokračovať v ozbrojenom odpore, tentoraz proti komunistickému režimu.

Spolu s ďalšími mužmi vytvorili odbojovú skupinu, ktorá sa pripravovala na očakávaný konflikt medzi Sovietskym zväzom a západnými mocnosťami. Jej členovia zhromažďovali zbrane, pripravovali sabotážne akcie a prepadávali stanice Zboru národnej bezpečnosti (ZNB).

Pri týchto operáciách však zomierali ľudia. V septembri 1951 Josef Mašín zastrelil príslušníka ZNB Oldřicha Kašíka pri pokuse o prepadnutie služobne v Chlumci nad Cidlinou.

Jeho brat Ctirad počas ďalšieho prepadu v Čelákoviciach usmrtil policajta Jaroslava Honzátka, ktorého útočníci predtým spútali a omámili.

V auguste 1952 skupina prepadla vozidlo prevážajúce výplaty zamestnancov podniku Kovolis. Pri potýčke Josef Mašín zastrelil podnikového pokladníka Josefa Rošického.

Práve tieto udalosti sú dodnes hlavným dôvodom, prečo hodnotenie činnosti bratov Mašínovcov rozdeľuje českú spoločnosť.

Do Západného Berlína sa dostali len traja z piatich

Na jeseň 1953 sa skupina rozhodla opustiť Československo a dostať sa do Západného Berlína. Na cestu sa vydali piati muži: Josef a Ctirad Mašínovci, Milan Paumer, Václav Švéda a Zbyněk Janata. V noci z 3. na 4. októbra prekročili hranice do vtedajšej Nemeckej demokratickej republiky.

Nasledoval takmer mesačný útek, počas ktorého ich prenasledovali tisíce východonemeckých policajtov a vojakov. Skupina sa opakovane dostávala do prestreliek s bezpečnostnými zložkami. Pri úteku zahynuli aj traja východonemeckí policajti.

Janatu a Švédu bezpečnostné zložky napokon zajali. Následne ich odovzdali do Československa, kde ich v roku 1955 popravili. Josefovi a Ctiradovi Mašínovcom spolu s Milanom Paumerom sa podarilo preniknúť do amerického sektora Západného Berlína. Ich útek sa stal jednou z najznámejších udalostí československého protikomunistického odboja.

Komunistický režim sa zameral aj na rodinu

Útek mal dramatické následky aj pre príbuzných mužov, ktorí zostali v Československu. Komunistické úrady zatkli ich matku Zdenu Mašínovú a odsúdili ju na 25 rokov väzenia. Ťažko chorá žena zomrela v roku 1956 vo väznici v Pardubiciach. Strýka bratov, Ctibora Nováka, režim v roku 1955 popravil.

Prenasledovaniu čelila aj ich sestra Zdena Mašínová mladšia, ktorú väznili a neskôr sledovala Štátna bezpečnosť. Zdena zostala žiť v Československu a po páde komunizmu sa usilovala o rehabilitáciu svojich príbuzných. V Lošanoch sa zaslúžila o vznik Pamätníka troch odbojov. Zomrela 10. júna 2026 vo veku 92 rokov, teda necelých päť mesiacov pred svojím bratom Josefom.

V USA slúžil v armáde a neskôr podnikal

Po úteku z Československa vstúpili Josef a Ctirad Mašínovci spolu s Milanom Paumerom do americkej armády. Verili, že prípadný vojenský konflikt medzi Východom a Západom im umožní pokračovať v boji proti komunizmu.

Josef Mašín v americkej armáde slúžil približne päť rokov. Po odchode z vojenskej služby podnikal v západnom Nemecku a neskôr v Spojených štátoch.

V roku 1980 sa s manželkou a dvoma dcérami presťahoval do kalifornskej Santa Barbary, kde prežil ďalšie desaťročia. Milan Paumer zomrel v roku 2010, Ctirad Mašín o rok neskôr. Josef tak bol posledným žijúcim členom trojice, ktorá v roku 1953 prenikla cez východné Nemecko na Západ.

Hrdinovia alebo vrahovia? Spor neutíchol ani po desaťročiach

Hodnotenie činnosti Mašínovej skupiny zostáva v Česku jednou z najcitlivejších historických otázok. Jej podporovatelia zdôrazňujú právo na ozbrojený odpor proti totalitnému režimu, ktorý prenasledoval, väznil a popravoval svojich odporcov.

Kritici naopak upozorňujú na usmrtenie príslušníkov bezpečnostných zložiek aj podnikového pokladníka a spochybňujú, či všetky použité metódy možno považovať za oprávnený odboj.

Podľa historických materiálov a ČTK pri akciách skupiny v Československu a počas jej úteku cez východné Nemecko zahynulo šesť ľudí.

Sám Josef Mašín svoje konanie do konca života obhajoval. V rozhovoroch opakovane tvrdil, že proti komunistickému režimu považoval ozbrojený odpor za nevyhnutný.

„Spomienky ma netrápia. Urobil by som to znova,“ vyhlásil v rozhovore, ktorý uchováva Paměť národa.

Príbeh bratov Mašínovcov sa stal aj námetom filmu Bratři z roku 2023, ktorý režíroval Tomáš Mašín. Josef Mašín sa nikdy úplne nezmieril s tým, ako časť českej verejnosti posudzovala jeho minulosť. Aj preto odmietal predstavu, že by sa mal za svoje činy ospravedlniť.

Jeho úmrtím sa uzatvára životný príbeh posledného z troch mužov, ktorým sa podarilo dostať cez ozbrojené prenasledovanie do Západného Berlína. Diskusia o tom, kde sa končí oprávnený odpor proti diktatúre a začína neprijateľné násilie, však zostáva otvorená.

© Autorské práva vyhradené

Témy:
Josef Mašín
komunistický režim
odboj
protikomunistický odboj

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme diskusiu zastavili

Prevládali v nej príspevky, ktoré boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi. Celú debatu sme
vymazali, autorom všetkých slušných príspevkov sa ospravedlňujeme.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.