Matovič odmietol spoločné pódium a zaútočil na Šimečku. Opozícia má pred voľbami ďalší problém

Opozičné strany chcú v budúcich voľbách nahradiť vládu Roberta Fica (Smer) a voličom ponúknuť alternatívu. Aby sa im to podarilo, budú však musieť nájsť spoločnú reč a dohodnúť sa nielen na tom, ako postupovať proti súčasnej koalícii, ale aj na tom, s kým si vedia predstaviť povolebnú spoluprácu.   

Zatiaľ to tak nevyzerá. Každý nový pokus o spojenie opozičných síl totiž odhaľuje nové rozpory. Politológov sme sa pýtali, či by sa opozičné strany mali voči Matovičovi jasnejšie vymedziť a či by prípadná vláda s Hnutím Slovensko dokázala vydržať celé volebné obdobie.

Odmietnutá pozvánka

Najnovší príklad opozičného nesúladu prišiel po tom, čo líder najsilnejšej opozičnej strany Michal Šimečka (PS) minulý týždeň ponúkol pozvanie na spoločné pódium na Námestí SNP 17. novembra okrem najbližších partnerov z SaS, KDH a mimoparlamentných Demokratov aj Hnutiu Slovensko Igora Matoviča, Maďarskej aliancii, hnutiu Sme rodina, Sulíkovcom, Konzervatívcom – Kresťanskej únii a strane Za ľudí.

„Z toho, čo viem, tak všetci povedali, že prídu,“ tvrdil. No keď sa jednotlivé strany začali vyjadrovať k účasti, ukázalo sa, že nie všetci pozvanie prijímajú.

Matovič oznámil, že Hnutie Slovensko sa na bratislavskom proteste nezúčastní. „Bohužiaľ, ukázalo sa, že Hnutie Slovensko a PS sú, čo sa týka hodnôt, dva rozdielne svety,“ vyhlásil líder hnutia. Podľa neho sa na pódiu mali ukázať čurillovci, a nie tí, ktorí ich označovali za mafiánov. Môže ísť o predsedu hnutia Sme rodina Borisa Kollára, ktorý s čurillovcami prehral súdny spor.

Navyše podľa Matoviča chcel Šimečka svojím postupom ponížiť aj opozičného partnera SaS. Prekáža mu, že na spoločné pódium pozval zakladateľa a bývaleho predsedu SaS Richarda Sulíka a poslankyňu Janu Bittó Cigánikovú. Práve s nimi sa pritom liberali v uplynulých mesiacoch rozišli. Svoje rozhodnutia strana zdôvodňovala hodnotovými rozdielmi.

Zároveň však PS pozval na protesty, ktoré chce organizovať v rovnaký deň v ostatných krajských mestách.

Spoločné pódium, rozdielne postoje

Šimečka na Matovičove vyjadrenia reagoval tým, že práve líder Hnutia Slovensko je najväčšou prekážkou porážky Fica. „Igor Matovič znovu ukázal svoju pravú tvár. Útočil na nás, kým sme ho na zhromaždenia nepozývali, a rovnako útočí teraz, keď sme ho na zhromaždenie pozvali. Mimochodom, Sme rodina bol niekoľko rokov práve jeho najbližším koaličným partnerom,“ uviedol predseda PS.

Podľa neho by si Matovič našiel dôvod na kritiku aj v prípade, že by bolo zloženie pozvaných strán iné. „Pánovi Matovičovi totiž nikdy nejde o vec samotnú, iba o seba, pozornosť a konflikt, čo znovu preukázal v plnej nahote,“ uviedol.

Do sporu sa následne zapojil aj Sulík, ktorého účasť na pódiu Matovič kritizoval. Bývalý predseda SaS však vo videu na sociálnej sieti uviedol, že o pozvaní na bratislavský protest sa dozvedel až z médií. „Pred spaním si ja scrollujem TikTok, čítam internet a dozviem sa, že Igor Matovič nepôjde na demonštráciu 17. novembra, lebo ja sa mám zúčastniť. Tak po prvé – ja som ani pozvánku nedostal,“ vyhlásil.

Zároveň spochybnil, čo by na spoločnom pódiu robil, keďže sa s ostatnými opozičnými stranami v dôležitých otázkach názorovo rozchádza. Podľa neho sa Matovič obáva, že by po voľbách mohla vzniknúť vláda aj bez neho. Práve preto podľa Sulíka útočí na ostatné opozičné strany.

Štyri roky v ohrození

Politológovia pritom pochybujú, že prípadná vláda, ktorej súčasťou by bolo Hnutie Slovensko, dokáže bez problémov fungovať celé štyri roky. Šancu, že by takáto vláda vydržala celé volebné obdobie, označil Jozef Lenč z Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave za „vskutku malú“.

„Dĺžka jej prežitia bude priamo úmerná schopnosti budúceho premiéra korigovať výstrelky predsedov ostatných koaličných strán a súčasne vyhovieť ich nekončiacim požiadavkám, ktoré budú narastať hneď, ako dosiahnu cieľ svojej politiky – vymenia Fica,“ myslí si.

Politológ Michal Cirner z Prešovskej univerzity upozorňuje, že veľa by záviselo aj od toho, aké silné postavenie by Hnutie Slovensko vo vláde získalo, ako by vyzeral jeho poslanecký klub a do akej miery by boli ostatní koaliční partneri ochotní tolerovať Matovičovo správanie. „V zásade je najproblematickejším prvkom hnutia jeho líder Igor Matovič, ten sa nezmení, takže je potrebné očakávať problémy,“ hovorí.

Zároveň však dodáva, že vlády občiansko-demokratického spektra nedokončili volebné obdobie ani vtedy, keď Matovič nebol ich súčasťou.

Podľa Cirnera by preto opozičné strany mali namiesto sťažovania sa na Matoviča predovšetkým pracovať na tom, aby získali dostatok vlastných voličov. „Musia s tým niečo robiť, len nevedia, čo majú urobiť s Matovičom. Mali by získať toľko voličov, aby ho nepotrebovali. Ak to nedokážu, budú na ňom závislí. Takže problémom v podstate nie je Matovič, ale slabosť ostatných strán,“ uviedol.

Hra o voličov

„Napriek tomu, že už pred rokom ohlásili, že idú pracovať na programe alternatívy a budú predstavovať expertné tímy zmeny, dosiaľ neurobili nič,“ kritizuje politológ postup opozície s tým, že svojou naivitou a nerozhodnosťou „reinkarnovali Matoviča“.

Podľa neho by strany nemuseli o Matovičových voličov prísť, ak by sa o nich aktívne zaujímali a ponúkli im to, čo hľadajú. „Prednostne PS sa tvári (a mnohé robí), akoby ho ani nezaujímali iní voliči okrem tých, ktorých aktuálne má,“ dodáva.

„Podľa mňa všetci dúfajú v konšteláciu, že s ním nebude nutné vytvoriť koalíciu, ale to je málo. Nemali by to nechávať na náhodu,“ uvádza Cirner.

Opozícia musí podľa neho hrať na seba a vo volebnej súťaži sa snažiť uhrať čo najlepší výsledok. „Môžu taktizovať a pripraviť si viacero scenárov, ale hlavne si musia splniť základnú úlohu – získať silný mandát,“ vysvetľuje politológ. Opozičnú spoluprácu pritom podľa neho nemožno zamieňať za kartel, v ktorom by všetky strany tvorili jeden blok a mali rovnakých voličov.

Otázkou zostáva, či by opozičné strany mali voličom otvorene hovoriť, že hlas pre Hnutie Slovensko nepovedie k vzniku vlády, ktorá dokáže nahradiť súčasnú koalíciu. Lenč pripomína, že opozícia to už skúšala. V čase, keď sa jej podarilo výraznejšie vymedziť voči Matovičovi, sa podľa politológa preferencie jeho hnutia dostali pod päť percent. „Igor Matovič zacítil slabosť nepriateľa. Vycítil jeho strach a neschopnosť. A preferencie jeho hnutia stúpajú,“ hodnotí Lenč.

Podľa Cirnera opozícia vo svojom úsilí pokračuje, no zatiaľ bez výraznejšieho úspechu. „Apely na voličov protivládneho tábora nezaberajú, mnohým voličom Matoviča sa nevedia prihovoriť a presvedčiť ich,“ hovorí Cirner. Podľa neho Hnutie Slovensko postupne odoberá hlasy nielen opozičným, ale aj koaličným stranám.

© Autorské práva vyhradené

Témy:
Igor Matovič
Hnutie Slovensko
Michal Šimečka
SaS
Fico
Richard Sulík

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme diskusiu zastavili

Prevládali v nej príspevky, ktoré boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi. Celú debatu sme
vymazali, autorom všetkých slušných príspevkov sa ospravedlňujeme.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.