Na papieri nafta, v skutočnosti palivo pre bojové lietadlá. Satelity odhalili cestu utajenej zásielky pre vojenskú juntu

Na obchodnej zmluve stálo, že tanker vezie do Mjanmarska motorovú naftu z Juhoafrickej republiky. Satelitné snímky však ukázali, že loď vyplávala z iránskeho prístavu a jej skutočným nákladom bolo palivo pre lietadlá. O nesprávnom označení zásielky mali vedeť aj úrady ovládané mjanmarskou vojenskou juntou. Nové investigatívne zistenia odkryli sieť spoločností a obchodov za desiatky miliónov dolárov, ktoré umožňovali pokračovať v dodávkach paliva napriek medzinárodným sankciám.  

Keď sa v decembri 2025 pri mjanmarskom pobreží objavil tanker Reef, jeho náklad sprevádzali dokumenty o celkom bežnom obchode s ropnými produktmi.

Podľa zmluvy uzavretej medzi mjanmarským sprostredkovateľom Dynamic Wave a thajskou spoločnosťou Tawan-Oil Trading mala loď priviezť naftu pochádzajúcu z Juhoafrickej republiky. Hodnota dodávky dosahovala približne 15,8 milióna dolárov.

Problém bol v tom, že obchod v podobe opísanej v zmluve podľa zistení agentúry Reuters vôbec neexistoval. Údaje OSN a spoločnosti Vortexa neukazovali v roku 2025 zodpovedajúce dodávky nafty z Juhoafrickej republiky do Mjanmarska.

Satelitné snímky a záznamy o pohybe lodí však ukazovali inú trasu. Tanker Reef sa plavil z iránskeho prístavu Bandar Abbás. Na palube mal podľa zistení približne 113-tisíc barelov leteckého paliva.

Rozdiel medzi papiermi a skutočným nákladom bol zásadný. Letecké palivo patrí medzi tovary, ktorých dodávky do Mjanmarska vyvolávajú osobitnú pozornosť kvôli sankciám aj vojenskému využitiu.

Úradný dokument výslovne povoľoval zmenu označenia

Najvýznamnejší dôkaz o zapojení štátnych orgánov sa nachádza v dokumente, ktorý získala organizácia Justice For Myanmar a preskúmala aj agentúra Reuters.

Mjanmarský orgán dohliadajúci na devízové transakcie v liste z 30. novembra 2025 povoľoval vystavenie dovozných dokumentov, v ktorých bude zásielka označená ako nafta namiesto leteckého paliva.

Úrad zároveň schválil zapojenie spoločnosti Dynamic Wave do transakcie, za ktorou stála National Energy Prime Aviation Services Company (NEPAS). V nej má väčšinový podiel štátny podnik kontrolovaný juntou.

Vyšetrovanie tak nenašlo iba nesprávne označený náklad. Dokumenty podľa Reuters ukazujú, že na tomto postupe sa podieľal aj orgán samotnej vojenskej vlády. Dotknuté mjanmarské spoločnosti, predstavitelia vojenskej vlády ani iránske ministerstvo zahraničných vecí na otázky Reuters nereagovali.

Druhý tanker prezradili čísla aj zavádzajúca poloha

Decembrová dodávka pritom nebola jediná. Reuters preskúmal aj obchod z mája 2025, pri ktorom mala spoločnosť Dynamic Wave podľa dokumentov nakúpiť približne 202-tisíc barelov juhoafrickej nafty za viac než 26 miliónov dolárov.

Údaje uvedené na faktúre však vzbudzovali pochybnosti. Hustota deklarovaného paliva nezodpovedala parametrom nafty obchodovanej v juhovýchodnej Ázii. Naopak, zodpovedala špecifikáciám leteckého paliva.

Odborník Joshua Heyne z Washington State University poukázal aj na cenové rozdiely. Cena uvedená v dokumentoch bola o viac než polovicu vyššia než porovnateľná trhová cena nafty.

Ďalšiu stopu poskytla loď Noble, ktorá v júni 2025 dorazila do mjanmarského Rangúnu s takmer 200-tisíc barelmi leteckého paliva určeného pre Dynamic Wave. Analýza satelitných záberov ukázala, že palivo naložila v iránskom prístave Bandar Abbás.

Počas plavby pritom vysielala lokalizačné údaje, ktoré vytvárali dojem, že smeruje do prístavu Čattagrám v Bangladéši. Skutočnú trasu sa podarilo rekonštruovať až porovnaním viacerých zdrojov.

Šesť obchodov za vyše 100 miliónov dolárov

Organizácia Justice For Myanmar sa nezamerala iba na dva tankery. Preskúmala dokumentáciu k šiestim dovozom leteckého paliva, ktoré boli medzi decembrom 2024 a novembrom 2025 nesprávne označené ako motorová nafta.

Celkový deklarovaný objem presiahol 843-tisíc barelov a hodnota obchodov dosiahla približne 109,5 milióna dolárov. Vyšetrovatelia analyzovali zmluvy, faktúry, dovozné povolenia aj korešpondenciu úradov junty.

Pri viacerých zásielkach sa opakovali podobné postupy: nesprávny opis paliva, sprostredkovateľské spoločnosti, zavádzajúce údaje o pôvode a nezvyčajne vysoké ceny.

Tovary boli v dokumentoch opisované, že pochádzajú z Juhoafrickej republiky alebo prechádzajú cez Singapur. Sieť spoločností podľa vyšetrovania zasahovala aj do Thajska a Spojených arabských emirátov. Zaujímavá je aj úloha thajskej firmy Tawan-Oil Trading.

Podľa Justice For Myanmar vstúpila do likvidácie už v auguste 2024. Napriek tomu sa následne objavila v troch kontraktoch s celkovou hodnotou takmer 68,5 milióna dolárov. Organizácia preto vyzvala thajské úrady, aby preverili, ako tieto obchodné aktivity súviseli s jej právnym postavením.

Prečo záležalo na tom, či dokumenty uvádzali naftu?

Spojené štáty v roku 2023 zaviedli sankčné opatrenia namierené proti subjektom pôsobiacim v mjanmarskom sektore leteckého paliva. Dôvodom boli aj letecké útoky vojenskej vlády na civilné obyvateľstvo. Iránske ropné produkty sú navyše vystavené rozsiahlym americkým sankciám.

Letecké palivo je v tomto prípade obzvlášť citlivé, pretože môže slúžiť civilným lietadlám, ale aj vojenskému letectvu. Označenie dodávky za motorovú naftu mohlo znížiť pozornosť bánk, poisťovní a ďalších spoločností, ktoré majú povinnosť kontrolovať sankčné riziká.

Justice For Myanmar upozorňuje, že v samotnom Mjanmarsku sa colné sadzby na obe komodity nelíšia. Nesprávne označenie preto nemožno jednoducho vysvetliť snahou zaplatiť nižšie clo.

To podporuje podozrenie, že hlavným cieľom bolo skryť charakter obchodu pred medzinárodnými kontrolnými mechanizmami. V jednej zo zmlúv bol ako príjemca platby uvedený účet spoločnosti Tawan-Oil Trading v thajskej banke Siam Commercial Bank.

Reuters však nedokázal potvrdiť, že sa platba na tento účet skutočne uskutočnila. Banka po zverejnení vyšetrovania oznámila, že podľa jej interného preverenia spoločnosť Tawan u nej nikdy nemala účet, obchodný vzťah ani transakcie.

Palivo, ktoré môže umožniť ďalšie nálety

Mjanmarská armáda sa dostala k moci vojenským prevratom vo februári 2021. Následná občianska vojna si vyžiadala tisíce životov a milióny ľudí prinútila opustiť svoje domovy. Vojenské letectvo pritom zohráva v bojoch významnú úlohu.

Úrad vysokého komisára OSN pre ľudské práva zaznamenal v roku 2025 najmenej 982 civilných obetí leteckých útokov mjanmarskej armády vrátane 232 detí.

Vyšetrovací mechanizmus OSN zároveň zdokumentoval dôkazy o úmyselných útokoch na civilné obyvateľstvo a civilné objekty. Mjanmarská vojenská vláda tieto obvinenia odmieta a tvrdí, že pri operáciách postupuje tak, aby minimalizovala civilné straty.

Samotné vyšetrovanie obchodných dokumentov nepreukazuje, že palivo z konkrétnej zásielky bolo použité pri konkrétnom nálete. Ukazuje však, ako sa do krajiny dostával materiál, od ktorého závisí aj činnosť vojenského letectva.

Justice For Myanmar uvádza, že podľa údajov mjanmarských prístavných orgánov sa dovoz leteckého paliva medzi rokmi 2024 a 2025 viac než zdvojnásobil. Vyšetrovania zároveň naznačujú, že ani sankcie nedokázali dodávky úplne zastaviť.

Reuters už v októbri informoval, že preprava leteckého paliva medzi Iránom a Mjanmarskom pokračovala aj počas roku 2026.

Príbeh tankerov Reef a Noble tak ukazuje, ako môže niekoľko riadkov v obchodnej dokumentácii pomáhať zakrývať dodávky strategickej suroviny do krajiny, ktorej armáda je podozrivá zo závažných zločinov proti civilnému obyvateľstvu.

© Autorské práva vyhradené

Témy:
Mjanmarsko
vojenská junta
nafta
letecké palivo
Irán
Afrika
falšovanie
dokumenty
občianska vojna

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu

Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.