Spolupráca so zlom urobí z človeka zombíka. Lukáš Cabala napísal znepokojivý román o strate slobody

Jeho knihy sa dostali až do Indie, jeho román Spomenieš si na Trenčín? bol nominovaný na Cenu Európskej únie za literatúru. Spisovateľ Lukáš Cabala patrí k výrazným predstaviteľom magického realizmu, ale nežije len vo svete vlastných príbehov.  

Vedie aj online antikvariát a otvorene priznáva, že skĺbiť dve práce nie je jednoduché. V rozhovore prezrádza, prečo píše najradšej večer a či môžu knihy konkurovať filmom.

Život spisovateľa si mnohí predstavujú tak, že celé dni sedí pri počítači, popíja kávu a vymýšľa príbehy. Je to pravda?

U mňa by tá predstava nesedela už len preto, že kávu vôbec nepijem (Úsmev). Deň začínam raňajkami a instagramom. Potom sa venujem online antikvariátu. Nahadzujem knihy do ponuky e-shopu, riešim marketing. Popri tom musím myslieť aj na propagáciu vlastných kníh. Obed si zvyknem dať pri filme alebo seriáli. Je to pre mňa oddych a možnosť preniesť sa do iného príbehu, než je ten môj. Ak mám rozpísanú knihu, okolo deviatej večer sa mi začína druhá pracovná zmena.

Takže vlastné knihy píšete až vtedy, keď ostatní končia pracovný deň?

V podstate mám dve práce. Jedna ma baví a živí, druhú milujem a je mi všetkým. Za tie roky som sa dopracoval k workoholizmu. Postupne sa preto učím spomaliť. Pomáha mi aj terapeutka, vďaka ktorej som si naordinoval pravidelné prechádzky. Chodievam sám so svojimi myšlienkami. Písanie však musí byť v určitých fázach intenzívne. Keď dokončujem knihu, niekedy vynechám aj prechádzku, hoci viem, že to nie je dobrý nápad.

Dokázali by ste dnes fungovať iba z príjmov z kníh?

Skôr nie, respektíve veľmi nízkorozpočtovo, asi by som musel vypustiť jedlo (Smiech). Príjmy z predaja kníh, autorského čítania či honoráre za preklady – tie sú šokujúco malé. Za posledný honorár som si zaplatil ubytovanie, cestu a obed. Takže je to skôr pokrytie nákladov.

Napísali ste už niekoľko románov aj kníh pre deti. Kde sa vlastne rodia vaše príbehy?

Nápady mi takpovediac poletujú okolo hlavy a ja si z tej obežnej dráhy vždy pár stiahnem k sebe a uvažujem, čo s nimi. A potom sa do jedného pustím.

Foto:
Heghal Ghalyan
Lukáš Cabala v Indii.

Vaše knihy vás dostali aj za hranice Slovenska. Ako sa slovenský spisovateľ ocitne na literárnom festivale v Dillí či v Kalkate?

Veľkú úlohu v tom zohral môj román Spomenieš si na Trenčín? ktorý bol nominovaný na Cenu Európskej únie za literatúru a postupne vychádza v zahraničných prekladoch. Vďaka nemu som sa dostal na besedy a literárne festivaly v Dillí, Kalkate aj v indickom štáte Kérala. Môj vydavateľ má okrem Londýna sídlo aj v Kalkate. V posledných rokoch mám šťastie na zahraničné pozvania. Knihy ma dostali do viacerých nemeckých miest, Viedne či Budapešti.

Na takýchto cestách určite nežijete iba literatúrou. Čím vás prekvapila India?

Pred cestou som mal trochu strach o žalúdok, dokonca som si zobral zásobu horaliek. (Úsmev). Napokon však prišiel jeden z mojich najväčších gastronomických zážitkov. Jedli sme banánové kvety, dezert v palmovom sirupe či neuveriteľne dobrý šalát s chrumkavým špenátom. Názvy väčšiny jedál si už nepamätám, ale bola to potravinová extáza. Odvtedy ma indické reštaurácie priťahujú všade, kde sa ocitnem.

Vo vašej najnovšej knihe Terpentín ste vytvorili pomerne znepokojivý svet, v ktorom Slovensko stratilo slobodu. Pomáha vám písanie spracovávať vlastné obavy?

Pomáha. Písanie knihy Terpentín ma neuveriteľne zomlelo. Sťahovalo ma to do akejsi možnej temnoty, ktorá niekde na okraji číha. Ale zároveň je to kniha o rezistencii a keď som ju dopisoval, mal som pocit, akoby som podliehal motivačnému rečníkovi. Ten mi naliehavo vysvetľoval, že nech príde čokoľvek, treba sa tomu postaviť čelom a nie konformne. Konformista možno prežije fyzicky, ale mentálne zomrie. Spolupráca so zlom a ľahostajnosť voči nemu urobí z človeka zombíka.

Predstavte si, že stojíte pred regálom s knihami Lukáša Cabalu. Ktorú by ste si vybrali ako prvú a prečo?

Odporúčal by som román Leto postávalo v horúcom vzduchu. Je to letný, prevažne realistický príbeh zasadený do deväťdesiatych rokov. Rozpráva o rodine z Trenčína, ktorú bohatý Nemec, rodinný známy a kleptoman, vezme na Floridu a na letný pobyt do Kanady. Je to román o dospievaní, priateľstve, rodinných vzťahoch, ale aj o traume, ktorá postupne všetko zmení. Oproti mojim ostatným knihám obsahuje minimum magických prvkov. Takže môže byť dobrým začiatkom pre niekoho, kto moju tvorbu ešte nepozná.

Foto:
archív autora
Lukáš Cabala počas besedy s čitateľmi.

Vy sám si rád pozriete film či seriál, dokonca pri nich zvyknete obedovať. Môže dobrý film nahradiť dobrú knihu?

Podľa mňa sa tieto dve formy rozprávania príbehov vôbec nevylučujú. Kniha je podrobnejšia a jej filmová podoba často oproti originálu vyzerá ako zrýchlené video. V knihe spoznáte hrdinov hlbšie. Vaše podvedomie si vytvára vlastné obrazy, tváre a prostredia. Niektoré vety vám môžu zostať v hlave a scény z kníh si budete pamätať ako vlastné sny.

Kedysi ste mali problém aj s obyčajným telefonátom či nákupom. Dnes vystupujete pred publikom na medzinárodných festivaloch. Čo vám pomohlo prekonať ostych?

Tréma mizla skôr postupne. Začalo to besedou v malom čitateľskom klube, kde sme všetci sedeli pri jednom stole – žiadne pódium a žiadny mikrofón. Potom nahrávanie pre TV, čiže žiadne živé publikum. Potom vernisáž ilustrácií z mojich kníh, kam ľudia chodili postupne a s každým som sa mohol baviť vo dvojici, v trojici. A až následne prišlo rádio – teda mikrofón, ale bez kamery a nakoniec klasická knižná beseda v kníhkupectve. Moderoval ju Dado Nagy a veľmi umne ma predtým upokojoval. Tam už bolo aj pódium, aj mikrofón, aj ľudia. To bol pre mňa najvyšší stupienok, ale prežil som to a v tom momente som vedel, že to pôjde. Trvalo pár rokov, kým som situáciu zvládol natoľko, aby som si vystúpenia užíval.

Foto:
archív autora

Čo ľudia najčastejšie hľadajú vo vašom antikvariáte? Máte medzi knihami aj nejaký osobný poklad, ktorého by ste sa nechceli vzdať?

Je to kombinácia lacných kníh, menej dostupných titulov a zrejme najviac – nostalgie. Staré vydania mnohým pripomínajú detstvo, prázdniny u babky a podobne. Tak ako nové knihy, tak aj staré sú krásne, plus majú ten príjemný faktor niečoho sentimentálneho. No a čo sa týka mojej zbierky kníh, ja som skôr čitateľ ako zberateľ. Mám poličku, kde mám uložených sto svojich najobľúbenejších prečítaných kníh. Taká moja čitateľská mapa. Dobre sa na to pozerá.

© Autorské práva vyhradené

Témy:
Lukáš Cabala
Spomenieš si na Trenčín?
Terpentín
kniha

Sledujte Pravdu na Google news
po kliknutí zvoľte “Sledovať”

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu

Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.