Koalícia spáchala neobhájiteľnú hlúposť. Musí ju napraviť, kým sa z nej stane medzinárodná kauza (komentár Petra Weissa)
obchodnyregister
2026.04.29.
Ak chce slovenská politika odolať črtajúcej sa novej vlne liečenia trianonskej traumy, ktorá môže prísť s nástupom vlády Pétera Magyara, musí si naše problémy vyriešiť sama.
Začalo sa to slovami, ktoré mali znieť zmierlivo. Dnes kvôli nim hrozí vnútroštátny aj medzištátny slovensko-maďarský konflikt. Keď budúci prezident Peter Pellegrini v súčinnosti so stranou Aliancia – Szövetség, vtedy na čele s Kristiánom Forróom, viedol na jar 2024 kampaň za svoje zvolenie, nehovoril všeobecne o menšinových právach.
Explicitne otvoril aj tému „vysporiadania sa s dôsledkami Benešových dekrétov“. Urobil to s cieľom získať podporu maďarských voličov. Pripomeňme si jeho vyhlásenie: „Prichádza čas, aby sme v rámci stability právneho prostredia a predvídateľnosti našli spôsob, aby už po desiatkach rokov – ak ešte niekto nájde nejaký konfiškačný list – štát zvážil, či po toľkých desaťročiach ide ešte niekomu vyvlastňovať nejakú parcelu.“
Neskôr, už ako prezident, v Komárne zopakoval, že „nikto nechce otvárať Benešove dekréty“, no zároveň dodal, že nie je prípustné, aby sa na ne v 21. storočí odvolával Slovenský pozemkový fond pri prepisovaní pozemkov. A oznámil vznik pracovnej skupiny k tomuto problému.
Progresívci hovoria to isté, čo prezident
Nikto z predstaviteľov súčasnej koalície vtedy Pellegriniho neobviňoval, že „sa hrá s ohňom“. Nezaznievali varovania, že otvorenie témy môže poškodiť historicky najlepšie slovensko-maďarské vzťahy, že „hodil granát“ do týchto vzťahov, ani že je „sluhom cudzích záujmov“, či „bláznom a dobrodruhom, ktorý otvára lacnú politickú tému“.
Tieto výrazy prišli až po tom, čo poslanecký klub Progresívneho Slovenska v novembri 2025 predstavil memorandum s požiadavkou, aby sa „pri posudzovaní žalôb na určenie vlastníctva k nehnuteľnostiam spojeným s konfiškačnými rozhodnutiami dodržiaval princíp, že dekréty prezidenta Československej republiky sú ako súčasť slovenského práva vyhasnuté a na ich základe nie je možné robiť rozhodnutia zakladajúce nové právne skutočnosti.“
Hnutie zároveň odmietlo princíp kolektívnej viny – rovnako, ako to urobilo uznesenie Národnej rady z 20. septembra 2007 z čias prvej vlády Roberta Fica. Podľa tohto dokumentu na základe Benešových dekrétov „nemôžu vzniknúť nové právne vzťahy“ a existujúce sú „nespochybniteľné, nedotknuteľné a nemenné“.
Progresívne Slovensko kritizovalo, že minimálne Slovenský pozemkový fond sa na Benešove dekréty pri prepisovaní pozemkov dodnes odvoláva, a prišlo s požiadavkou podobnou tej Pellegriniho: aby sa zabránilo ďalšiemu uplatňovaniu týchto predpisov a tomu, aby sa „aj dnes na ich základe niekomu vyvlastňoval majetok“. Zaznelo aj varovanie: „nechoďme do minulosti, lebo by sme otvorili Pandorinu skrinku“.
Z predvolebnej rétoriky sa stal tlak
Podobne ako Pellegrini, aj Progresívne Slovensko opakovane zdôrazňovalo, že mu nejde o otváranie Benešových dekrétov. Do diania následne vstúpil nový predseda Aliancie László Gubík. Prezidentovi pripomenul jeho záväzky z kampane, no pritvrdil.
V decembri 2025 vyhlásil, že „Benešove dekréty treba poslať tam, kam patria – do minulosti“, že konsenzus o ich „nedotknuteľnosti“ je chybný a že ide o jednu z kľúčových tém strany, ktorá bude po návrate do parlamentu požadovať legislatívne riešenie. Inými slovami, Gubík vzal Pellegriniho predvolebnú rétoriku ako politický záväzok a premenil ju na tlak.
Prečítajte si tiež:
Prezident však pracovnú skupinu nezriadil. Zato 23. decembra 2025 podpísal novelu Trestného zákona, do ktorej sa formou prílepku dostal trestný čin popierania povojnového usporiadania. Zároveň obvinil Progresívne Slovensko, že „neobratne otvorilo tému“, ktorá vyvolala vášne medzi Slovákmi a Maďarmi.
A dodal, že nové ustanovenie nesmie brániť jednotlivcom domáhať sa ochrany svojich práv na súde. Schválenie tohto trestného činu, pripomínajúceho ruské postupy voči nežiaducim názorom na historické udalosti, vyvolalo ostrú kritiku opozície. Skupina poslancov podala návrh na Ústavný súd. Kritika prišla aj zo strany Aliancie.
Nová vlna liečenia trianonskej traumy?
Ozval sa aj líder maďarskej opozície Péter Magyar. V otvorenom liste Pellegrinimu kritizoval princíp kolektívnej viny aj trestanie za spochybňovanie dekrétov. A neskôr, po prvom rozhovore so slovenským premiérom po maďarských voľbách odkázal, že jeho vláda bude so slovenskou rokovať len vtedy, ak Slovensko zruší legislatívu, ktorá hrozí Maďarom väzením, a ak sa potvrdí, že sa už nebude vyvlastňovať na základe Benešových dekrétov.
Fico priznal, že práve dekréty sú pre Magyara prioritou a že na ne majú „principiálne odlišné názory“. Že ide o zápalnú tému, ukázal aj Gubík, keď po rokovaniach s budúcim maďarským premiérom hovoril o „strategickom partnerstve“ a o potrebe riešiť konfiškácie a novelu Trestného zákona, ktorá podľa neho kriminalizuje pol miliónovú maďarskú komunitu.
Prečítajte si tiež:
Budúci maďarský premiér prisľúbil Gubíkovi podporu a o slovenskom zákone povedal, že „je v rozpore so základnými hodnotami Európskej únie.“ Tým dal najavo, že ho môže preniesť na európsku pôdu.
Ak chce slovenská politika zabrániť návratu historických sporov a odolať črtajúcej sa novej vlne liečenia maďarskej trianonskej traumy, ktorá môže prísť s nástupom vlády Pétera Magyara, musí si slovenské problémy vyriešiť sama, než sa začnú zbytočne internacionalizovať.
Štát sa nesmie stať rukojemníkom
Prílepok k Trestnému zákonu je hrubá legislatívna aj politická chyba. Neobhájiteľná legislatívna hlúposť. Mal byť nástrojom proti opozícii, no môže sa stať medzinárodným problémom. Koalícia ho môže zrušiť aj v skrátenom konaní, bez čakania na Ústavný súd, alebo kým sa dostane na pôdu orgánov EÚ.
Zlepší si tým vyjednávaciu pozíciu voči maďarskému nátlakovému spôsobu robenia politiky a môže si razantnejšie vyprosiť, aby Péter Magyar a jeho kolegovia v budúcej vláde nazývali Slovenskú republiku ako Felvidék.
Prečítajte si tiež:
Prezident Pellegrini by mal takmer dva roky po svojom sľube konečne zriadiť pracovnú skupinu. Existujú konkrétne prípady, ktoré dokazujú, že problém je reálny a zároveň mimoriadne zložitý. Štát dnes otvára staré právne akty, často nedokončené alebo chybné už v rokoch 1945 až 1947, a ich dôsledky prenáša na súčasných vlastníkov.
K tomu sa pridávajú deformácie zo socializmu aj chyby po roku 1989. Táto neistota nevytvára len krivdy, ale aj príležitosti na zneužívanie. Na jednej strane sa hovorí o „pozemkových mafiách“, na druhej o snahách získať majetok, ktorý nikdy nepatril žiadateľom.
Isté je jedno: právny chaos okolo pôdy vytvára priestor pre konflikty aj manipulácie. A štát sa nesmie stať rukojemníkom ani jedných, ani druhých. Sľúbená pracovná komisia môže byť priestorom, kde sa tieto spory začnú riešiť odborne – ako vnútroštátny právny problém. Namiesto toho, aby sa stali nástrojom politického zápasu. Vnútorného i medzinárodného.