Ústavný súd rozhodol o lex atentát: Časť zákona je protiústavná, týka sa zákazov protestov

Zákon, ktorý vládna koalícia presadila po atentáte na premiéra Roberta Fica, narazil na ústavné hranice. Ústavný súd SR v stredu rozhodol, že časť takzvaného lex atentát nie je v súlade s ústavou.  

Ústavný súd SR v stredu 4. novembra rozhodol o protiústavnosti časti zákona o niektorých opatreniach na zlepšenie bezpečnostnej situácie na Slovensku, známeho ako lex atentát. Ide o legislatívu, ktorú Národná rada SR schválila 27. júna 2024 v reakcii na atentát na predsedu vlády Roberta Fica. Podľa oznámeného výsledku rozhodnutia je s ústavou v rozpore časť ustanovenia upravujúceho právomoc obcí zakazovať verejné zhromaždenia.

Zákon napadla na Ústavnom súde skupina 33 opozičných poslancov zastúpených poslankyňou Progresívneho Slovenska Luciou Plavákovou. Spochybnili nielen niektoré obmedzenia zhromažďovacieho práva, ale aj spôsob prijatia legislatívy v skrátenom konaní. Podľa navrhovateľov štát pri prijímaní bezpečnostných opatrení prekročil hranice prípustného obmedzovania ústavou garantovaných slobôd. Ústavný súd prijal podstatnú časť ich návrhu na ďalšie konanie už 12. februára 2025.

Bezpečnosť verzus právo protestovať

Lex atentát vznikol v mimoriadne vypätej spoločenskej atmosfére po útoku na premiéra 15. mája 2024 v Handlovej. Vláda jeho prijatie odôvodňovala potrebou posilniť ochranu najvyšších ústavných činiteľov, predchádzať ďalším bezpečnostným rizikám a reagovať na narastajúce napätie v spoločnosti. Súčasťou legislatívneho balíka však neboli iba bezpečnostné opatrenia, ale aj zásahy do pravidiel organizovania verejných zhromaždení.

Nová právna úprava rozšírila možnosti obcí zasiahnuť proti plánovaným protestom. Podľa zákona mohli samosprávy zakázať zhromaždenie napríklad vtedy, ak by jeho konanie znamenalo závažný zásah do súkromia obyvateľov, pokojného užívania obydlia, dopravy alebo zásobovania. Podmienkou bolo, aby sa zhromaždenie mohlo bez neprimeraných ťažkostí uskutočniť na inom mieste bez zmarenia jeho účelu.

Zákon zároveň zaviedol päťdesiatmetrové ochranné pásma okolo vybraných budov štátnych inštitúcií vrátane sídla prezidenta, Národnej rady, vlády a Ústavného súdu. Osobitné pravidlá sa dotkli aj protestov v blízkosti obydlí verejných činiteľov či v obytných zónach. Kritici upozorňovali, že rozsiahle zákazy môžu v praxi obmedziť občanov práve na miestach, kde má ich protest najväčší spoločenský a politický význam.

Opozícia upozorňovala na zásah do základných práv

Progresívne Slovensko pri podaní na Ústavný súd argumentovalo, že lex atentát neprimerane zasahuje do slobody prejavu a práva pokojne sa zhromažďovať. Opoziční poslanci zároveň kritizovali skrátené legislatívne konanie, ktoré podľa nich neumožnilo dostatočnú odbornú diskusiu o dôsledkoch prijímaných opatrení. Výhrady sa týkali aj toho, či jednotlivé obmedzenia skutočne prispievajú k zvýšeniu bezpečnosti a či ich cieľ nemožno dosiahnuť miernejšími prostriedkami.

Na možné problémy upozorňovali už počas schvaľovania zákona aj mimovládne organizácie. Kritiku formulovali napríklad Nadácia Zastavme korupciu či organizácia Via Iuris. Podľa upozornení ústavných právnikov mohli byť niektoré obmedzenia zhromažďovacieho práva neprimerané. Diskusia sa sústredila predovšetkým na otázku, či ochrana verejných činiteľov a verejného poriadku môže odôvodniť plošné obmedzenia protestov na politicky významných miestach.

Témy:
lex atentát

Sledujte Pravdu na Google news
po kliknutí zvoľte “Sledovať”

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme diskusiu zastavili

Prevládali v nej príspevky, ktoré boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi. Celú debatu sme
vymazali, autorom všetkých slušných príspevkov sa ospravedlňujeme.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.