
Na neapolskom letisku sa celé týždne pohyboval mladý muž bez batožiny, dokladov či peňazí. Tvrdil, že si nepamätá takmer nič zo svojho predchádzajúceho života. Jedlo mu nosili zamestnanci, spával na sedadlách terminálu a pomoc väčšinou odmietal. Jeho príbeh začal pripomínať hollywoodsky film Terminál s Tomom Hanksom. Keď však letisko zatvorili pre rekonštrukciu, okolnosti sa nečakane zmenili. Úrady zistili, že vo Švédsku po ňom už niekoľko mesiacov pátra rodina.
Volá sa Daniel, má podľa talianskych médií 25 rokov a pochádza zo Švédska. Ešte pred niekoľkými dňami však pracovníci neapolského letiska Capodichino nevedeli takmer nič o mužovi, ktorého pravidelne vídali v príletovom termináli.
Nemal pri sebe pas, peniaze ani mobilný telefón. Počas dňa sa pohyboval medzi obchodmi, barmi a odletovými či príletovými priestormi, v noci si hľadal miesto na spanie. Postupne sa stal známou tvárou letiska, hoci jeho minulosť zostávala záhadou.
Niektorí pracovníci tvrdili, že ho tam vídali už počas leta, iní si ho začali všímať až v októbri. Reportéri talianskych médií sa s ním pokúšali rozprávať. Daniel im povedal, že je Švéd a má 25 rokov, no svoje predchádzajúce zážitky opisoval iba útržkovito.
Mali ho prepadnúť v Ríme, nepamätal si, čo nasledovalo
Podľa jeho vlastného rozprávania pricestoval do Talianska ako turista. V Ríme ho údajne napadla skupina mužov, ktorí ho zbili a obrali o doklady a peniaze. Čo sa dialo potom, však nedokázal spoľahlivo vysvetliť. Nevedel ani opísať, ako sa z Ríma dostal do Neapola.
Talianske médiá preto začali hovoriť o mladom mužovi so stratou pamäti. Okolnosti údajného napadnutia ani príčina jeho problémov so spomienkami však zatiaľ neboli nezávisle potvrdené.
Daniel sa podľa reportérov La Repubblica pokúšal vybaviť si aspoň niektoré udalosti. „Teraz si už začínam na niečo spomínať,“ uviedol pri rozhovore na letisku.
Od ľudí chcel len nové topánky
Príbeh si postupne získal pozornosť zamestnancov letiska. Niektorí mu nosili jedlo, iní oblečenie či nápoje. Sám o pomoc takmer nežiadal. Keď sa ho reportéri talianskej verejnoprávnej televízie Rai pýtali, čo potrebuje, spomenul jediné: nové topánky.
Do prípadu sa zapojil aj honorárny konzul Švédska v Neapole Pierluigi Petrone. Prvú informáciu o Danielovi dostal od zamestnancov letiska 15. októbra.
Keď mladíka osobne navštívil, kúpil mu teplú bundu, pretože Daniel mal iba ľahké oblečenie a prichádzalo chladnejšie počasie. Konzul zároveň kontaktoval švédske veľvyslanectvo v Ríme a usiloval sa zistiť jeho totožnosť.
Daniel však spočiatku širšiu pomoc odmietal. Zamestnanci letiska podľa agentúry ANSA dokonca uvažovali, že medzi sebou vyzbierajú peniaze na jeho návrat. Nevedeli však, kam presne by sa chcel vrátiť.
Jeho útočisko sa zatvorilo. A prišiel zvrat
Situácia sa výrazne zmenila na začiatku novembra. Neapolské letisko Capodichino od 1. novembra na mesiac prerušilo leteckú prevádzku. Dôvodom je rozsiahla rekonštrukcia vzletovej a pristávacej dráhy za približne 30 miliónov eur.
Pre Daniela to znamenalo stratu priestoru, ktorý mu dovtedy poskytoval aspoň základné útočisko. Zamestnanci sa začali obávať, čo sa s ním stane, keď už nebude môcť tráviť dni a noci v známom prostredí.
Do prípadu preto výraznejšie vstúpili sociálni pracovníci mesta Neapol. V pondelok 2. novembra mu ponúkli presun do zariadenia sociálnej pomoci. Tentoraz súhlasil. Získal dočasné ubytovanie, potrebnú starostlivosť a možnosť začať postupne riešiť svoju situáciu.
„Áno, otec, som to ja“
Spolupráca neapolskej radnice, sociálnych pracovníkov a švédskych diplomatov napokon priniesla svoje ovocie. Úradom sa podarilo vypátrať Danielových rodičov vo Švédsku. Tí o svojom synovi nemali žiadne správy od augusta a podľa talianskych médií už nahlásili jeho zmiznutie.
V utorok 3. novembra radnica oznámila, že rodinu informovali o Danielovom nájdení a jeho zdravotnom stave. Mladík zároveň vyjadril želanie vrátiť sa domov. V stredu 4. novembra priniesol denník La Repubblica ďalšiu správu. Daniel sa telefonicky spojil so svojimi rodičmi.
„Áno, otec, som to ja. Chcem sa vrátiť domov do Švédska,“ citoval denník mladého muža. Podľa talianskych médií by sa návrat mohol uskutočniť už počas najbližšieho víkendu. Presný termín však zatiaľ nie je potvrdený.
Pripomína film s Tomom Hanksom. Niečo je však úplne inak
Danielov osud talianske médiá prirovnávajú k filmu Terminál z roku 2004, ktorý režíroval Steven Spielberg. Tom Hanks v ňom stvárnil Viktora Navorského, cestujúceho, ktorý uviazne na newyorskom letisku po politických udalostiach vo svojej vlasti a problémoch s cestovnými dokladmi.
V skutočnom neapolskom príbehu však nešlo o úradný zákaz opustiť letisko. Daniel sa tam zdržiaval bez finančných prostriedkov, s nejasnou minulosťou a podľa vlastných slov aj s problémami s pamäťou.
Hoci sa jeho rodinu podarilo nájsť, nie všetky otázky sú zodpovedané. Stále nie je jasné, čo presne sa mu stalo po príchode do Talianska ani prečo tak dlho odmietal pomoc.
Isté je zatiaľ to, že vďaka ľuďom, ktorí mu na letisku celé týždne pomáhali, a následnému zásahu sociálnych pracovníkov získal možnosť vrátiť sa k rodine. Letisko, ktoré sa na čas stalo jeho domovom, tak možno napokon predsa len bude začiatkom jeho cesty domov.
© Autorské práva vyhradené
Témy:
Taliansko
Neapol
muž
terminál
Švédsko
mReportér
Zdielajte článok
Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme diskusiu zastavili
Prevládali v nej príspevky, ktoré boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi. Celú debatu sme
vymazali, autorom všetkých slušných príspevkov sa ospravedlňujeme.
Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.