Po 36 rokoch Maďari otvorili archívy komunistickej tajnej služby. Medzi desaťtisícmi mien sú aj svetoznáme osobnosti

obchodnyregister 2026.11.04.

Po 36 rokoch od pádu komunistického režimu sa v Maďarsku otvorili desaťtisíce záznamov niekdajších tajných služieb. V novom verejnom registri sa objavili mená nositeľky Nobelovej ceny, bývalých ministrov, televíznych osobností aj olympijských víťazov. Niektorí figurovali pod krycími menami. Zverejnené dokumenty však odhaľujú aj odvrátenú stránku fungovania tajnej polície – v jej evidencii sa mohli ocitnúť dokonca ľudia, ktorí spoluprácu odmietli.  

Maďarsko v stredu 4. novembra sprístupnilo jednu z najcitlivejších častí svojej komunistickej minulosti. Historický archív štátnobezpečnostných služieb (ÁBTL) spustil internetovú databázu Nyitott Akták, v ktorej môže verejnosť bezplatne vyhľadávať informácie z dokumentov tajných služieb spred roku 1990.

Na predstavení portálu sa zúčastnil premiér Péter Magyar, minister pre spoločenské vzťahy a kultúru Zoltán Tarr aj riaditeľ archívu Gergő Bendegúz Cseh.

Podľa vedenia archívu sa v sprístupnených evidenciách nachádzajú záznamy približne o 50- až 60-tisíc ľuďoch. Jednotlivé databázy sa pritom čiastočne prekrývajú.

Magyar označil sprístupnenie dokumentov za splatenie 36-ročného dlhu maďarskej spoločnosti. Termín otvorenia archívov nie je náhodný. Štvrtého novembra si Maďarsko pripomína sovietsky vojenský zásah proti revolúcii z roku 1956.

Laureátka Nobelovej ceny pod mužským krycím menom

Krátko po spustení registra začali maďarské médiá vyhľadávať mená známych osobností. Denník Index upozornil, že v novootvorených záznamoch sa nachádza aj svetoznáma biochemička Katalin Karikó, ktorá v roku 2023 získala Nobelovu cenu za fyziológiu alebo medicínu za výskum umožňujúci vývoj mRNA vakcín.

V evidencii niekdajšej maďarskej tajnej polície (Államvédelmi Hatóság) figurovala pod mužským krycím menom Zsolt Lengyel.

Jej prípad však nie je úplne novým odhalením. Informácie o nábore vedkyne boli zverejnené už v máji 2021. Karikó vtedy priznala, že v roku 1978 podpísala dokument o spolupráci s tajnou službou. Zároveň však vysvetlila, že konala pod nátlakom.

Podľa jej vyjadrenia sa príslušníci režimu odvolávali na účasť jej otca v maďarskej revolúcii v roku 1956. Vyhrážali sa jej, že jej znemožnia pokračovať vo vedeckej kariére. Karikó uviedla, že sa bála, a preto dokument podpísala. Súčasne však zdôraznila, že nikdy nepodala písomné hlásenie a nikomu neublížila.

Maďarský archív v tom čase podľa portálu Telex nedisponoval žiadnou jej správou pre tajnú službu. Samotný evidenčný kartón teda nepredstavoval dôkaz, že vedkyňa skutočne donášala na svojich kolegov či známych. Práve jej prípad ukazuje, aké komplikované môže byť posudzovanie dokumentov vytvorených represívnym režimom.

Orbánov minister, televízne hviezdy aj olympijskí víťazi

Medzi známymi menami, na ktoré upozornili maďarské médiá, figuruje aj bývalý minister zahraničných vecí János Martonyi. Diplomaciu viedol počas prvej aj druhej vlády Viktora Orbána.

Podľa portálu Infostart a denníka Index sa v archívnej evidencii nachádza záznam spojený s jeho menom a krycím označením Magasdi. Ani tento prípad však nemožno považovať za nové usvedčenie zo spolupráce s tajnou službou.

Martonyiho minulosť bola predmetom verejných sporov už pred takmer dvadsiatimi rokmi. Bývalý minister popieral, že by bol agentom alebo informátorom komunistickej tajnej polície. Priznal, že v minulosti vypracovával správy zo zahraničných ciest, tvrdil však, že ich odovzdával polícii na základe vtedajších predpisov.

V roku 2008 uspel v prvostupňovom súdnom konaní týkajúcom sa obvinení z jeho údajnej agentskej minulosti. Zverejnenie registra tak znovu otvára otázky, ktoré sa v maďarskej politike objavovali už v minulosti.

Záznamy však obsahujú aj mená ľudí mimo politiky. Medzi nimi je známy televízny moderátor István Vágó, ktorý zomrel v roku 2023. Podľa Indexu figuruje v evidencii pod krycím menom Quiz.

Bezpečnostný analytik György Nógrádi sa v dokumentoch objavuje pod menom Raguza. Aj jeho kontakty s niekdajšou tajnou políciou boli predmetom starších verejných diskusií.

Ďalším známym menom je spevák Róbert Szikora, frontman skupiny R-GO. Archívna evidencia podľa Indexu obsahuje jeho údaje pod označením NANU-NANU. V záznamoch sa nachádza aj televízny zabávač Tibor Dévényi s krycím menom Déva.

Medzi športovými osobnosťami sa objavuje napríklad trojnásobný olympijský víťaz vo vodnom póle György Kárpáti, ktorého minulosť sa verejne riešila už v roku 2008.

Spoločným znakom týchto prípadov je evidencia v štátnobezpečnostných záznamoch. Rozsah prípadnej spolupráce, jej dobrovoľnosť a existencia konkrétnych hlásení sa však musia posudzovať individuálne.

Ako sa človek mohol stať agentom iba na papieri

Na riziká nesprávneho výkladu upozorňuje aj prípad bývalého maďarského politika Józsefa Torgyána. Niekdajší predseda Nezávislej maloroľníckej strany sa v evidencii objavil pod krycím menom Szatmári Lajos. Príslušníci komunistických bezpečnostných orgánov naňho v roku 1957 založili kartón v súvislosti s jeho pôsobením počas revolúcie.

Podľa dokumentov, ktoré pripomenul denník Index, sa ho dôstojníci pokúšali prinútiť na spoluprácu prostredníctvom vyhrážok a vydierania. Torgyán však spoluprácu odmietol a náborové vyhlásenie nepodpísal. Napriek tomu sa jeho meno dostalo do evidencie.

Oficiálne preverovanie z roku 1997 podľa Indexu konštatovalo, že nevykonával činnosť pre Štátnu bezpečnosť, nepodával správy a nedostával od nej odmeny. Evidencia mala súvisieť aj so snahou príslušného dôstojníka zakryť vlastné pochybenia pri neúspešnom nábore.

Tento prípad ilustruje zásadný problém historických registrov. Dokumenty tajných služieb nevznikali ako nezávislé záznamy skutočnosti. Vytvárali ich príslušníci aparátu, ktorí mohli mať záujem vykazovať výsledky svojej práce alebo zakrývať neúspechy.

Prečo zverejnenie mien ešte neznamená odhalenie udavačov

Nový portál sprístupnil tri druhy historických evidencií. Prvým sú takzvané kartóny číslo 6. Obsahujú osobné údaje, krycie mená, informácie o nábore a niekedy aj o dĺžke evidovania konkrétnej osoby.

Druhým sú náborové denníky, ktoré zachytávajú záznamy o získavaní spolupracovníkov. Tretím je databáza údajov zachovaných na magnetických páskach.

Tieto materiály však často neobsahujú samotné hlásenia, z ktorých by bolo možné zistiť, čo konkrétna osoba tajnej službe poskytovala. Podľa riaditeľa archívu Cseha preto nemožno automaticky predpokladať, že každý evidovaný človek bol aktívnym spolupracovníkom.

Podrobnejšie náborové zväzky majú byť verejnosti sprístupnené v druhej fáze, najneskôr do 25. februára 2027, keď si Maďarsko pripomína obete komunistického režimu.

Pracovné zväzky obsahujúce samotné hlásenia však nebudú plošne zverejnené, najmä z dôvodu ochrany údajov sledovaných osôb. Mimo súčasného sprístupnenia zostávajú aj niektoré dokumenty zahraničnej rozviedky.

Fidesz hovorí o politickom cirkuse

Rozhodnutie vlády premiéra Magyara vyvolalo aj politický spor. Predseda parlamentného klubu opozičného Fideszu János Bóka označil zverejnenie spisov za politický cirkus.

Podľa neho sprístupnenie desaťtisícov dokumentov bez dôkladnej analýzy a historického kontextu nepomôže maďarskej spoločnosti lepšie porozumieť minulosti. Naopak, môže vyvolávať konflikty a odvádzať pozornosť od aktuálnych problémov krajiny.

Magyar na tlačovej konferencii zdôraznil, že zverejnené materiály by sa nemali stať nástrojom verejného odsudzovania. Upozornil, že mnohé rodiny môžu v dokumentoch objaviť nepríjemné skutočnosti o svojich blízkych, často už zosnulých.

Verejnosť preto vyzval, aby s informáciami zaobchádzala dôstojne a ľudsky. Minister Tarr zároveň prisľúbil psychologickú pomoc ľuďom, ktorých sa sprístupnenie citlivých údajov dotkne.

Otvorenie archívov tak po 36 rokoch umožňuje lepšie skúmať fungovanie komunistickej Štátnej bezpečnosti. Samotné mená v registroch však ešte neposkytujú úplnú odpoveď na to, kto spolupracoval dobrovoľne, kto pod nátlakom a koho bezpečnostný aparát evidoval bez skutočnej spolupráce.

© Autorské práva vyhradené

Témy:
Maďarsko
agenti

debata

zdielať

zdielať

tlačiť

odoberať

mReportér

Zdielajte článok

Ľutujeme

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme diskusiu zastavili

Prevládali v nej príspevky, ktoré boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi. Celú debatu sme
vymazali, autorom všetkých slušných príspevkov sa ospravedlňujeme.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.