„Kapitán falošných vlajok.“ Ako sa z nenápadného podnikateľa stal problém pre USA aj EÚ

Nepotreboval vlastnú flotilu ani prístav. Podľa amerických úradov stačili internetové stránky, lodné registre a dokumenty, ktoré sa vydávali za oficiálne povolenia skutočných štátov. Indický podnikateľ Suniel Kumar Sharma sa tak dostal do centra medzinárodnej siete falošných lodných registrácií. Jeho služby mali využívať aj tankery prepravujúce iránsku ropu. Spojené štáty proti nemu teraz zaviedli sankcie. Už v júli pritom na sankčný zoznam Európskej únie pribudol pre väzby na ruskú tieňovú flotilu.  

Na prvý pohľad išlo o bežnú službu pre majiteľov nákladných lodí. Internetová stránka ponúkala registráciu plavidla pod vlajkou cudzieho štátu, vystavenie osvedčení a ďalšie administratívne služby.

Problém bol v tom, že príslušné štáty o prevádzkovaní niektorých registrov vôbec nevedeli alebo ich už predtým zakázali. Za sieťou takýchto spoločností podľa amerického ministerstva financií stál indický podnikateľ Suniel Kumar Sharma spolu so svojou manželkou Jaspreet Preeti Shahid.

Washington v stredu 4. novembra oznámil uvalenie sankcií proti podnikateľom a firmám zapojeným do ich siete. Podľa amerických úradov poskytovali falošné registrácie a certifikáty sankcionovaným plavidlám vrátane tankerov prepravujúcich iránsku ropu pre subjekty napojené na iránsku armádu.

Ako si tanker mohol kúpiť vlajku štátu, ktorý o tom nevedel

Každá obchodná loď musí byť registrovaná v určitom štáte, pod ktorého vlajkou pláva. Tento štát je zodpovedný za výkon príslušného dohľadu nad plavidlom a dodržiavaním medzinárodných pravidiel. Na tom je založený aj systém lodných registrov.

Sharmova sieť však podľa amerických vyšetrovateľov využívala jeho slabinu. Podnikateľské subjekty vytvárali webové stránky, ktoré vyzerali ako oficiálne námorné registre jednotlivých krajín. Majiteľom lodí potom ponúkali dokumenty, akoby mali oprávnenie konať v mene príslušného štátu.

Americké ministerstvo financií uvádza napríklad Guyanu, Arubu, Mali, Mozambik, Malawi, Sint Maarten či Východný Timor. V niektorých prípadoch mali firmy v minulosti skutočnú dohodu so štátnymi orgánmi. Problém nastal, keď pokračovali vo vydávaní dokumentov aj po jej vypovedaní.

Takto získané osvedčenia vytvárali dojem, že loď je oficiálne registrovaná a podlieha príslušnému štátnemu dohľadu. V skutočnosti však mohla používať neplatnú registráciu. To predstavuje problém nielen pri kontrole sankcií, ale aj pri bezpečnosti posádky, ochrane životného prostredia a poistnom krytí prípadných škôd.

Guyana spoluprácu ukončila, dokumenty sa vydávali ďalej

Sharmove aktivity sledovali investigatívni novinári už pred najnovšími americkými sankciami. Financial Times v spolupráci s organizáciou C4ADS v auguste 2025 upozornili na sieť podozrivých lodných registrov spojených s indickým podnikateľom.

Vo februári 2026 priniesla nové zistenia investigatívna skupina Bellingcat. Jedným z najvýraznejších príkladov, ktoré použila, bola Guyana v Južnej Amerike.

Sharmova firma International Maritime Safety Agency of Guyana (IMSAG) mala s tamojšími úradmi dohodu o poskytovaní registračných služieb. Guyana však spoluprácu v roku 2021 vypovedala.

Podľa Bellingcatu spoločnosť pokračovala vo vystavovaní lodných osvedčení aj po strate oprávnenia. Novinárom sa podarilo získať 230 osvedčení pre 87 plavidiel, pričom niektoré boli vydané ešte v decembri 2025. Až 63 z týchto lodí boli ropné tankery.

Sharma predtým Financial Times tvrdil, že dotknutý register už nie je v prevádzke a jeho internetová stránka slúži iba na informačné účely. Popieral tiež, že by pokračoval v zriaďovaní ďalších registrov. Bellingcat však našiel dôkazy o nových registračných aktivitách spojených s jeho podnikateľskou sieťou.

V Mikronézii sa jeho prípad dostal až pred súd

Sharmove podnikanie sa už pred niekoľkými rokmi dostalo do centra rozsiahleho trestného konania v malom tichomorskom ostrovnom štáte: Mikronézii. Tamojšie úrady tvrdili, že podnikateľ prostredníctvom spoločnosti Micronesia International Ship Registry (MISR) prevádzkoval lodný register v mene štátu, hoci na takúto činnosť nemal zákonné oprávnenie.

Podľa zistení súdu sa podarilo neoprávnene zaregistrovať 103 zahraničných lodí, ktorých majitelia zaplatili poplatky za neplatné osvedčenia. Sharmova sieť sa mala takto obohatiť o sumu približne 627-tisíc dolárov.

Fungovanie registra navyše umožnil aj list z októbra 2015, ktorý podpísal vtedajší minister dopravy Lukner Weilbacher. Dokument mal vytvárať zdanie, že register má podporu štátnych orgánov.

Prípad sa skončil v januári 2023 uznaním viny dvoch miestnych predstaviteľov. Právnika Martina Jana súd uznal vinným zo sprisahania s cieľom prať špinavé peniaze. Weilbachera uznal vinným z konfliktu záujmov. Tretieho obžalovaného, Renwicka Weilbachera, oslobodil.

Samotný Sharma sa však pred súd nepostavil. Pre jeho dlhodobú neprítomnosť v Mikronézii bol jeho prípad oddelený od ostatných obžalovaných.

Mikronézska vláda vo februári 2023 oznámila, že podnikateľ, ktorého označila za občana Spojených štátov aj Indie, zostáva na úteku a pátrajú po ňom americká FBI a miestne ministerstvo spravodlivosti. Či toto pátranie pokračuje aj v novembri 2026, sa zatiaľ nepodarilo nezávisle potvrdiť.

Vyšetrovanie odhalilo aj ďalší pozoruhodný detail. Prevádzkovatelia registra sa pokúsili odovzdať mikronézskej vláde šek na 100-tisíc dolárov ako jej údajný podiel na vybraných poplatkoch. Vláda peniaze odmietla.

Podľa súdu by ich prijatie mohlo poslúžiť ako argument, že štát dodatočne uznal nezákonné fungovanie registra. Zároveň by to vytvorilo zdanie, že príjmy pochádzajúce z neoprávnených registrácií boli legitímne.

Prípad tak ukazuje, že za falošnými lodnými dokumentmi sa neskrývali iba internetové stránky. Sieť sa podľa súdnych zistení usilovala využívať aj kontakty na štátnych predstaviteľov a vytvárať dojem oficiálneho oprávnenia.

Jeho meno sa objavilo aj pri ruskej rope

Prípad má významný presah aj do Európy. Rada Európskej únie 23. júla 2026 zaradila Suniela Kumara Sharmu na sankčný zoznam v súvislosti s ruskou tieňovou flotilou.

Podľa oficiálneho rozhodnutia EÚ bol prepojený s lodnými registrami, ktoré poskytovali materiálnu podporu plavidlám prepravujúcim ruskú ropu alebo ropné produkty a využívajúcim rizikové námorné praktiky.

Najnovšie americké opatrenia tak ukazujú, že podozrivá infraštruktúra lodných registrácií nie je problémom iba jednej sankcionovanej krajiny.

Ruské aj iránske ropné tankery sa v posledných rokoch usilujú udržať v prevádzke napriek rastúcim obmedzeniam. Jedným zo spôsobov je časté menenie registrácie či využívanie dokumentov, ktorých platnosť alebo pravosť je sporná.

To však neznamená, že každý tanker napojený na Sharmove registre prevážal nelegálny náklad alebo že podnikateľ vedel o každej konkrétnej preprave.

Američania zadržali tanker s neplatnou vlajkou

Americké ministerstvo financií vo svojom najnovšom oznámení uviedlo aj konkrétne príklady. Jedným z nich je tanker MAJESTIC X, predtým známy ako PHONIX, s identifikačným číslom IMO 9198317.

Americké ozbrojené sily ho 22. apríla 2026 zadržali počas prepravy iránskej ropy. Podľa Washingtonu používal falošnú registráciu Guyany.

Ďalším príkladom je tanker PING SHUN, ktorý využíval služby registra vydávajúceho sa za oprávnenú námornú autoritu afrického Eswatini. Tamojšie úrady pritom verejne odmietli platnosť príslušného registra.

Americké úrady upozorňujú, že plavidlá používajúce neplatné vlajky môžu pôsobiť bez riadneho poistného krytia a štátneho dohľadu. V prípade havárie či ropnej škvrny by následky mohli zasiahnuť aj krajiny, ktoré s prepravou nemajú nič spoločné.

Sieť fungovala napriek rokom varovaní

Podľa amerického ministerstva financií sa aktivity Sharmovej podnikateľskej siete začali už približne v roku 2014. Na podozrivé registrácie opakovane upozorňovali jednotlivé štáty aj Medzinárodná námorná organizácia (IMO).

Sharma v minulosti popieral, že by vedome pomáhal pri nelegálnej preprave tovaru, a tvrdil, že jeho pôvodné podnikateľské aktivity mali súhlas príslušných štátov. Najnovšie americké sankcie však predstavujú ďalší zásah proti podnikateľskej sieti, ktorú úrady spájajú s obchádzaním pravidiel medzinárodnej námornej dopravy.

Prípad zároveň ukazuje menej viditeľnú súčasť fungovania tieňových flotíl. Na prepravu ropy nestačia iba tankery, posádky a prístavy. Potrebné sú aj dokumenty a registrácie, bez ktorých by lode nemali oprávnenie plávať pod vlajkou konkrétneho štátu. A práve z poskytovania takýchto dokumentov sa podľa amerických úradov stal medzinárodný obchod.

© Autorské práva vyhradené

Témy:
tankery
podnikateľ
podvod
ropa
Rusko
Irán
ruská tieňová flotila
sankcie
USA
EÚ

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu

Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.