Ficove mierové holubice dávno pokapali. Jeho faloš bude po zásluhe potrestaná (komentár Ľubomíra Jaška)

Schizofrenická politika je trápna a nepoužiteľná. Presne takú Robert Fico dlhodobo pestuje smerom na Východ. Sľubuje pomoc štátu, ktorý podľa jeho kremeľského kamaráta nemá vôbec existovať.  

Najväčším hrdinstvom Roberta Fica pri spoločnom rokovaní ukrajinskej a slovenskej vlády je, že sa namiesto Užhorodu odvážil až do Ľvova. Miera falošnosti zostáva rovnaká – teda extrémne vysoká.

Zadefinovať zrozumiteľne Ficov schizofrenický postoj voči Ukrajine je náročné. Práve kvôli tej schizofrénii. Reči vo Ľvove nie sú určené slovenskému fanúšikovskému táboru. Jedna prostá definícia je predsa len možná: Robert Fico nemá problém byť za Ukrajinu, ale nedokáže byť proti Rusku. Tieto dva postoje sú však dnes nevyhnutne spojené.

Nie je možné pomáhať susedovi a nahrávať jeho nepriateľovi. Podávať susedovi cez plot popadané jablká a súčasne ďalšiemu tolerovať to, že mu práve v tej chvíli podpaľuje dom, je naozaj perverzné. Alebo hádam Robert Fico vo Ľvove tlmočil srdečné pozdravy z Moskvy sprostredkované ministrom Blanárom?

Ľvovské predstavenie slovenského premiéra bolo presne v tomto štýle. Tváril sa pragmaticky a prakticky. Pri rokovaní s ukrajinským partnerom to ide, pretože nie je takým symbolom odporu proti Rusku ako prezident Zelenskyj.