„Do Ruska nemôžete poslať bývalého generála NATO.“ Laššáková spochybnila Pavla ako vyjednávača aj návrat odvlečených detí na Ukrajinu

Vládnu politiku voči Ukrajine a úlohu Európy pri ukončení vojny hodnotili vo štvrtkovej relácii Téma dňa na televízii ta3 europoslankyne Judita Laššáková (Smer) a Miriam Lexmann (KDH). Kým Laššáková stretnutie vlád v Ľvove vyzdvihla, Lexmann premiérovi vyčítala, že pre mier urobil málo. Reč bola aj o voľbách v USA a spore o Ústavný súd v Poľsku.  

Debata sa vysielala v deň, keď sa v Ľvove uskutočnilo už štvrté spoločné rokovanie slovenskej a ukrajinskej vlády. Podľa Laššákovej to, že sa vlády stretli už štvrtýkrát, z toho dvakrát na ukrajinskom území, dokazuje, že nestačia len slová, ale treba aj činy. Slovensko môže Ukrajine podľa nej pomôcť aj vlastnými skúsenosťami z prístupových rokovaní, aby neurobila rovnaké chyby.

Lexmann humanitárnu pomoc pre Ukrajinu v zime privítala. Pobavilo ju však, keď premiér hovoril o pomoci pri budovaní diaľnic na Ukrajine, hoci Slovensko samo stále nemá diaľnicu z Bratislavy do Košíc. Za cynické považuje aj Ficove slová o spravodlivom mieri. „Pýtam sa Roberta Fica, čo urobil pre to, aby tento mier naozaj nastal,“ povedala s tým, že nevie o tom, že by premiér akokoľvek tlačil na Putina, aby súhlasil aspoň s prímerím.

Spor o odvlečené deti

Lexmann pripomenula, že Slovensko sa ku koalícii za návrat ukrajinských detí odvlečených do Ruska pripojilo až teraz. Koalíciu vedenú Kanadou a Ukrajinou založili vo februári 2024, Slovensko do nej oficiálne vstúpilo v pondelok. „To je to minimum, čo sme mohli robiť,“ povedala europoslankyňa. Kyjev hovorí o takmer 20-tisíc deťoch, ktoré Rusko deportovalo z okupovaných území.

Laššáková na to reagovala slovami, ktoré môžu vyvolať kritiku. „Vedieť, kde tie deti sú, je jedna vec. Ale poslať ich naspäť na Ukrajinu, kde, ako hovorí aj pani Lexmann, rakety strieľajú už aj na civilnú infraštruktúru, nemyslím si, že to je dobrý nápad,“ povedala.

Lexmann s tým nesúhlasila. Deti podľa nej patria k svojim rodičom a treba urobiť všetko pre to, aby sa vojna skončila a mohli byť doma v bezpečí. „Nemôžeme si však povedať, že pre vojnu na Ukrajine je správne, že tieto deti sú ukradnuté, indoktrinované, premenené na ruské deti a nútené zabudnúť na svojich rodičov a svoju krajinu,“ odkázala. Takéto konanie je podľa nej neľudské a v rozpore so všetkými medzinárodnými dohovormi.

Pavel podľa Smeru nevhodný

Moderátorka sa europoslankýň pýtala aj na českého prezidenta. Britský web The Telegraph ho v októbri uviedol medzi piatimi politikmi, o ktorých európski lídri uvažujú ako o vyjednávačovi s Putinom. Laššáková ho odmietla rázne. Podľa nej ide len o meno, ktoré niekto z Únie nahodil. „Nemôžete poslať do Ruskej federácie, ktorej neustále prekáža možný vstup Ukrajiny do NATO, bývalého generála NATO,“ vyhlásila.

Narážala aj na kauzu SMS správ, ktoré minister zahraničných vecí Petr Macinka v januári poslal prezidentovmu poradcovi. Pavel ich označil za pokus o vydieranie a jeho kancelária sa obrátila na políciu. „Nemôžete tam poslať človeka, ktorý keď má problém s vlastnou vládou, obráti sa buď na Ústavný súd, aby to vyriešil namiesto neho, alebo na políciu,“ povedala Laššáková. Pavla preto považuje za absolútne nevhodného na rokovania.

Jej postoj sa líši od postoja ministra zahraničných vecí za Smer. Juraj Blanár po októbrovom stretnutí s Macinkom v Prahe uviedol, že by Pavla podporil, ak by ho Únia poverila. Pochybnosti mala aj Lexmann, hoci ich vyjadrila zdržanlivejšie. Vyjednávač by podľa nej mal mať silnú pozíciu voči vlastnej vláde aj v Rade. Nie je si preto istá, či je Pavel najvhodnejším kandidátom. Sám Pavel medzičasom uviedol, že takúto ambíciu nemá.

Bratislava ako miesto rokovaní

Laššáková podporila premiérovu ponuku Bratislavy ako miesta mierových rokovaní. Podľa nej by sa tu mohli podpísať aj záverečné dohody, čím by bola aspoň nejako zapojená aj Únia. Kritizovala, že Únia nesedí za stolom pri rokovaniach v Abú Zabí, kde sa majú stretnúť ruská a ukrajinská strana. „Prečo takéto rokovania nemôžu byť vedené niekde tu v európskom priestore?“ pýtala sa.

Lexmann súhlasila, že Európa musí do rokovaní vstúpiť jasnejšie, lebo o konci vojny v Európe sa nedá hovoriť bez Európy. Za chybu považuje, že Únia sa doteraz nezhodla na mene vyjednávača, na čo v ten deň upozornila aj talianska premiérka Giorgia Meloniová. Lexmann chce v rámci Európskej ľudovej strany s fínskym prezidentom Alexandrom Stubbom podrobne rozobrať jeho nedávny 90-minútový telefonát. Podľa všetkého ide o rozhovor s Putinom, ktorý Stubb viedol spolu s nórskym premiérom. Pripomenula, že ani množstvo stretnutí, ktoré iniciovali Spojené štáty, zatiaľ neprinieslo dohodu o prímerí, lebo Moskva s ním nesúhlasí.

Trump a odkaz pre Európu

Europoslankyne hodnotili aj utorkové voľby do amerického Kongresu, v ktorých demokrati ovládli obe komory. Podľa Laššákovej voličom neprekážala samotná vojna v Hormuze, ale to, ako zasiahla ich peňaženky. „Politici niekedy akoby zabudli, že existuje niekto silnejší než oni, a to je volič,“ povedala. Dodala, že niektorí republikánski kandidáti neboli práve najlepší. Teší ju, že cena ropy klesla pod 100 dolárov za barel. Podľa jej slov po voľbách padla na 94 dolárov a teraz je na úrovni 97 dolárov.

Laššáková upozornila aj na Trumpove clá. Súdy podľa nej skonštatovali, že prezident na ich zavedenie nemal právomoc. Keďže clá platili americkí dovozcovia, očakáva, že súdy zahltia žaloby. Odhadla, že by mohlo ísť o približne 900 miliárd, a je zvedavá, ako to zasiahne americkú ekonomiku.

Pre Lexmann výsledok nebol prekvapením, otázkou podľa nej bol iba Senát. Republikáni by teraz mali podľa nej nájsť zodpovedného lídra typu Ronalda Reagana. Európa by zas mala skončiť éru, v ktorej sa viac zaoberala Trumpom než sama sebou. „Máme sa venovať tomu, ako naštartovať európsku ekonomiku a priniesť občanom istotu a bezpečnosť, a nie komentovaniu Donalda Trumpa a pretekaniu sa, kto ho viac skritizuje,“ dodala.

Kritika aj na adresu Tuska

Pri spore o Ústavný súd v Poľsku sa Lexmann nezastala ani spriaznenej strany. Tuskova Občianska platforma, ktorá rovnako ako KDH patrí do Európskej ľudovej strany, podľa nej poškodila meno Ústavného súdu aj prezidenta. „Myslím si, že to bol veľmi zlý krok,“ povedala. Obe europoslankyne sa zhodli, že európske inštitúcie pri posudzovaní sporu nesmú prihliadať na politickú spriaznenosť.

Témy:
vojna na Ukrajine
Judita Laššáková
Miriam Lexmann
ta3
Petr Pavel

Sledujte Pravdu na Google news
po kliknutí zvoľte “Sledovať”

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme diskusiu zastavili

Prevládali v nej príspevky, ktoré boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi. Celú debatu sme
vymazali, autorom všetkých slušných príspevkov sa ospravedlňujeme.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.