Skúmali ich krv: Čo majú spoločné ľudia, ktorí sa dožijú 100 rokov? A čo ich odlišuje od mladších chorľavejších

Štúdia ukázala, čo je „mladé“ v ich krvi. Vo Švajčiarsku sa dožíva sto rokov 0,02 % ľudí. Preto tu vznikol prvý veľký výskumný projekt venovaný práve im, ktorý sa rozhodol porovnať ich krv s krvou 80-ročných a tiež mladých vo veku 30 – 60 rokov. Čo zistili?  

• Ľudí nad 85 rokov vo svete rýchlo pribúda.
• Čo spája storočných.
• Gény aj životný štýl zohrávajú úlohu pri dlhovekosti.
• Zdravé návyky treba budovať počas celého života.

Celosvetový počet „najstarších“ (ľudí nad 85 rokov) vrátane storočných výrazne rastie za posledné polstoročie a bude naďalej rásť vďaka zlepšeniu životného štýlu a medicínskemu pokroku. Do roku 2050 sa populácia Európy vo veku 85 rokov a viac zdvojnásobí a počet storočných ľudí po celom svete dosiahne takmer štyri milióny.

Tento trend predstavuje globálnu demografickú výzvu, pretože starnutie je najväčším rizikovým faktorom chronických ochorení a veľkej zraniteľnosti. Niektorí starší čelia vážnym ochoreniam, postihnutiam a predčasnej úmrtnosti, iní si udržiavajú dobré zdravie aj po dosiahnutí vysokého veku. V čom je teda ten rozdiel? Storoční ľudia sú už dlho považovaní za prototypy úspešne starnúcich ľudí.

Prečo? V porovnaní s bežnou populáciou totiž vykazujú väčšiu odolnosť a nižšiu náchylnosť na ochorenia ako rakovina, cukrovka, neurodegeneratívne poruchy, kardiovaskulárne ochorenia.

Práve krv storočných

Dožiť sa sto rokov je zriedkavé. Vo Švajčiarsku sa to podľa autorov a autoriek štúdie týka len približne dvoch ľudí z desaťtisíc.

Práve takíto ľudia sú pre vedcov a vedkyne zaujímaví, pretože sa k vysokému veku často dostanú aj s menšou záťažou chorôb, než by sme čakali. V súvislosti s tým sa hovorí o „kompresii chorobnosti“: choroby sa u nich objavia neskôr a trvajú kratšie. Tím z Ženevskej univerzity (UNIGE) a Univerzity v Lausanne (UNIL) preto porovnal krv storočných s krvou iných skupín ľudí podľa veku.

Výskum je súčasťou projektu SWISS100, prvého rozsiahleho švajčiarskeho výskumu storočných, ktorý vedie profesorka Daniela Jopp a ktorý spája sociológiu, psychológiu, medicínu a biológiu. Biologickú časť riadil emeritný profesor Karl-Heinz Krause. Výsledky vyšli vo februári 2026 v odbornom časopise Aging Cell.

Ako štúdia prebehla

Vedci a vedkyne porovnávali tri skupiny ľudí:

• 39 storočných (vo veku 100 až 105 rokov, z toho 85 % žien),
• 59 starších ľudí (podľa tlačovej správy tzv. oktogenárov, v odbornej práci sa uvádzajú hospitalizovaní geriatrickí pacienti a pacientky vo veku 80 až 90 rokov),
• 40 mladších dobrovoľníkov a dobrovoľníčok vo veku 30 až 60 rokov.

V krvnom sére merali 724 bielkovín, z toho 358 zápalových a 366 kardiovaskulárnych, súvisiacich so srdcom a cievami, teda dve oblasti, ktoré sú pre dlhovekosť kľúčové.

Čo výskum zistil

„U našich storočných sú profily týchto 37 proteínov bližšie k najmladšej skupine než k osemdesiatnikom. To predstavuje približne 5 % meraných proteínov, čo naznačuje, že storoční ľudia úplne neuniknú starnutiu, ale niektoré kľúčové mechanizmy sú výrazne spomalené,“ konštatuje sa v správe.

Štúdia porovnala skupiny ľudí v jednom čase, nesledovala ich dlhodobo, takže ukazuje súvislosti, nie príčiny.

Nižší oxidačný stres. Najjasnejšie výsledky sa týkali piatich bielkovín spojených s oxidačným stresom. Ide o stav, keď v tele vzniká priveľa voľných radikálov, čo sú reaktívne molekuly, ktoré môžu poškodzovať bunky. Vznikajú najmä pri chronickom zápale a pri nesprávne fungujúcich mitochondriách, teda „elektrárňach“ buniek. A predpokladá sa, že urýchľujú starnutie.

Prekvapivé je, že storoční mali výrazne nižšie hladiny antioxidačných bielkovín než bežná geriatrická populácia. Autori a autorky to vysvetľujú takto: „Na prvý pohľad sa to zdá neintuitívne, ale v skutočnosti to naznačuje, že keďže úroveň oxidačného stresu je u našich storočných výrazne nižšia, majú menšiu potrebu produkovať antioxidačné proteíny na obranu proti nemu.“

Menej zápalu a „mladší“ metabolizmus. Niektoré bielkoviny, ktoré ovplyvňujú medzibunkovú hmotu, teda „cement“ tela, mali u storočných „mladé“ hodnoty.

Bielkoviny spojené s metabolizmom tukov, ktoré s vekom bežne výrazne stúpajú, stúpli u storočných omnoho menej. Nižšia bola aj hladina interleukínu-1 alfa, dôležitej zápalovej bielkoviny.

Zaujímavý je aj enzým DPP-4. Rozkladá hormón GLP-1, ktorý stimuluje vylučovanie inzulínu a je základom nových liekov na cukrovku a obezitu.

U storočných zostal dobre zachovaný, čo podľa autorov a autoriek môže pomáhať udržiavať nižšiu hladinu inzulínu a chrániť pred metabolickým syndrómom. Dlhovekosť sa teda podľa nich spája s jemne vyladeným metabolizmom, ktorý je optimalizovaný, nie zosilnený.

Čo štúdia nehovorí

– Nejde o príčinný dôkaz. Nižší oxidačný stres u storočných môže byť dôvodom, prečo sa dožili vysokého veku, ale aj dôsledkom toho, že sú zdravší.

– Vzorka je malá. 39 storočných, z ktorých väčšinu tvoria ženy, sa nedá automaticky zovšeobecniť na všetkých ľudí.

– Porovnávacia skupina nie je „bežná populácia“. Staršie osoby boli podľa odbornej práce hospitalizovaní geriatrickí pacienti a pacientky, čo môže rozdiel medzi skupinami zväčšovať.

– Zatiaľ ide o základný výskum. Autori a autorky píšu, že zistenia môžu v budúcnosti otvoriť cestu novým liečebným prístupom proti krehkosti seniorov, no zatiaľ to nie je nič, čo by sa dalo vyskúšať v ambulancii.

Gény, alebo životný štýl? Odpoveď je zložitejšia

Autori a autorky v tlačovej správe pripomínajú, že na dlhovekosti sa podieľajú gény len približne z 25 %. Ide o klasický odhad z dánskych štúdií dvojčiat (Herskind a kol., 1996), ktorý vyšiel na 26 % u mužov a 23 % u žien.

Novšia práca v časopise Science z roku 2026 (Shenhar a kol.) však upozorňuje, že pôvodné odhady mohli dedičnosť podceňovať, pretože vek ovplyvňujú aj „vonkajšie“ príčiny smrti, napríklad infekcie či nehody. Keď ich vedci a vedkyne z modelu odstránili, vyšla dedičnosť „vnútornej“ dĺžky života približne 50 %. Odborníci a odborníčky pritom upozorňujú, že tieto dve čísla merajú rôzne veci a nie sú v rozpore.

Dôležité je pochopiť jednu vec: gény nie sú osud a životný štýl zostáva aj podľa štúdií dôležitou pákou, ktorú môže ovplyvniť každý z nás.

Čo odporúčajú svetoví odborníci

Štúdia sama o sebe nedáva návod na „recept na život dlhý sto rokov“. Zdôrazňuje však výživu, pohyb a sociálne väzby, a práve k tým máme jasné odporúčania Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO):

Pohyb. Dospelí by mali týždenne absolvovať 150 až 300 minút aeróbnej aktivity strednej intenzity (alebo 75 až 150 minút intenzívnej) a aspoň dvakrát týždenne posilňovať. Starší ľudia by mali pridať pestrú aktivitu s dôrazom na rovnováhu a silu, a to na 3 a viac dní v týždni, aby sa predišlo pádom. Deti a dospievajúci by mali mať v priemere 60 minút pohybu denne.

Strava. WHO odporúča vyváženú, primeranú a pestrú stravu zo všetkých skupín potravín. Zdravé stravovacie návyky sa začínajú formovať už v ranom veku.

Sociálne väzby. Podľa správy Komisie WHO pre sociálne prepojenie z júna 2025 zažíva osamelosť približne každý šiesty človek na svete a spája sa s odhadom 871-tisíc úmrtí ročne. Sociálne väzby chránia zdravie počas celého života.

Primeraná hmotnosť. Autori a autorky štúdie spomínajú, že vyhýbanie sa nadváhe pomáha udržať zdravý metabolizmus, podobný tomu, ktorý pozorovali u storočných. WHO uvádza, že zdravá strava prispieva k primeranej telesnej hmotnosti.

Čo si z toho vziať do každodenného života

Dlhovekosť sa nezačína v sedemdesiatke. Návyky, ktoré si budujeme v dospelosti a ktoré odovzdávame aj našim deťom, nás sprevádzajú celý život.

Jedzte pestro, nie „zázračne“. Štúdia nehovorí o žiadnej superpotravine. Spomína napríklad ovocie na raňajky, no ide o ich odporúčanie, nie o výsledok štúdie. Rovnako tak sa nezaoberala doplnkami stravy, takže z nej nemožno vyvodzovať, že by „antioxidačné“ doplnky mali zdravý životný štýl nahradiť.

Hýbte sa spolu. Cieľom pre dospelých je 150 až 300 minút pohybu týždenne a pre deti hodina denne. Rodinná prechádzka, bicykel, plávanie či hra na ihrisku sa do toho počítajú.

Nezabúdajte na posilňovanie. Pre dospelých aspoň dvakrát týždenne, pre staršie osoby aj cvičenie rovnováhy. Platí to aj pre babky a deduškov.

Starajte sa o vzťahy. Stretnutia s priateľmi, pravidelný kontakt so starými rodičmi a vzájomná pomoc sú podľa WHO súčasťou ochrany zdravia, nie bonus navyše.

Nečakajte na dokonalosť. Aj menej než odporúčaný objem pohybu prináša úžitok, preto začnite postupne a zvyšujte tempo podľa svojich možností.

O zdravotných ťažkostiach sa radšej poraďte s lekárom či lekárkou. Štúdia je základný výskum a nenahrádza individuálne odporúčanie.