Diaľničiari prestrihli pásku, no na benzínky zabudli. Na D1 čaká vodičov až 125 kilometrov bez pumpy

Zatiaľ čo sa Slovensko pripravuje na roky bez nových dopravných projektov, vodiči upozorňujú, že problémy majú aj už dokončené diaľnice. Po otvorení tunela Višňové a obchvatu Ružomberka sa na severnej D1 ukázal nezvyčajný jav. Po ceste z východu šoféri tak ľahko nenatankujú, benzínky sú od seba vzdialené aj 100 kilometrov.  

Hoci sa vlani skončilo viac 27 ročné čakanie na tunel Višňové a v tomto roku pribudol aj obchvat Ružomberka, D1 čelí ďalšiemu problému. Pred vybudovaním týchto častí D1 jazdili vozidlá cez obce a mestá. Po tom, ako nové úseky diaľnice presmerovali dopravu mimo preťažené ulice sa motoristom zmenila trasa, na ktorej bežne tankovali. Narazili tak na problém, ktorý predtým nepoznali – chýbajúce čerpacie stanice pozdĺž hlavného ťahu D1 z Bratislavy do Košíc.

Na severe a juhu Slovenska krajina investovala do rýchlejšej trasy, ktorá však nemá základnú infraštruktúru. „Aktuálne je medzi Ivachnovou a Sverepcom ďalších niekoľko desiatok čerpací staníc v blízkosti diaľnice, nie však priamo pri diaľnici,” potvrdila mediálna komunikácia NDS pre Pravdu.

Čerpacie stanice Sverepec a Ivachnová sú od seba vzdialené približne 100 kilometrov. V opačnom smere je odstup medzi stanicami Hybe a Považská Bystrica je to až 125 kilometrov. Chýbajúca benzínka automaticky neznamená, že na celej trase nie je kde zastaviť. Nemať možnosť natankovať je však pre väčšinu ľudí väčší problém, než to, že chýba na trase zázemie na zastavenie auta.

Nová diaľnica, benzínka nikde

„Sto kilometrov bez možnosti natankovať priamo na diaľničnej trase je veľmi veľa. Diaľnica nie sú len asfalt, mosty a tunely. Kvalitu cestovania tvorí aj možnosť bezpečne zastaviť, oddýchnuť si, kúpiť si občerstvenie, použiť toalety a doplniť palivo,” potvrdil dôležitosť odpočívadiel Michal Feik, dopravný inžinier s tým, že nedostatok čerpacích staníc znamená aj nutnosť zísť diaľnice a predĺžiť čas cestovania.

Odpočívadlo s čerpacou stanicou pritom bolo pôvodne v pláne. Jeho výstavbu na úseku s tunelom Višňové však Národná diaľničná spoločnosť (NDS) vyradila z tendra. Diaľničiari následne počítali s vybudovaním už v roku 2020 cez samostatnú súťaž. Očakávali náklady približne 15 miliónov eur.

„Pri vyhlásení verejného obstarávania padlo rozhodnutie vtedajšieho vedenia rozdeliť zákazku na tri okruhy. Zvlášť stavba, zvlášť technológia a až po dokončení sa malo súťažiť odpočívadlo Turie,” vysvetlila NDS.

Podľa diaľničiarov sa na úseku D1 Lietavská Lúčka – Dubná Skala do budúcna počíta s vybudovaním plnohodnotného odpočívadla Turie. „Rovnako sa aktuálne pracuje na ľavostrannom odpočívadle Ivachnová,” dodali z NDS. Konkrétny termín však neuviedli.

Riziko pre vodiča

Ak je stanica vzdialená viac ako 100 kilometrov, môže sa stať, že vodič precení zostávajúci dojazd. Najmä ak trasu nepozná a počíta s tým, že na ďalšiu stanicu natrafí po napríklad 30 kilometroch. Vzniká tak podľa Feika zbytočný stres, či hľadanie čerpačky mimo diaľnice. „Ak je vodič sám a nemá kde zastaviť, volí nebezpečné hľadanie v telefóne či navigácii počas šoférovania a nesústredí sa na jazdu,” dodal.

Zároveň sa môže dostať do bodu, kedy pumpu nenájde kým sa mu palivo minie. Vtedy môže nastať krízová situácia – odstavenie vozidla na krajnici, čo je rizikom pre posádku auta aj ostatných účastníkov premávky najmä v tuneloch.

„Situáciu môžu zhoršiť obchádzky, dlhé zdržanie či zimné podmienky. Vodič potrebuje rezervu aj na nečakané komplikácie ako napríklad, že v zime uviazne v kolóne a bude musieť dlhšie kúriť,” upozornil Feik. Preto sa podľa odborníka zvyknú dávať na diaľniciach a rýchlostných cestách informačné tabule so vzdialenosťou k najbližšej stanici.

Feik zdôraznil, že výstavba čerpacej stanice je na slovenskej diaľnici komplexný projekt. „Funguje ako samostatný uzol s vysokými nárokmi na kapacity. V prvom rade pre klasické čerpacie stanice (ČS) s nádržami na ropné produkty a alternatívne palivá (LPG, CNG, LNG) je povinné posudzovanie vplyvov na životné prostredie (EIA),” priblížil na úvod.

K tomu sa pridáva nutnosť prípojky vody, kanalizácie splaškov aj dažďovej vody či odlučovač ropných látok. Stanica sa musí vyhnúť vplyvu na prírodu a zostať bezpečná. Zároveň musí spĺňať nároky na internet – nielen pre prepojenie s mýtnym či diaľničným systémom a bankové terminály, ale aj pre návštevníkov.

„Ak má byť súčasťou čerpacej stanice nabíjacia stanica, už klasická nízkonapäťová prípojka nestačí. Je nevyhnutné vybudovať vlastnú transformačnú stanicu s pripojením na vysoké napätie,” uzavrel Feik s tým, že hoci sa to na prvý pohľad nezdá, ale nejde o jednoduchú stavbu.

Preto sa podľa odborníka budujú až dodatočne. Príkladom je výstavba diaľničného obchvatu D4 pri Bratislave. Pumpy aj odpočívadlá boli v oboch smeroch postavené až v značnom oneskorení po otvorení diaľnice.

Snaha otvoriť potrebnú diaľnicu čo najskôr je podľa experta pochopiteľná, najmä ak trasu trápia kolóny. „Súbežne však musí existovať konkrétny harmonogram dobudovania služieb, pripravené pozemky, prípojky a včasná súťaž na prevádzkovateľa,” dodal Feik. Z pohľadu vodiča je cesta so stanicami a možnosťou zastavenia jeden celok, neoddeľuje diaľnicu od jej služieb. Preto treba zefektívniť prípravné procesy, aby sa stavali naraz.

Problém celého Slovenska

D1 však nie je jediná v rámci slovenskej diaľničnej siete, ktorá neposkytuje motoristom základné vybavenie. Podobná situácia je na rýchlostnej ceste R1 na Horehroní medzi Tekovskými Nemcami a Budčou, kde je medzi odpočívadlami rozostup 60 km. V smere zo Zvolena do Nitry dokonca žiadne odpočívadlo nie je.

„To už si vyžaduje, aby vodič tankovanie plánoval s výrazným predstihom alebo hľadal čerpaciu stanicu mimo samotnej diaľnice či rýchlostnej cesty, čo zase znižuje komfort a predlžuje dobu jazdy. Takéto vzdialenosti by nemali byť štandardom hlavného diaľničného ťahu,” uzavrel Feik.

Slovensko má pritom pravidlá na rozmiestňovanie rôzne vybavených odpočívadiel – plánujú sa podľa toho, kde sú potrebné. Ak je na trase intenzívna doprava, ich počet na kilometer je vyšší. Nemáme však všeobecný predpis, ktorý by prikazoval, že pumpa musí byť každých 50, 70 alebo 100 kilometrov. Naprieč krajinou preto môže byť dostatok odpočívadiel, no zároveň môže byť sieť miest na tankovanie riedka.

Pre porovnanie, susedné Česko patrí v rámci hustoty čerpacích staníc k európskej špičke. Majú totiž fixné pravidlá ich umiestňovania – rozostupy sú dané na 20 až 30 km pri novovybudovaných diaľniciach. No v realite na českých cestách a diaľniciach narazíte na pumpu v priemere každých 13 až 14 kilometrov.

„Aj tam sa však nájdu úseky s výrazne horšou dostupnosťou tankovania. Na trase cez diaľnicu D48 na severe Moravy vznikol po zrušení starších čerpacích staníc pri Novom Jičíne približne 65 kilometrový úsek bez pumpy priamo na diaľničnom ťahu. Aj tento príklad ukazuje, že odpočívadlá a služby pre vodičov treba pripravovať súbežne s výstavbou cesty,” zdôraznil Feik.

Slovensko by sa však mohlo inšpirovať Nemeckom. Pri odpočívadlách rozlišujú medzi tými, ktoré vyžadujú služby – ako palivo, a tými, ktoré sú iba menšími miestami na prestávku. Pri viac vybavených a väčších stavbách je spravidla odstup 50 až 60 kilometrov. Bežné odpočívadlá sú vzdialené 15 až 20 kilometrov. Nemci plánujú tak, aby mali vodiči flexibilne pozdĺž celej trasy službu, ktorú by mohli potrebovať.

V Poľsku správca ciest zabezpečuje základné odpočívadlá s parkovaním a toaletami, zatiaľ čo čerpacie stanice a aj s prípadnými reštauráciami budujú vysúťažení nájomcovia. „V podmienkach majú určený rozsah investície a termíny. Ani tam však neplatí, že každá pumpa musí byť otvorená súčasne s diaľnicou – komerčné služby sa môžu dopĺňať následne. Zahraničie preto netreba idealizovať, ale prevziať z neho jasné pravidlá a zodpovednosť,” zdôraznil Feik.

Situácii by pomohlo, ak by malo Slovensko plán služieb pre celé diaľničné ťahy a v každom smere jazdy. Podľa Feika by mal vznikať už počas prípravy cesty. Zdržanie stavieb, najmä tých dopravných, totiž v krajine súvisí najmä s náročným pozemkovým vysporiadaním. Bežne trvá aj roky.

„Treba zabezpečiť pozemky, povolenia, vodu a dostatočné elektrické pripojenie aj pre nabíjanie. Súťaže na prevádzkovateľov musia prebiehať s predstihom. Pri otvorení úseku by malo byť dostupné základné zázemie a pri chýbajúcich službách zverejnený záväzný harmonogram ich dokončenia. Odpočívadlá nemajú byť doplnok, na ktorý si spomenieme až po prestrihnutí pásky,” uzavrel Feik.

© Autorské práva vyhradené

Témy:
D1
NDS
tunel Višňové
čerpacie stanice
obchvat Ružomberka
diaľničná infraštruktúra

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu

Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.