Zahraničné pobyty čaká zmena. Mladým sa môže zjednodušiť cesta za štúdiom vo svete

Mnohí slovenskí študenti odchádzajú za vzdelaním do zahraničia. Tí, ktorí nechcú opustiť domácu univerzitu na celé štúdium, môžu využiť aspoň semester či stáž cez program Erasmus+. Hoci predstava zahraničného pobytu znie lákavo, jeho príprava nemusí byť taká jednoduchá. Záujemcovia narážajú na množstvo papierovania aj náklady, ktoré finančný príspevok nemusí pokryť. Ministerstvo teraz sľubuje, že vybavovanie bude jednoduchšie   

Ešte pred samotným vycestovaním študenti musia zvládnuť prípravy a administratívnych povinností. Svoje o tom vie aj čerstvá absolventka Fakulty chemickej a potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity Terézia Lukáčová, ktorá počas štúdia absolvovala semester v Litve a v súčasnosti je na absolventskej stáži v poľskom Gdansku.

Približne tri týždne si hľadala ubytovanie a ani potom nemala istotu, či bude mať kde bývať. „Nie všetci prenajímatelia boli ochotní riešiť to online a tiež to bol tak trochu risk, či vôbec budem mať kde bývať,“ opisuje svoju skúsenosť.

Ubytovanie však nebolo jedinou starosťou. „Vybavovanie dokumentov je celkom otravné,“ hovorí. V jej prípade bolo náročné najmä zosúladiť predmety, ktoré chcela v zahraničí absolvovať, a zabezpečiť ich uznanie po návrate. Kvôli potrebným potvrdeniam a dohodám musela opakovane navštevovať univerzitných koordinátorov. Celý proces tak zahŕňal komunikáciu s viacerými ľuďmi.

Pod jednou strechou

Zjednodušiť orientáciu v programe pre študentov chce ministerstvo školstva. Od januára 2027 by totiž mali dve národné agentúry, ktoré dnes zastrešujú jednotlivé oblasti programu Erasmus+, nahradiť jedna – Slovenská akademická asociácia pre medzinárodnú spoluprácu (SAAIC). Doteraz sa o jeho jednotlivé oblasti delila s Národným inštitútom vzdelávania a mládeže (NIVaM).

„Primárnym cieľom pripravovaného zjednotenia národných agentúr programu Erasmus+ je zjednodušenie procesov pre príjemcov finančnej podpory a zefektívnenie systému riadenia, ako aj lepšie využitie dostupných prostriedkov programov Erasmus+ a Európsky zbor solidarity,“ uviedlo ministerstvo.

Časti programu totiž spolu úzko súvisia, no doteraz boli rozdelené medzi dve inštitúcie. „Z pohľadu žiadateľov a prijímateľov bude najväčším prínosom jednoduchšia orientácia v programe, dostupnejšie informácie a konzultácie na jednom mieste,“ uviedla pre Pravdu Lucia Lelovská z komunikačno-marketingového oddelenia SAAIC.

Pre študentov, ktorí plánujú vycestovať za štúdiom do zahraničia, by sa však nemalo zmeniť takmer nič. Naďalej sa budú do programu prihlasovať prostredníctvom svojich škôl a univerzít. Zlúčenie agentúr im neprinesie nové administratívne povinnosti a meniť sa nemajú ani podmienky účasti či poskytovania finančných príspevkov. „Zámerom nie je meniť podmienky účasti v programe, ale zlepšiť kvalitu jeho správy a podpory účastníkov,“ vysvetlila Lelovská.

Čo treba zariadiť?

Pred odchodom do zahraničia čaká študentov niekoľko krokov, ktoré je dobré začať riešiť s dostatočným predstihom. Okrem výberu krajiny, univerzity a hľadania ubytovania si musia študenti zabezpečiť zdravotné či cestovné poistenie a pripraviť potrebné dokumenty. S týmito praktickými záležitosťami si musia poradiť sami, škola im môže poskytnúť usmernenia, no ubytovanie ani poistenie za nich nezabezpečuje.

Jednou z najdôležitejších súčastí príprav je takzvaná dohoda o štúdiu (Learning Agreement). Ide o dokument, v ktorom sa študent ešte pred odchodom dohodne s domácou aj zahraničnou univerzitou na tom, aké predmety bude počas pobytu navštevovať a koľko kreditov za ne získa.

Nemôže si pritom vyberať úplne ľubovoľne. „Študent musí zladiť predmety, ktoré by mal študovať na UK, s ponukou predmetov, ktoré bude študovať na mobilite a ktorými si domáce predmety nahradí. Kvôli ponúkanému jazyku výučby, kapacite jednotlivých kurzov a zmenám v ponuke predmetov zahraničných univerzít to nie je vždy jednoduché,“ opisuje proces hovorkyňa Univerzity Komenského v Bratislave (UK) Eva Kopecká.

Až po príchode na zahraničnú univerzitu totiž študent dostane rozvrh a môže zistiť, že sa mu niektoré predmety časovo prekrývajú. V takom prípade musí pôvodnú dohodu upraviť a opätovne ju predložiť na schválenie.

Zároveň musí zo zahraničného pobytu „domov doniesť“ stanovený minimálny počet kreditov, ktorý sa môže líšiť podľa pravidiel konkrétnej školy. Okrem toho treba počítať s ďalšou administratívou aj pri vybavovaní poistenia a dokumentov potrebných na získanie grantu.

Foto:
SHUTTERSTOCK
Ilustračné foto

Pobyt aj za vlastné

Na trojmesačný pobyt v Poľsku získala Terézia grant približne 2 000 eur. Najväčšiu časť výdavkov jej tvorí práve ubytovanie, keďže sa jej nepodarilo získať miesto na internáte. Časť nákladov preto bude musieť pokryť z vlastných peňazí.

„Granty Erasmus nie vždy pokrývajú všetky náklady, ktoré študent v súvislosti s mobilitou má – najmä ak ide o atraktívnejšie lokality či veľké mestá,“ hodnotí skúsenosti z najväčšej slovenskej univerzity Kopecká. Študenti s ťažkým zdravotným postihnutím alebo študenti poberajúci sociálne štipendium majú však nárok na vyšší grant.

V uplynulom akademickom roku bolo podľa nej na pobyte v zahraničí viac ako tisíc študentov a študentiek UK, čo je oproti roku predtým nárast o viac ako stovku.

Z celoslovenského hľadiska sa v sektore vysokoškolského vzdelávania každoročne realizuje viac ako 10-tisíc študentských mobilít, pričom takmer 90 percent účastníkov vyjadruje spokojnosť s celkovými podmienkami svojho zahraničného pobytu.

Podľa informácií SAAIC v posledných rokoch zaznamenávajú hlavne nárast počtu realizovaných mobilít vysokoškolských študentov. „Možnosti zapojenia sú však v prípade vysokoškolského vzdelávania, ale aj ostatných oblastí, limitované dostupným rozpočtom programu,“ konštatuje Lelovská.

„Pri semestrálnych mobilitách je tento rok najväčší záujem o Španielsko, Českú republiku a Portugalsko. Pri krátkych mobilitách je to Nemecko, Taliansko, Švédsko a Francúzsko,“ priblížila Kopecká.

Študenti, ktorí sa rozhodnú vycestovať za štúdiom, si môžu vyberať zo zahraničných univerzít, s ktorými má ich fakulta uzatvorenú dohodu o spolupráci. Univerzita Komenského ich má približne 2-tisíc.

Iné možnosti majú študenti, ktorí sa rozhodnú pre absolventskú alebo odbornú stáž podobne ako Terézia. V takom prípade si môžu vybrať firmu či organizáciu, pokiaľ jej zameranie súvisí s ich štúdiom.

© Autorské práva vyhradené

Témy:
erasmus+
SAAIC
Univerzita Komenského
študenti
zahraničné pobyty
univerzity

Sledujte Pravdu na Google news
po kliknutí zvoľte “Sledovať”

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu

Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.