Dve eurá za naftu sa stali realitou. Po vlne zdražovania však experti prinášajú pozitívne správy

Ceny ropy na svetových trhoch po prudkých prepadoch opäť kolíšu. Lacnejšia surovina by sa už čoskoro mohla prejaviť aj na slovenských čerpacích staniciach. Kým benzín má priestor na zlacňovanie, nafta zápasí s nedostatkom a jej cena dosiahla historický rekord.  

Finančné trhy naprieč svetom zažívajú turbulentné obdobie. Po mohutných výplachoch na prelome októbra s novembrom sa dočkali krátkeho nádychu po amerických voľbách do Kongresu. Posledné dva dni však na nich opäť zavládol negatívny sentiment. Investorov prepadla skepsa v súvislosti s umelou inteligenciou. Začínajú pochybovať o tom, že veľkí technologickí hráči budú schopní získané prostriedky pretaviť do ziskov.

Rovnako tak zažíva turbulentné obdobie aj trh s ropou. Tu sa však o slovo hlásia trochu odlišné faktory. Ešte 2. novembra sa cena Brentu prepadla o takmer 11 percent, vďaka čomu sa jeho cenovka dostala pod hranicu 105 dolárov za barel, teda za asi 159 litrov.

Iránsky prezident Masúd Pezeškiján vtedy oznámil, že najvyšší duchovný vodca Modžtabá Chameneí udelil vláde právomoci na hľadanie riešenia konfliktu prostredníctvom dialógu. Teherán tak naznačil ochotu rokovať s Washingtonom. Trhy tento krok prijali s nadšením. Očakávali skoré ukončenie vojny, ktorá sa vlečie už viac ako osem mesiacov.

Turbulentné obdobie

Pokles cien čierneho zlata preto pokračoval aj nasledujúce dva dni. Pár hodín po amerických voľbách do Kongresu, ktoré drvivým spôsobom vyhrali Demokrati, sa prepad ešte zvýraznil. Ropa počas stredajšieho obchodovania stratila ďalších takmer deväť percent.

Demokratická kontrola Kongresu by totiž mohla podľa burziánov obmedziť americké vojenské výdavky na Blízkom východe a ešte viac zvýšiť pravdepodobnosť skoršieho uzavretia mierovej dohody a znovuzavedenia poriadku pri preprave suroviny cez Hormuzský prieliv.

Ropa sa tak po prvýkrát od konca septembra dostala pod hranicu 100 dolárov. Jeden barel, teda asi 159 litrov, stál 95 dolárov. Rozmenené na drobné to znamená, že jeden liter stál približne 60 dolárových centov, čo je 54 eurových centov. Za jeden liter surového Brentu by ste si teda mohli kúpiť lacnejšiu minerálku alebo štyri až päť rožkov.

„Akonáhle sa objavili náznaky možného diplomatického posunu okolo Iránu a výsledky volieb do amerického Kongresu naznačili potenciálnu zmenu politickej dynamiky a možný tlak na zmiernenie colného napätia, trh začal toto geopolitické riziko okamžite odceňovať,“ ozrejmil vývoj analytik spoločnosti Across Private Investments Dominik Hapl.

Potom však nastal na trhu obrat. Počas štvrtkovej seansy asi štyri percentá z predchádzajúcich strát vymazala a v piatok okolo 14:00 sa nachádzala v blízkosti nuly. Akoby nevedela, ktorým smerom sa má pred víkendom vybrať.

Ešte dopoludnia pritom mierne rástla. „Neskôr sa však zverejnila správa o tom, že katarský emir telefonoval s americkým prezidentom ohľadne deeskalácie konfliktu v Iráne, čo znova viac naklonilo misky váh v prospech diplomatického riešenia. To pribrzdilo odraz cien komodity,“ ozrejmil analytik J&T Banky Stanislav Pánis. Aj preto sa stále držala pod úrovňou 100 dolárov.

Analytici, ktorých Pravda oslovila, sa zhodli na tom, že odhadovať budúci vývoj by bolo nateraz len hádaním. „Na strane rastu stojí ponuka. Svetové zásoby sú od februára, teda od vypuknutia vojny, nižšie takmer o miliardu barelov, takže trh nemá čím tlmiť ďalší výpadok,“ ponúkol svoj pohľad investičný analytik spoločnosti Simplea Richard Kováč s tým, že prípadná eskalácia bojov by mohla Brent poslať do pásma 110 až 125 dolárov za barel.

„Na strane poklesu stojí dopyt, o ktorom sa v posledných dňoch hovorilo menej, než by si zaslúžil. Vo štvrtok americký Nasdaq stratil 5,5 percenta a japonský index Nikkei sa v piatok prepadol do medvedieho trhu. Keď padajú akcie, trh začína počítať s pomalšou ekonomikou. A pomalšia ekonomika spotrebuje aj menej ropy,“ pokračoval Kováč.

A celkom jednoznačný názor má v tejto súvislosti aj Pánis. „Myslím si, že budúci vývoj cien vie s istotou predpovedať len niekto, kto je z úzkeho vnútorného okruhu v Bielom dome,“ podotkol a naznačil, čo bude palivo hospodárstva ovplyvňovať najbližšie dni a týždne najvýraznejšie.

Okrem geopolitiky, aj keď len okrajovo, vstupuje do cenotvorby aj ropný kartel OPEC. Ten sa začiatkom novembra rozhodol, že svoje ťažobné kvóty počas decembra ponechá na nezmenenej úrovni. Dohodu, podľa ktorej sa ťažba udrží na stabilnej úrovni približne 31 miliónov barelov denne, podpísali Saudská Arábia, Rusko, Irak, Kuvajt, Kazachstan, Alžírsko a Omán.

Oveľa dôležitejší je preto termín 29. novembra. „Vtedy sa stretne všetkých 21 členov a budú rozhodovať o kvótach na rok 2027. Ako základ im poslúži audit ťažobných kapacít, ktorý vojna oddialila. Tam sa rozhodne, koľko ropy sa na trh vráti, keď sa dodávky cez Hormuzský prieliv vrátia do normálu,“ pokračoval Kováč.

Benzínu je dosť, nafty nie

Už o čosi jednoznačnejšie sú predikcie toho, kedy sa prepady na trhu s ropou ukážu na cenách našich palív. Pumpári by cenovky smerom nadol mohli prepisovať do dvoch týždňov. O pomerne pozitívnych číslach pritom informoval náš Štatistický úrad už dnes.

Cena toho najpoužívanejšieho 95-oktánového benzínu sa v 44. týždni, ktorý sa končil 1. novembra, dostala na úroveň 1,785 eura. Taký lacný bol naposledy pred dvomi mesiacmi, teda začiatkom septembra.

„Skončila sa hlavná letná motoristická sezóna a benzínu je v Európe relatívny dostatok. Vzhľadom na pokles cien ropy z konca októbra o približne 15 percent a pokles rafinérskych marží by mohlo zlacňovanie navyše pokračovať,“ načrtol Pánis.

V prípade nafty je situácia výrazne horšia. Liter dieselu stál v priemere 1,979 eura, čo je absolútny rekord. Na niektorých pumpách už dokonca toto palivo prekonalo magickú dvoj-eurovú hranicu. Je tu však aj pozitívna správa.

„Na burze v Rotterdame vidíme to isté, čo sa deje na trhu s ropou. Cena dieselu klesla z maxím počas októbra o 15 percent. Očakávame preto, že by sa to mohlo v dohľadnej dobe ukázať aj na našich čerpacích staniciach. Existuje veľký predpoklad, že by ceny nafty mali začať kopírovať vývoj na svetových trhoch,“ vyjadril sa Hapl.

Nafta sa v uplynulom období dostávala pod tlak predovšetkým kvôli jej akútnemu nedostatku. Problémom nebola iba dostupnosť surovej ropy, ale aj obmedzené možnosti jej spracovania v rafinériách. Tie na Blízkom východe zničili americké rakety či partizánske akcie jemenských Húsiov.

Tie v Rusku zase zasiahli dronové útoky Ukrajincov hlboko na ruskom území. Moskva kvôli tomu pristúpila k zastaveniu vývozu nafty do sveta. Z čistého exportéra sa tak stala najväčšia krajina sveta čistým dovozcom, pričom palivo nakupovala hlavne z Indie.

Situáciu zhoršili aj nízke zásoby v Európe aj USA. No a keďže je nafta nevyhnutná pre nákladnú dopravu, poľnohospodárstvo a priemysel, jej spotreba zostáva pomerne stabilná aj pri vysokých cenách. Výsledkom je rast jej veľkoobchodnej ceny a takzvanej rafinérskej marže, teda rozdielu medzi cenou nafty a cenou ropy, z ktorej sa vyrába.

© Autorské práva vyhradené

Témy:
cena ropy
benzín
nafta
Donald Trump
Blízky východ
OPEC

Sledujte Pravdu na Google news
po kliknutí zvoľte “Sledovať”

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu

Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.