
Ako môže generáciám fanúšikov Harryho Pottera návrat k obľúbeným fantasy knihám z detstva pomôcť zvládať stres aj v dospelosti.
V noci zo štvrtka na piatok som sa ocitla v spoločnosti vznešených víl so špicatými ušami a vyšívanými róbami uprostred Prythianu. Zahliadla som krídla jeho výsosti Rhysanda, ktorý na akcii s jednoznačne ženskou cieľovkou sprevádzal svoju drahú polovičku a netváril sa ani trochu otrávene. Spolu s nimi a veľmi presvedčivým Surielom som sa zahrala na Elain a vyrábala kvetinovú dekoráciu. Potom som ako Feyre siahla po štetci a namaľovala hviezdnu noc tak, že som ju doma hrdo prezentovala deťom. Vypočula som si debaty o tom, prečo sú knižní frajeri lepší, než tí reálni aj argumentačný súboj o tom, či je lepšie chodiť s vílou, alebo mať vlastného draka.
Večer v Prythiane a tak trochu aj v bratislavskom kníhkupectve sa skončil otvorením predaja slovenského prekladu viac než päť rokov očakávanej knihy od Sarah J. Maas s názvom Dvor roztrieštenej harmónie. Podľa prvých ohlasov by sa mohla volať aj Dvor, kde všetci potrebujú terapiu, ale kto som ja, aby som súdila vznešené víly a mocných ilyrských bojovníkov.
Romantasy knihy sa často stretávajú s posmeškami kvôli klišé predstavám mocným mužov a krehkých žien a pikantným opisom sexuálnych scén označovaných ako „vília erotika“.
Nepochybne však virtuálne a – ako sa ukázalo – aj reálne, dokážu spájať ženské komunity. A vďaka silným a komplexným postavám a zložitým vzťahom občas dokážu aj meniť ľudské životy. Sarah J. Maas v podcaste Call Her Daddy porozprávala aj o príbehu čitateľky, ktorá vďaka jednej z jej kníh dokázala opustiť násilnického partnera.
Podľa klinickej psychologičky a psychoterapeutky Petry Klastovej Pappovej však fantasy predovšetkým dáva čitateľkám a občas aj čitateľom, ktorí vyrástli na knihách o Harrym Potterovi, možnosť oddýchnuť si.
Práve v tomto období sa na trh dostali dve dlhoočakávané knihy zo žánru romantasy, teda fantasy knihy s romantickými prvkami. Prečo vlastne dospelí ľudia v týchto časoch čítajú príbehy o drakoch a mocných vílach?
Ja si myslím, že za tým je potreba oddychu. Život asi nikdy nebol úplne ľahký, ale dnes celkovo túto dobu vnímame, že je možno ťažšia, než roky predtým. Veľkou motiváciou je teda snaha zrelaxovať a nezaoberať sa ešte aj vo voľnom čase niečím, čo je problematické, náročné, ťažké.
Aj v týchto fantasy knihách sa možno dejú dramatické veci a majú napínavé zápletky, ale je to natoľko odlišné od bežnej reality, že človek vníma, že to nie je naozaj a môže snívať, môže sa do toho ponoriť bez akejkoľvek záťaže. Chcem tým povedať, že je to iné, ako čítať thriller, detektívku, alebo niečo, čo by sa reálne mohlo stať.
Keď sme boli malí, draci unášali princezné a ničili mestá. Teraz sú v knihách často najbližšími bytosťami hlavných postáv, či už je to séria Štvrté krídlo, alebo Sklenený trón, kde sú vyverny. Prečo je to tak?
Drak v sebe symbolizuje niečo silné, aj mýtické. Také, čomu nie úplne rozumieme. Neviem odpovedať na otázku, prečo nastala tá zmena. Ale je príťažlivé mať sebe blízku takúto mocnú bytosť. Koncept takýchto zvieracích spriaznených duší, ktoré sú nejakými našimi partnermi, sa v literatúre objavuje už dlho. A drak je veľmi mocný archetyp. Sú múdre, samozrejme veľmi silné, majú nadprirodzené schopnosti. Byť v spojení s takýmto zvieraťom je výnimočné.
Pre romantasy sú typické extrémne predstavy mužských hrdinov, ktorí sú vysokí, svalnatí, potetovaní. Často to navyše bývajú morálne šedé postavy, ktoré len pre tú svoju jedinú vyvolenú, ktorá je vždy mladá, krásna a zväčša krehká, urobia čokoľvek. Pre iných sú ale nebezpeční. Nemôže to byť zlý vzor, ktorý by si čitateľky mohli prevziať do reálneho života?
Ja to skôr vnímam ako taký kompenzačný mechanizmus. Väčšina žien, ktoré čítajú tento druh literatúry, možno netúži v skutočnosti presne po takomto partnerovi, ale skôr po silnom mužovi, ktorý sa nebojí, ktorý je rozhodný. Zároveň je veľmi príťažlivé, ak má ten knižný hrdina slabosť pre tú konkrétnu ženskú postavu. Je to aj téma moci, keď len ona má to výnimočné postavenie, že toho hrdinu, ktorý je bezohľadný k ostatným, dokáže skrotiť.
Tie hrdinky navyše nie sú tiež vždy len krehké a slabé, ale zároveň bývajú aj niečím silné a nakoniec objavia svoj potenciál. Na začiatku sa môže zdať, že sú bezbranné a potrebujú ochrániť, ale napokon v sebe objavia nevídanú silu, odolnosť, talent, alebo výnimočnú schopnosť. Žena v týchto knihách nie je len bezvýznamným príveskom muža. Rozvinie sa do výrazného charakteru.
Ako vnímate putá medzi hlavnými postavami, keď sú si v knihách predurčení a minimálne jeden z nich to cíti od prvého momentu ako neodvratný osud? Nehrozí, že potom ženy aj v reálnom živote budú očakávať len takéto magické spojenie a len v tedy to bude ten pravý?
Ja by som to možno vnímala trochu inak. Keď si predstavíme, že čitateľkou je žena, lebo môžu to čítať aj muži, závisí to aj od jej osobnosti a zrelosti. Nie som odborníčka na výskum fantasy literatúry a môžem vychádzať len z mojej osobnej a odbornej skúsenosti, ktorá je samozrejme obmedzená.