Politológ: Trump nie je normálny prezident a jeho úpadok je očividný. V kampani rozprával o zadkoch kandidátov

Prečo republikáni tento týždeň drvivo prehrali voľby? V čom demokratom uľahčili cestu za víťazstvom? „Je to jednoduché. Republikán Donald Trump je zlý prezident. Vie robiť kampaň, ale nevie šéfovať Bielemu domu,“ povedal pre Pravdu profesor politológie Steven Greene zo Severokarolínskej štátnej univerzity. Doteraz Kongres ovládali republikáni. Teraz budú mať demokrati v 435-člennej Snemovni reprezentantov minimálne 254 kresiel a v 100-člennom Senáte možno až 56.  

Boli voľby do Kongresu jednoznačným referendom o prezidentovi Trumpovi?

Áno, určite. Povedal by som, že dokonca v mimoriadne historickej miere. Ako všetci upozorňujú, strana prezidenta v takýchto voľbách takmer vždy stráca mandáty a dosahuje slabé výsledky. V tomto prípade je však výnimočné to, do akej miery možno frustráciu voličov priamo pripísať krokom a politike Donalda Trumpa. Presadil mimoriadne nepopulárne clá. Rozhodol, že Spojené štáty začnú vojnu s Iránom. A dostal otvorenú korupciu vo vláde na úroveň, akú sme v Amerike skutočne ešte nezažili. Takže áno, tieto voľby boli predovšetkým odmietnutím samotného Trumpa.

Predstavme si, že by Trump skutočne kandidoval vo voľbách. Konali by sa prezidentské voľby a on by sa postavil proti demokratickému súperovi, nech by ním bol ktokoľvek. Výrazne by prehral?

Jednoznačne. Je to zaujímavé, pretože mnohí upozorňovali na to, že Trump vyhlásil, aby ľudia hlasovali, akoby bol on na kandidátke. A presne to sa stalo a republikáni utrpeli katastrofálnu porážku.

Výsledky volieb takmer určite zmenia aj vládu. Skončí minister obrany Pete Hegseth?

Áno, on je v tejto chvíli najviac ohrozený. Vojna s Iránom je mimoriadne nepopulárna. Je ministrom obrany – a trvám na tom, aby sme hovorili o ministerstve obrany, nie vojny, ako ho premenoval. V istom zmysle prezident potrebuje niekoho, na koho môže zvaliť vinu. A pravdou je, že Hegseth je na to vhodným kandidátom. Okrem prezidenta nemá veľkú podporu. Ale Trump je vždy ochotný hodiť svojich ľudí cez palubu bez ohľadu na to, akí sú k nemu lojálni. Myslím si, že Hegseth bude jednou z prvých obetí kongresových volieb.

Republikánsky guvernér Floridy Ron DeSantis označil výsledok hlasovania za existenčnú katastrofu pre republikánov. Po desaťročiach demokrati získali napríklad senátorské kreslá v Texase a Kansase. S čím sa dá takéto víťazstvo porovnať v americkej histórii?

Je to obrovská výhra. Myslím si však, že označovať ju za existenčnú katastrofu je trochu prehnané. Možno sa to nestane už o dva roky, ale existuje veľa dôvodov domnievať sa, že republikáni sa z tejto porážky dokážu pomerne rýchlo spamätať. Kľúčovú úlohu vo voľbách zohrali mladí voliči a podľa môjho názoru predovšetkým hispánski voliči, ktorí sa v porovnaní s rokom 2024 výrazne priklonili k demokratom. Ak nejaká skupina dokáže tak rýchlo dramaticky zmeniť svoj názor, nie je dôvod myslieť si, že jej príslušníci zostanú v budúcnosti verní jednej strane. Pokiaľ ide o historické porovnanie, najbližšie k tomu má podľa mňa situácia po afére Watergate v roku 1974. Prezident Richard Nixon musel odísť z funkcie v hanbe a jeho Republikánska strana následne utrpela v kongresových voľbách zdrvujúcu porážku. Aj pri tomto historickom porovnaní však treba pripomenúť, že Nixonov nástupca Gerald Ford sa v prezidentských voľbách v roku 1976 napokon pomerne tesne priblížil k víťazstvu. V politike sa totiž veci dokážu veľmi rýchlo zmeniť.

Ako si to vysvetľujete? V roku 2024 Trump pomerne jednoznačne zvíťazil.

Je to jednoduché. Trump je zlý prezident. Vie robiť kampaň, ale nevie šéfovať Bielemu domu. Opäť sa pozrime na množstvo zbytočných chýb, ktoré spravil. Clá nikto nechcel. Zlyhali ekonomicky aj politicky. Vojnu s Iránom nikto nechcel, s výnimkou Izraela. Konflikt má negatívne ekonomické a politické dôsledky. Americkí voliči nič z toho nechceli. Ani Republikánska strana to nechcela, ale jej predstavitelia sa jednoducho neboli ochotní postaviť proti Trumpovi. Predpokladám, že to teraz ľutujú. Keby bol Trump normálnejším prezidentom, mohol jednoducho ťažiť z rastúcej ekonomiky. Republikánom mohol presadiť daňové úľavy, ktoré chceli, pokúsiť sa obmedziť regulácie a robiť bežnú republikánsku politiku. Namiesto toho sa rozhodol pre úplne iný postup. A takmer by som zabudol na jednu vec. Trumpa v roku 2024 zvolili aj preto, aby sprísnil ochranu hraníc. Voliči mu však nedali mandát na to, aby poslal do amerických miest skupiny maskovaných federálnych agentov z imigračného úradu ICE, ktorí sa nikomu nezodpovedajú a ktorí doslova strieľali a beztrestne vraždili amerických občanov.

Trump však stále bude vládnuť. Stane sa z neho takmer úplne chromá kačica, ktorá bude neustále v konflikte s Kongresom? A čo urobia demokrati? Budú sa usilovať zablokovať všetko, čo Trump navrhne?

Nemusia sa ani veľmi snažiť. Do istej miery to bude automatické. To, že demokrati získali kontrolu nad Senátom, je mimoriadne dôležité. Donald Trump nebude schopný presadiť žiadneho kandidáta na významnú vládnu funkciu ani sudcov, ktorých by chcel vymenovať. Bude tiež čeliť výrazným prekážkam pri presadzovaní zákonov. Práve som čítal analýzu, podľa ktorej by sa pravdepodobne mohol nájsť dostatok hlasov na prekonanie prezidentského veta pri zrušení ciel, ktoré zaviedol. Pre Trumpa to bude úplne iný svet. Normálnejší prezident by sa možno pokúsil nájsť oblasti, v ktorých by mohol uzavrieť dohody s demokratmi, hľadať spoločnú reč a počas posledných dvoch rokov vo funkcii si trochu napraviť reputáciu.

Trump však určite nie je normálny prezident. Je veľmi ťažké predvídať, čo urobí. Ešte počas posledných dvoch týždňov kampane sa posadnuto vyjadroval o zadkoch republikánskych kandidátov do Senátu. A jeho záverečným volebným posolstvom bol prejav o Reflexnom bazéne pred Lincolnovým pamätníkom. To nie sú kroky normálneho politika. A viete, je tu jedna vec, ktorú sme ešte nespomenuli. To, čo robí Trump, vyzerá ako správanie človeka, ktorý čelí kognitívnemu úpadku spojenému s vekom. Oslabil sa jeho vnútorný mentálny filter, ktorý väčšine z nás bráni hovoriť hlúposti, ktoré nám práve napadnú. Myslím si, že je ťažké dospieť k nejakému inému záveru, keď Trumpa pozorujeme.

Prezident povedal, že Stephen Miller nahradí Susie Wilesovú na poste šéfa kancelárie Bieleho domu. Čo to podľa vás znamená?

Znamená to, že Trump si nevzal výsledky volieb k srdcu. Práve naopak. Povýšil človeka zo svojho tímu, ktorý nesie jednoznačnú zodpovednosť za niektoré z politík, ktoré voliči najviac odmietajú. Miller stojí za mimoriadne agresívnym nasadením imigračného úradu ICE, ktoré som už spomenul. Je to tiež človek, ktorý nie je ani trochu ochotný robiť kompromisy alebo spolupracovať s demokratmi. Naopak, naplno presadzuje politiku, ktorú by som nazval neustálym provokovaním liberálov. Je to úplne v rozpore s tým, čo by sme očakávali od prezidenta, ktorého strana práve utrpela zdrvujúcu porážku vo voľbách. Trump sa teraz ocitol v úplne novej politickej situácii, v ktorej nemá inú možnosť, než spolupracovať s demokratmi v Kongrese. Ale s Millerom im ukázal vztýčený prostredník. Úprimne povedané, je to znak, že Trumpova vláda sa môže ešte viac odtrhnúť z reťaze, než som si myslel.

Celkovo teda platí, že demokrati vyhrali vďaka Trumpovi, pretože nie je normálnym politikom ani prezidentom. Viedli však aj oni sami dobrú volebnú kampaň?

Áno, viedli. Ale republikáni im to veľmi uľahčili. Demokrati nemuseli prísť so žiadnym mimoriadne presvedčivým pozitívnym posolstvom. Stačilo im povedať, že sa budú snažiť, aby ľudia mali nižšie životné náklady. Vojna v Iráne všetko predražila a clá tiež zdvihli ceny. Hlavné posolstvo demokratov preto v podstate znelo, že nebudú robiť to, čo republikáni.

Zaujímavé bolo aj to, že v niektorých prípadoch uspeli vo voľbách umiernení demokrati, zatiaľ čo inde vyhrali progresívni kandidáti, dokonca aj sociálni demokrati. Je toto budúcnosť Demokratickej strany? Bude fungovať ako široká koalícia rôznych prúdov, alebo medzi nimi narastie napätie?

Napätie určite vznikne. Nie som si však istý, či by demokrati ešte pred štyrmi alebo šiestimi rokmi dokázali nominovať kandidátov, ktorí teraz vyhrali v Kansase, Texase, Južnej Karolíne či v Mississippi, kde ale ešte stále spočítavajú hlasy. Myslím si, že demokrati sa poučili a pochopili najmä význam umiernenosti v kultúrnych otázkach. Určité napätia a konflikty medzi jednotlivými frakciami budú, ale výsledok volieb podľa mňa naznačuje, že v Demokratickej strane je momentálne priestor pre širšiu koalíciu. K tomu prispieva aj dôraz na ekonomický populizmus, ktorý umožňuje spájať rôzne skupiny voličov. Zameranie na hospodárske problémy totiž väčšinu demokratov pomerne dobre zjednocuje. Väčšie rozpory medzi nimi vznikajú práve v kultúrnych otázkach.

Demokrati v Snemovni reprezentantov asi začnú proti Trumpovi impeachment. V Senáte však, samozrejme, nemajú dostatok hlasov na potvrdenie odvolania prezidenta. Mohli by ich však demokrati nájsť? Myslíte si, že niektorí republikáni by si mohli povedať, že ich strana potrebuje začať odznova a odpútať sa od Trumpa?

Je to dosť nepravdepodobné. Aby republikánski politici mohli zostať v dobrej pozícii v rámci strany, najmä na federálnej úrovni, musia robiť množstvo kompromisov a naďalej podporovať Trumpa. A to aj napriek tomu, že viacerí vnímajú niektoré kroky prezidenta ako nesprávne. Ak by sa však Trump stal ešte nepredvídateľnejším – čo sa pokojne môže stať – a jeho popularita by klesla ku dvadsiatim percentám, viem si predstaviť, že by proti nemu republikáni skutočne povstali. A to nás privádza k jednej z najdôležitejších otázok, ktorú treba v americkej politike sledovať.

Všetkým hovorím, aby si všímali, či republikánski politici a volení predstavitelia dospejú k záveru, že pre ich vlastnú politickú budúcnosť je výhodnejšie postaviť sa proti Trumpovi než ho podporovať. Keby sa to začalo diať vo väčšej miere – čo sa môže stať, hoci to vôbec nie je isté – dostaneme sa do úplne inej politickej situácie. Stále tu totiž máme otvorenú otázku, či je možné vyhrať primárky Republikánskej strany, ak ste proti Trumpovi. Doteraz znela odpoveď, že nie. Zmení sa to v rokoch 2027 a 2028? Ak áno, bude to zásadný zlom. Republikáni však možno budú musieť čeliť veľmi náročnému paradoxu. Na víťazstvo v straníckych primárkach budú musieť Trumpa podporovať, ale v samotných voľbách to môže byť pre nich politicky toxické.

Môže drvivá porážka v kongresových voľbách odradiť niektorých potenciálnych silných republikánskych kandidátov od kandidatúry v prezidentských voľbách v roku 2028?

Na hodine so svojimi študentmi som sa už venoval presne tejto otázke. Diskutovali sme o tom, čo by robili, keby kandidovali na prezidenta v roku 2028. Hovorili sme, že guvernér Floridy Ron DeSantis sa v mnohých ohľadoch javí ako jeden z najlepších kandidátov, akých republikáni môžu mať. Keď sa však chce naozaj stať prezidentom, tak v roku 2028 kandidovať nebude. Ak ste skutočne schopný, rozumný a kvalifikovaný republikánsky politik, nechcete len tak prehrať. Počkáte si na rok 2032, keď bude americká verejnosť pravdepodobne nespokojná s demokratickým prezidentom, ktorý bude v Bielom dome bez ohľadu na to, ako sa dovtedy situácia vyvinie.

Chcel som sa vás menovite opýtať práve na DeSantisa alebo Marca Rubia, ktorý je ministrom zahraničných vecí. Mohli by jednoducho ešte chvíľu počkať? Nie sú až takí starí, takže si to môžu dovoliť.

Keby som niektorému z nich radil, povedal by som mu, aby počkal do roku 2032.

A čo demokrati? Ako hodnotíte ich šance na víťazstvo v prezidentských voľbách v roku 2028? Kto sú ich predbežní favoriti?

Svet sa za dva roky môže veľmi zmeniť, ako sme sa práve presvedčili. Neviem si však predstaviť scenár, v ktorom by demokrati o dva roky prehrali prezidentské voľby. A čo sa týka kandidátov, priznám sa, že viac než väčšina ostatných favorizujem senátora z Georgie Jona Ossoffa. Podľa mňa by síce v roku 2028 mal vyhrať takmer ktorýkoľvek demokrat, ale on svojím politickým talentom v mnohých ohľadoch výrazne prevyšuje ostatných potenciálnych kandidátov. Práve dosiahol drvivé víťazstvo v jednom z rozhodujúcich štátov na juhu krajiny. Zároveň si myslím, že má zo všetkých najlepšie predpoklady preklenúť rozdiely medzi umierneným a progresívnym krídlom Demokratickej strany. Samozrejme, nikto to nedokáže úplne dokonale. Ale nevidím v tejto chvíli nikoho iného, kto by spĺňal všetky potrebné nominačné kritériá v takej miere ako on.

No reálnu šancu má aj kongresmanka z New Yorku Alexandria Ocasio-Cortezová, známa ako AOC. Je to tiež mimoriadne talentovaná politička. Pravdou však je, že na ideálnu prezidentskú kandidátku je príliš ľavicová. Na druhej strane v roku 2028 môžeme by svedkami takej politickej situácie, že republikáni budú v takých veľkých problémoch, že aj kandidátka ľavice dokáže vyhrať prezidentské voľby. Aj toto bude veľmi zaujímavé sledovať. Je možné, že AOC napokon kandidovať nebude, ale ak sa rozhodne do tohto súboja vstúpiť, môže to byť veľmi zaujímavé.

© Autorské práva vyhradené

Témy:
Donald Trump
Stephen Miller
kongresové voľby
americká politika
Demokratická strana
Republikánska strana

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu

Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.