Týždeň v skratke: zadržanie policajta, koaličná kríza, Ficove výroky o Ukrajine aj otras v USA

Týždeň priniesol obvinenie policajta, otras v koalícii, spor o Kežmarok, otázky okolo PS aj napätie okolo Fica, Ukrajiny a Putina.  

Desivé podozrenia: inšpekcia zadržala policajta

Policajná inšpekcia tento týždeň zadržala policajta z Košíc, ktorý mal mať na starosti cely policajného zaistenia. Vyšetrovateľ Úradu inšpekčnej služby ho obvinil zo znásilnenia a sexuálneho násilia, pričom podľa dostupných informácií sa skutkov mal dopúšťať opakovane počas služby na zadržaných ženách.

Prokuratúra už podala návrh na jeho vzatie do väzby, keďže existuje obava z pokračovania v trestnej činnosti. Ak sa podozrenia potvrdia, obvinenému hrozí trest odňatia slobody až na 15 rokov. Prípad je považovaný za mimoriadne závažný aj preto, že poškodené sa mali nachádzať v osobitne zraniteľnom postavení.

Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok aj policajná prezidentka Jana Maškarová podozrenia ostro odsúdili. Vedenie polície zároveň prisľúbilo preverenie kontrolných a preventívnych mechanizmov, aby sa podobné zneužitie právomocí v budúcnosti neopakovalo.

Viac informácií nájdete tu:

Fico mal Ukrajincom vysvetľovať svoje protiukrajinské výroky: Nevšímajte si ich, sú pre mojich voličov, tvrdí ukrajinský novinár

Pred rokovaním slovenskej a ukrajinskej vlády vo Ľvove prišli nové zákulisné informácie o tom, ako Ukrajina vníma premiéra Roberta Fica. Ukrajinský novinár Jurij Pančenko tvrdí, že Fico mal ukrajinským predstaviteľom vysvetľovať svoje protiukrajinské výroky tým, že sú určené predovšetkým jeho domácim voličom.

Podľa Pančenka je Fico na Ukrajine vnímaný ako skrytý Putinov spojenec v EÚ, hoci nie tak výrazne ako Viktor Orbán. Kyjev napriek tomu pokračuje v spolupráci so slovenskou vládou, pokiaľ Bratislava neblokuje dodávky zbraní, európsku integráciu Ukrajiny ani obchodný tranzit.

Rozhovor zároveň naznačuje, že vzťahy medzi Ficom a prezidentom Volodymyrom Zelenským zostávajú chladné a bez zásadného prelomu. Od stretnutia vo Ľvove sa neočakáva veľká zmena, skôr snaha dohodnúť sa na „červených čiarach“ pred slovenským predvolebným obdobím.

Viac informácií nájdete tu:

Progresívci sa zľakli predčasných volieb, vypýtali si peniaze od majetného expredsedu. Požičali si viac ako 800-tisíc eur

Progresívne Slovensko si napriek miliónovým štátnym príspevkom počas leta požičalo viac ako 855-tisíc eur. Strana vysvetľuje, že chcela mať dostatočnú finančnú rezervu pre prípad predčasných parlamentných volieb, ktoré by mohli skrátiť vyplácanie očakávaných štátnych peňazí.

Najväčšiu časť pôžičky poskytol bývalý predseda PS Michal Truban, a to 700-tisíc eur. Ďalšie desaťtisíce strane požičali podnikatelia Tomáš Polerecký, Petra Folkmer a Peter Zálešák. Väčšina pôžičiek je úročená piatimi percentami a splatná po vyplatení štátneho príspevku za hlasy.

PS tvrdí, že peniaze využilo najmä na komunálnu kampaň a súčasne si chcelo zachovať rezervu na neisté politické obdobie. Napriek investíciám však hnutie v regionálnych voľbách nedosiahlo výrazný úspech a zaostalo za silnejšími stranami najmä v počte zvolených starostov a poslancov.

Viac informácií nájdete tu:

Donald Trump prehráva na celej čiare. Demokrati vymazali republikánov

Americké polčasové voľby priniesli výrazný úspech demokratov, ktorí podľa projekcií získajú kontrolu nad Snemovňou reprezentantov aj Senátom. Prezident Donald Trump tak prichádza o rozhodujúci vplyv na Kongres a výsledky volieb sa interpretujú ako tvrdé odmietnutie jeho politiky.

Republikáni utrpeli straty aj v štátoch, ktoré boli dlhé roky považované za ich bašty. Výsledky naznačili odklon časti voličov od Trumpa, pričom dôležitú úlohu zohrali vysoké ceny, kontroverzie okolo vojny v Iráne aj rastúca polarizácia americkej spoločnosti.

Trump síce demokratom zagratuloval a deklaroval pripravenosť spolupracovať, zároveň však naznačoval, že bez neho na hlasovacom lístku republikáni nemali šancu na lepší výsledok. Víťazstvo demokratov môže znamenať zablokovanie prezidentovej legislatívnej agendy a otvorenie nových vyšetrovaní jeho administratívy.

Viac informácií nájdete tu:

Ficova koalícia definitívne stratila väčšinu. Skoro som spadol zo stoličky, reaguje Rudolf Huliak

Vládna koalícia v parlamente prišla o istú väčšinu po tom, čo poslanec Roman Malatinec opustil Stranu vidieka Rudolfa Huliaka a pridal sa k projektu Tomáša Tarabu. Koalícia tak už nemá garantovaných 76 hlasov potrebných na bezproblémové schvaľovanie zákonov, čo výrazne zvyšuje politické napätie.

Tarabova skupina avizuje, že nebude automaticky podporovať všetky vládne návrhy a ku každému zákonu chce pristupovať individuálne. Práve vznik tejto novej trojice môže rozhodovať o osude viacerých hlasovaní, čo sa okamžite prejavilo aj prakticky – koalícia zrušila hlasovanie na celý týždeň.

Rudolf Huliak na odchod Malatinca reagoval emotívne a priznal, že ho správa šokovala. Situácia ukazuje, že Ficova vláda sa bude musieť ešte viac spoliehať na vyjednávanie a ad hoc podporu, ak si chce udržať funkčnosť v Národnej rade.

Viac informácií nájdete tu:

Ján Ferenčák odmieta uznať prehru v Kežmarku, obracia sa na Najvyšší správny súd

V Kežmarku sa po komunálnych voľbách rozhorel spor o vedenie mesta. Dlhoročný primátor Ján Ferenčák prehral s Marekom Hovaňákom rozdielom 82 hlasov, no výsledok odmieta akceptovať a podal žalobu na Najvyšší správny súd, aby preveril zákonnosť volieb.

Novozvolený primátor medzitým tvrdí, že odchádzajúce vedenie mesta s ním nekomunikuje a odovzdanie agendy viazne. Hovaňák upozornil aj na vážne otázky okolo hospodárenia mesta vrátane tvrdenia, že v rezervnom fonde zostalo len 18 eur, čo ešte viac zvyšuje napätie v samospráve.

Jadrom právneho sporu je problém s voličmi zo sídliska Juh, kde zmena katastrálnej hranice spôsobila chaos v zoznamoch oprávnených voličov. Najvyšší správny súd má na rozhodnutie 90 dní, dovtedy zostáva neisté, kto bude Kežmarok definitívne viesť.

Viac informácií nájdete tu:

Putin bol vraj odhodlaný použiť atómovú bombu. Najhorší moment však ešte len môže prísť

Podľa informácií denníka Financial Times mal Vladimir Putin krátko po neúspešnom útoku na Kyjev v marci 2022 vážne zvažovať použitie taktickej atómovej bomby proti Ukrajine. V tom čase mal byť v psychicky vypätej situácii a obávať sa ďalšieho vývoja vojny.

Neoficiálnymi kanálmi sa však údajne podarilo doručiť do Moskvy odkaz, že Západ sa nesnaží Putina zvrhnúť ani zničiť Rusko. Práve toto uistenie malo prispieť k tomu, že sa Kremeľ upokojil a od nukleárnej eskalácie ustúpil.

Text zároveň upozorňuje, že riziko sa nestratilo a najväčšia hrozba môže prísť v prípade, ak by sa Rusko dostalo do skutočnej existenčnej krízy. Doteraz sa predpokladá, že proti použitiu jadrovej zbrane pôsobí aj postoj Číny, no budúci vývoj zostáva veľmi neistý.

Viac informácií nájdete tu: