Čitatelia smútia: Zomrel Peter Jaroš, skvelý spisovateľ, fešný muž a spoľahlivý človek

Prišlo to náhle, ako už smrť prichádza: V nedeľu napoludnie sa rozšírila správa, že zomrel spisovateľ Peter Jaroš. Zostalo pustejšie.  Aspoň ja som mala taký pocit, lebo Peter Jaroš bol mohutný chlap a zaberal, obrazne povedané, veľa miesta.   

Ten svoj priestor na svete potreboval po telesnej i po duchovnej stránke. Mal ho čím zaplniť. Šarmom, vtipom, prívetivosťou.

Tu sa musím zmieniť aj o tom, čo som už spomínala pri niektorom jeho jubileu – bol to nápadný zjav, fešák a poslucháčky Filozofickej fakulty UK, ktoré spolu s ním študovali, ho považovali za najkrajšieho muža na škole. Hovorili mi to v rôznych rozhovoroch ale – však som to aj sama videla. A musím povedať, že Peter Jaroš mal aj krásnu dušu. To vie každý, či už z jeho diela, alebo z osobnej skúsenosti . Tá duša sa mu totiž odrážala na tvári a s pribúdajúcimi rokmi bol čoraz impozantnejší. Nedávno som si práve pozerala novšie fotografie, na ktorých je s blízkymi a vyzerá ako keby ho vytesal nejaký skvelý sochár. Bol už dlhší čas na vozíku, ale jeho majestát vynikal.

Vyžaroval pokoj a harmóniu, bol doslova krásny. Mal krásne husté biele vlasy.

“Veď ten Peter vyzerá na staré kolená ako boh!”, pomyslela som si a tešila som sa z toho. Iste tak tešil všetkých okolo seba. Až do tohto osudného dňa tvorili s manželkou Zuzkou krásny a spoločensky významný pár. Peter mal šťastie na ľudí okolo seba, na rodákov, na kolegov, na kamarátov, na spolupracovníkov. Každý cítil jeho prajnosť a múdrosť. láskavosťou sa mu odvďačovali.

Peter bol skôr mlčanlivý než zhovorčivý ,ale keď už niečo povedal, stálo to zato. Taký bol aj keď hovoril pre noviny, a taký bol aj keď pôsobil ako verejný činiteľ. A taký bol napokon aj vo svojej tvorbe. Jeho diela nie sú len čítavými či zábavnými textami, ale majú hlbšiu bázu – je to kus histórie, reflexia doby. A navyše – jeho knihy mali ešte jednu dôležitú vlastnosť. Stmeľovali ľudí. Máloktorému spisovateľovi sa už dnes podarí, aby sa stal autorom, ktorý zasiahne gro spoločnosti a osloví viac generácií. Podľa Jarošových kníh vznikli filmy, divadelné inscenácie, inšpiroval mnohých tvorcov, s mnohými spolupracoval, bol partnerom špičkových umelcov a vždy sa vedel porozprávať aj s mladými. Veď si len spomeňme na tandem, ktorý vytvoril s Jakubiskom, ako to okolo nich iskrilo. Na Petrovi bolo veľmi sympatické, že si vážil ľudí, nepovyšoval sa, každého chcel spoznať. Zaujímal sa o život.

S Petrom Jarošom sme v Pravde intenzívne spolupracovali, uverejnili sme veľa článkov a rozhovorov, kde vysvetľoval svoje postoje, zdeľoval svoje názory, hovoril o zaujímavých veciach, ktoré sa mu v živote prihodili. Rada som s ním spolupracovala, bol aj spoľahlivý. Na internete mnohé možno nájsť. Jeho slová mali úroveň a čaro. Boli pravdivé.

Jeho dielo naozaj zľudovelo. Nedávno sme sa v redakcii rozprávali o tom, že kto má aké miesto v slovenskej literatúre rád. Ja som zasa – ako už aj inokedy, tiež Peter to vedel – spomenula situáciu tuším z Tisícročnej včely, ako ženy nesú mužom halušky na obed do vrchov na pole. Jedna sa potkne, halušky sa vysypú, ale ostatné ženy ju posmelia – nech sa netrápi, nech halušky očistí, zhrnie do hrnca a dá späť do batohu. Muž si pochutí. A aj tak bolo.

Táto scéna sa dá vykladať rôzne, pre mňa znamenala vitalitu, životaschopnosť, aj hravosť, aj istý pozitívny feminizmus. Vždy som sa na nej pobavila. Aj s Petrom sme sa na tom kedysi zasmiali.

A teraz, v smútku za ním, sa mi opäť vybavila a je mi ľahšie.

© Autorské práva vyhradené

Témy:
Peter Jaroš
Tisícročná včela
Pacho hybský zbojník

Sledujte Pravdu na Google news
po kliknutí zvoľte “Sledovať”

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu

Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.