Dôchodky máme štedrejšie ako v Nemecku či Rakúsku. Slovensko si to dlho dovoliť nemôže, účet zaplatia dnešní štyridsiatnici

Vyplácanie štedrých dôchodkov, ktoré dostávajú dnešní seniori, nepotrvá navždy. Slovenský dôchodca dostáva v pomere k mzdám viac ako priemerný Európan a v rebríčku Európskej únie (EÚ) predbieha dokonca aj Rakúšanov, Čechov či Nemcov.  

Hrubý dôchodok ľudí vo veku 65 až 74 rokov dosahuje na Slovensku 62 percent hrubého zárobku tých, ktorí majú 50 až 59 rokov a sú teda tesne pred dôchodkom. Podľa najnovších údajov Eurostatu za minulý rok je pritom priemer Únie 60 percent.

Pre ľudí, ktorí dnes pracujú a zo svojich výplat odvádzajú do Sociálnej poisťovne peniaze na penzie, je to však zlá správa. Podľa analytikov náš dôchodkový systém také štedré penzie dlhodobo neutiahne. Dlhodobá projekcia ministerstva financií pre Európsku komisiu (EK) odhaduje, že v roku 2050 bude dôchodok z prvého piliera predstavovať pri odchode do dôchodku približne 36 percent predchádzajúceho hrubého zárobku. Spolu s druhým pilierom, teda sporením na osobnom účte v dôchodkovej správcovskej spoločnosti, by to bolo 44 percent.

Priemerná hrubá mzda bola v druhom štvrťroku tohto roka na úrovni 1 707 eur, čo pre bezdetného zamestnanca predstavuje približne 1 278 eur v čistom. Ak na tieto sumy premietneme odhady ministerstva, štyridsiatnik s priemerným platom by z prvého piliera dostal asi 615 eur mesačne, teda 48 percent čistej mzdy.

Oproti výplate by mu tak každý mesiac chýbalo 663 eur, čo je za rok takmer osemtisíc eur. S druhým pilierom by dôchodok vyšiel približne na 750 eur, čiže 59 percent čistej mzdy, a do výplaty by mu chýbalo 528 eur mesačne. Ide o orientačný výpočet, ktorý predpokladá, že sa dôchodkový systém nezmení. Zmena však podľa finančného analytika spoločnosti OVB Allfinanz Slovensko Mariána Búlika takmer isto príde a na rade budú práve dôchodky nových penzistov. „Je teda pravdepodobné, že dnešný štyridsiatnik dostane výrazne menej ako polovicu čistej mzdy pred odchodom na dôchodok,“ hovorí.

Kto chce na dôchodku žiť na podobnej úrovni ako počas práce, musí si podľa analytika odkladať sám. A čím neskôr začne, tým viac ho to bude stáť. „Aj pri skutočne priaznivom scenári bude človeku po odchode do dôchodku chýbať 40 percent predchádzajúceho čistého príjmu a pri realistickom to bude oveľa viac,“ upozorňuje Búlik.

Vyšší pomer dôchodkov k mzdám ako na Slovensku majú v EÚ už len Luxemburčania (88 percent), Španieli (81 percent), Taliani (80 percent), Gréci (77 percent) a Portugalci (68 percent). Susedné krajiny sú na tom horšie. V Rakúsku dosahuje tento ukazovateľ 56 percent, v Česku 53 percent, v Maďarsku 49 percent a v Nemecku iba 48 percent. Poľsko je so 60 percentami presne na priemere EÚ.

Život na dlh

Čísla Eurostatu ešte neznamenajú, že každý slovenský zamestnanec dostane na dôchodku vyše 60 percent svojej poslednej mzdy. Funguje to tak, že štatistici porovnávajú dve rôzne vekové skupiny, nie dôchodok jedného človeka s jeho vlastným platom. „Údaj Eurostatu o 62-percentnej miere náhrady vyzerá o niečo optimistickejšie ako realita,“ upozorňuje Búlik.

Dôchodkový systém podľa odborníka v posledných rokoch rozdával viac, ako si mohol dovoliť, čo dokazujú aj obrovské deficity Sociálnej poisťovne za posledné tri roky. „Treba povedať, že výška dôchodkov priznaných v posledných rokoch je voči vývoju úrovne miezd mimoriadne priaznivá,“ hovorí analytik.

V neprospech budúcich dôchodcov hrá aj demografický vývoj. V roku 2023 pripadalo na jedného seniora 3,3 obyvateľa vo veku 20 až 64 rokov – teda v aktívnom pracovnom období. V roku 2050 to má byť už len 1,8 človeka. Prvý pilier pritom funguje priebežne, čiže dôchodky dnešných seniorov platia zo svojich odvodov dnešní pracujúci. Čím menej ich bude, tým menej peňazí pôjde na jedného dôchodcu.

Štát bude preto podľa Búlika musieť siahnuť po kombinácii neskoršieho odchodu do dôchodku, vyšších odvodov, väčších dotácií a pomalšieho rastu penzií v porovnaní so mzdami. Priestor je však v tomto ohľade obmedzený, pretože odvody na Slovensku už teraz patria k tým vyšším v rámci Únie. „To všetko smeruje k tomu, že bude treba okresávať výdavky na samotné dôchodky,“ varuje analytik.

Neistý je však aj druhý pilier, ktorého výsledok závisí od výnosov. Kým Sociálna poisťovňa vo svojej prognóze počíta pri indexových fondoch s dlhodobým výnosom 10 až 15 percent, svetový akciový index MSCI World zarobil za posledných 30 rokov v priemere 7,9 percenta ročne. Odborník preto upozorňuje na to, že pri predikciách v poslednom čase sa počítalo s príliš optimistickým výnosom pri druhom pilieri.

Miliarda každý mesiac

Dôchodky už dnes stoja Slovensko rekordné sumy. Od januára do septembra tohto roka vyplatila Sociálna poisťovňa na penziách 9,16 miliardy eur, o 336 miliónov eur viac ako za rovnaké obdobie vlani. Každý mesiac tak na dôchodky ide približne miliarda eur. Za celý minulý rok to bolo 12,76 miliardy eur vrátane 926 miliónov eur na 13. dôchodky. Tento rok má suma podľa rozpočtu stúpnuť na 13,3 miliardy eur a budúci rok na 13,7 miliardy eur.

Poisťovňa vypláca vyše 1,8 milióna dôchodkov, poberá ich však menej ľudí, pretože niektorí dostávajú dva dôchodky naraz, napríklad starobný a vdovský. Dôchodcov bolo v septembri na Slovensku približne 1,46 milióna, z toho asi 1,15 milióna poberalo starobný dôchodok. Kým starobných dôchodcov za rok pribudlo vyše deväťtisíc, celkový počet dôchodcov medziročne mierne klesol.

Odvody od pracujúcich na vyplácanie penzií pritom dávno nestačia. Sociálna poisťovňa preto každoročne potrebuje pomoc štátu a ani tá nepokryje celý deficit základného fondu starobného poistenia, z ktorého sa vyplácajú starobné a predčasné dôchodky. „Podľa schváleného rozpočtu na rok 2026 štát poskytne finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu na starobné poistenie v sume 2,3 miliardy eur,“ uviedol pre Pravdu hovorca Sociálnej poisťovne Martin Kontúr.

Zvyšok musí poisťovňa vyškrabať z vlastných zdrojov. Siahne do rezervného fondu solidarity, do ktorého zamestnávatelia odvádzajú časť poistného, ale aj do peňazí, ktoré si ľudia odvádzajú pre prípad choroby, úrazu či straty práce. „Podľa schváleného rozpočtu na rok 2026 bude vzniknutý deficit v základnom fonde starobného poistenia riešený použitím prostriedkov z rezervného fondu solidarity v sume 1,9 mld. eur a presunom finančných prostriedkov z prebytkových základných fondov (…) v sume 1,5 miliardy eur, spolu v sume 3,4 miliardy eur,“ vysvetľuje Kontúr.

Budúci rok bude diera ešte hlbšia. Štát pošle poisťovni len dve miliardy eur, no z vlastných fondov bude musieť dokryť o 300 miliónov eur viac ako tento rok. „Podľa schváleného rozpočtu na rok 2027 bude vzniknutý deficit v základnom fonde starobného poistenia riešený použitím prostriedkov z rezervného fondu solidarity v sume 2,0 mld. eur a presunom finančných prostriedkov z prebytkových základných fondov (…) v sume 1,7 miliardy eur, spolu v sume 3,7 miliardy eur,“ dodáva Kontúr.

Výdavky pritom porastú ďalej. Od januára sa všetky dôchodky zvýšia o 3,4 percenta, takže priemerný starobný dôchodok, ktorý bol v septembri 733,11 eura, stúpne približne o 25 eur na zhruba 758 eur mesačne. „Sociálna poisťovňa zvýši dôchodky automaticky bez osobitnej žiadosti dôchodcu vo výplatnom termíne v januári 2027,“ informoval Kontúr.

Viac si polepšia najstarší seniori. Parlament v stredu definitívne schválil novelu poslancov koaličnej SNS, podľa ktorej od januára dostanú ľudia nad 85 rokov s aspoň 30 rokmi dôchodkového poistenia minimálny dôchodok najmenej na úrovni 240 percent životného minima, teda približne 710 eur mesačne. Poslanec Roman Michelko (SNS) zdôvodnil zmenu najmä vysokými nákladmi na domovy pre seniorov. „Človek, ktorý má 85 a viac rokov, už nemôže veľmi zarábať a pokiaľ nemá rodinu, ktorá je solventná, často nedosiahol na to, aby bol v pobytových zariadeniach,“ vysvetlil.

Koľko budú vyššie dôchodky pre najstarších stáť, zatiaľ jasné nie je. „Je to suma, ktorá zásadne nezaťaží štátny rozpočet, ale môže byť veľmi zásadná pre ľudí v takomto veku,“ tvrdí Michelko.

Šetriť sa, naopak, bude na predčasných dôchodkoch, o ktoré po sprísnení pravidiel klesol záujem. Poisťovňa ich v septembri vyplácala vyše 24-tisíc, o tretinu menej ako pred rokom, a výdavky na ne klesli od januára do septembra medziročne z 282 na 187 miliónov eur. Na zastavenie rastu výdavkov to však nestačí. „Pri dnešnom zadlžení verejných financií nemožno počítať s tým, že všetko vyriešia transfery zo štátneho rozpočtu,“ dodáva Búlik.

© Autorské práva vyhradené

Témy:
dôchodky
penzie
Sociálna poisťovňa

Sledujte Pravdu na Google news
po kliknutí zvoľte “Sledovať”

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu

Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.