Slovenský hrad stojí na dávnej sopke. Pod jeho múrmi sa ukrýva kamenný vodopád, ktorý nemajú ani na Islande

Na prvý pohľad pripomína zamrznutý vodopád skál, v skutočnosti však ide o pozostatok dávnej sopky. Pod hradom Šomoška sa ukrýva prírodný úkaz, ktorý vyzerá byť dielom človeka a stredovekým staviteľom poslúžil ako stavebný materiál hradných múrov. Zvláštny úkaz, ktorý stáročia spal pod zemou, má prekvapivé vysvetlenie.  

Video

Detail nálezu prsteňa v tvare kľúča, ktorý našli v kaštieli v Rusovciach v septembri 2026

Pod zrúcaninou hradu Šomoška na slovensko-maďarskej hranici stáročia spala vstupná brána do útrob sopky. Jej pozostatkom je kamenný vodopád, ktorý pripomína temnú tečúcu vodu. Je to však približne deväť metrov vysoká a dvanásť metrov široká stena z čadičových stĺpov naskladaných na sebe.

Na prvý pohľad pôsobia, akoby hranoly niekto nechal stekať po svahu. Hoci ich príliš pravidelný, päť a šesť uholníkový tvar vyvoláva otázky o ich prírodnom pôvode, v skutočnosti ich vytvorila sopečná činnosť pred miliónmi rokov.

Stĺpy z tmavého čadiča sú súčasťou pozostatku niekdajšej sopky priamo pod slovenským hradom. No pri Šomoške láva nikdy priamo nevytryskla na povrch, magma stúpala z hlbín Zeme smerom k povrchu cez sopečný komín. Cez odborne nazývaný vulkanický nek sa vyliala iba čiastočne. „V záverečnom štádiu vývoja vulkanickej aktivity ostal prívodný systém vyplnený horúcou tekutou lávou,” potvrdil geológ Slovenskej akadémie vied, Peter Konečný.

Láva podľa Konečného vyplnila priehlbinu na zemi, krátkym lávovým prúdom, čím vzniklo malé lávové jazierko. Krajina musela čakať milióny rokov, kým láva vytvorila čadič. Počas nich chladla, zmršťovala sa, praskala, oddeľovala sa a tuhla až do pravidelných stĺpov. Výsledkom bol vytuhnutý, extrémne pevný kamenný vodopád ako ho poznáme dnes. Úkaz síce má približne 4,06 milióna rokov, no samotné tuhnutie magmy na povrchu podľa experta trvalo nanajvýš pár mesiacov až rokov.

Konečný objasnil, že magma chladla odspodu. Cez takmer vodorovnú plochu jazierka vznikali zvislejšie stĺpy a bližšie k bočnému okraju jazera, ktorý bol strmý, sa stĺpy nakláňali. Podľa geologického vysvetlenia, tvar stĺpov preto súvisí s geometriou jazera a smerom chladnutia magmy.

To je aj dôvodom, prečo kamenný vodopád vyzerá tak nezvyčajne. Stĺpy nie sú všetky rovnobežné, ale vytvárajú akoby roztvorený kamenný vejár. Až umelo pôsobiace čadičové útvary majú miestami hrúbku aj 20 centimetrov. „Zatiaľ čo rovné vertikálne čadičové stĺpy sú vo svete pomerne bežné (napríklad na Islande), útvar na Šomoške je výnimočný svojou ohnutou formou do tvaru vejára či tečúceho vodopádu. Podobných zakrivených stĺpov týchto rozmerov nájdeme pomerne málo,” zdôraznil Konečný.

Hrad z útrob sopky

„Po vytuhnutí lávy vznikol skamenený prívodný kanál sopky, ktorý v súčasnosti tvorí vrcholovú časť kopca Šomoška. Tam sú zachované sčasti rekonštruované zvyšky pôvodného stredovekého hradu z obdobia protitureckých vojen,” priblížil geológ s tým, že hrad je v zásade postavený na pôvodnej sopke. Jej okolie tvorili mäkšie pieskovce, ktoré podliehali erózii rýchlejšie než odolný čadič. Kopec je tak výsledkom miliónov rokov zvetrávania a erózie hornín.

Kamenný val odkrytého sopečného komína bol dlhé stáročia ukrytý. Svetlo sveta uzrel až v 14. storočí, keď sa začal ťažiť materiál na výstavbu priľahlého gotického hradu Šomoška. Niektoré čadičové stĺpy boli dokonca odobrané a použité priamo pri stavbe hradných múrov.

„Robotníci pri lámaní kameňa narazili na túto štruktúru a našťastie ju celú nevyťažili. Samotný hrad je unikátny tým, že je z veľkej časti postavený práve z týchto vyťažených čadičových kvádrov,” objasnil Konečný, ako úkaz takmer zmizol kvôli vynaliezavosti stredovekých staviteľov, ktorý v ňom videli praktické využitie.

Využili prírodný materiál, ktorý vyzeral ako z iného vesmíru, keďže v tom čase už mala pôvodná láva formu čadiča. Hrad je tak doslova postavený z miestnej sopečnej štruktúry, ktorá je v jeho blízkosti. Poloha dnes už hradnej zrúcaniny nebola náhodná – hoci hrady sa bežne stavali kvôli bezpečnosti na vyvýšeninách, odkiaľ sa dalo sledovať široké okolie, ten v Šomoške mal aj strategickú polohu. Má výhľady na slovenskú aj maďarskú stranu, kontroloval preto severo-južnú cestu z Fiľakova smerom k Vacovu a ďalej do Budína a Pešti.

Stavba nebola ukážkou toho, ako majetná je Illéšovská vetva rodu Kačičovcov (Kacsicsovcov), mala pomerne kompaktný pôdorys. Musela sa totiž prispôsobiť obmedzenej ploche sopečného vrcholu a čadičovej kuriozite, ktorú obdivujeme pod hradom.

Pevnosť nebola zaujímavá iba ojedinelým materiálom, ale aj architektúrou. Tvar kopca umožnil postaviť menší palác v hrade, hospodárske budovy a nepravidelné, trojuholníkové nádvorie. Postupne mu stáročiami pribúdali obranné veže a bašty – v 15. storočí sa opevnenie prispôsobilo príchodu palných zbraní. Dominantou bola v zásade iba okrúhla západná veža.

Podľa archeologického výskumu SAV bol hrad obývaný od roku 1310 až po koniec 16. storočia, keď zažil tureckú okupáciu. Keď ho ovládali Osmani, bol súčasťou pohraničného systému pevností. O pár rokov na to začal upadať.

Prišiel o svoju obrannú funkciu – spod rúk Turkov ho oslobodili cárski vojaci a stavbu zámerne poškodili, aby sa nedala použiť na vojenské účely. V nasledujúcich desaťročiach hrad chátral. V roku 1826 zasiahol blesk poslednú zachovanú vežu, ktorá následne vyhorela. Od 70. rokov minulého storočia je z neho zakonzervovaná a čiastočne obnovená zrúcanina.

Vzácny úkaz tu nebude večne

Hrad Šomoška je už súčasťou územia Národnej prírodnej rezervácie Šomoška, keďže v bezprostrednom okolí sa nachádza práve kamenný vodopád a kamenné more. Územie je tak výnimočné tým, že na jednom mieste vidno dve vrstvy histórie krajiny – raritnú čadičovú stenu, ktorá ukazuje, ako príroda vyzerala pred príchodom ľudí, a stredovekú zrúcaninu.

To, že v stredoveku do prírodného útvaru zasiahli ťažbou a odkryli ho, však má svoje následky. Hoci útvar pôsobí pevne a takmer nezničiteľne, ani čadičové stĺpy nie sú imúnne voči zvetrávaniu. „Najväčšou hrozbou je zvetrávanie mrazom a mechanická erózia (opadávanie a rútenie skál). Stĺpovitá štruktúra bazaltu ho paradoxne robí veľmi zraniteľným voči dnešným klimatickým vplyvom,” vysvetlil geológ, že ničením valu vzniklo spomenuté kamenné more.

V zime a na jar, keď voda prenikajúca do štrbín stĺpov zamrzne, ľadom zväčší svoj objem o deväť percent a vytvorí tlak. „Ľad pôsobí ako klin, ktorý stĺpy od seba odtláča a oslabuje ich stabilitu. Po oteplení sa ľad roztopí, no puklina zostane širšia. Tento cyklus sa opakuje desiatky ráz za rok,” uviedol Konečný.

Oslabené časti stĺpov sa následne nielen pôsobením mrazu, ale aj gravitácie odlamujú. „Útvar sa mení najmä tak, že z neho odpadávajú uvoľnené kamenné hranoly. Tieto úlomky padajú pod vodopád a priamo pred očami návštevníkov tak neustále kŕmia a zväčšujú susedné kamenné more. To, čo vidíme pod vodopádom ako sutinu, bolo kedysi pevnou súčasťou stĺpov,” uzavrel geológ.

Keďže ide o mimoriadne navštevovanú lokalitu, vplýval na val aj turizmus. „V minulosti k erózii prispievali aj samotní ľudia lezením po útvare či zbieraním úlomkov,” pripomenul Konečný s tým, že aj preto je lokalita prísne chránená a návštevníci by nemali do skál zasahovať.

K droleniu stĺpov prispievajú aj korene rastlín, ktoré zarastajú do škár a postupne ich rozširujú. Práve pravidelné pukliny, ktoré dali vodopádu jeho charakteristický vzhľad, tak podporujú jeho postupné rozpadávanie.

Nie je to však tak, že by krajina o vzácny čadičový vejár mala každú chvíľu prísť. „Kamenný vodopád sa v ľudskom čase nemení pred očami zo dňa na deň, no z dlhodobého hľadiska postupne degraduje, pomaly sa rozpadáva na úlomky tvoriace súvisiace kamenné more. Je to celkom prirodzený geologický cyklus,” objasnil na záver geológ.

© Autorské práva vyhradené

Témy:
Hrad Šomoška
Čadičové stĺpy
vulkanická činnosť
Osmani
Národná prírodná rezervácia Šomoška
sopka
hrad
nálezy

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu

Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.