Pol milióna litrov ropy sa vylialo v Chorvátsku. Stačil jediný zásah stroja a ľudia skončili v nemocnici

Z chorvátskeho ropovodu uniklo pol milióna litrov ropy. Potrubie koncom minulého týždňa poškodil pri rekonštrukcii stroj externej firmy a prvé neoficiálne odhady podhodnotili únik desaťnásobne. Slovnaftu sa havária netýka, ropu dostáva inou vetvou.  

Spoločnosť JANAF, ktorá prevádzkuje chorvátsku časť ropovodu Adria, vyčíslila únik na 500 kubických metrov, zachytiť sa zatiaľ podarilo 200. K nehode došlo na 88. kilometri úseku Sisak – Slavonski Brod pri obci Prvča neďaleko Novej Gradišky. Preprava na úseku stojí a termín jej obnovenia firma neoznámila. Odstraňovanie následkov má trvať približne desať dní.

Ropa zasiahla asi 6 000 štvorcových metrov poľnohospodárskej pôdy a 600 štvorcových metrov koryta a brehov potoka Mašićki, ktorý je pre sucho vyschnutý. Chorvátsky vodohospodársky podnik Hrvatske vode znečistenie povrchových ani podzemných vôd nezistil a v pondelok uviedol, že na skúšobných plochách prenikla ropa do pôdy len približne dva milimetre. Na zápach sa však sťažovali obyvatelia Novej Gradišky a okolitých obcí a v nemocnici skončilo podľa chorvátskych médií desať až pätnásť ľudí. JANAF tvrdí, že obyvatelia ani zásobovanie pitnou vodou ohrození nie sú.

Poškodený úsek vedie zo Sisaku na východ a ropa ním putuje do srbskej rafinérie v Pančeve. Ropa pre Maďarsko a Slovensko pokračuje zo Sisaku inou vetvou, cez Virje k maďarskej hranici. Srbská spoločnosť NIS, ktorá rafinériu prevádzkuje, uviedla, že má dostatok zásob a trh je normálne zásobený.

Spor o kapacitu

Adria je jedinou reálnou alternatívou k ropovodu Družba, ktorým na Slovensko prúdi ruská ropa. Keď Družbu koncom januára vyradil ruský útok na jej ukrajinskú časť, dodávky stáli takmer tri mesiace. Vláda vyhlásila stav ropnej núdze a Slovnaftu požičala až 250-tisíc ton ropy zo štátnych rezerv.

Či by však Adria dokázala Družbu nahradiť, zostáva otvorené. Chorvátska strana deklaruje kapacitu 11 až 15 miliónov ton ročne. Rafinérie skupiny MOL v Maďarsku a na Slovensku majú podľa premiéra Andreja Plenkoviča spolu kapacitu 14 miliónov ton, ropovod by im teda stačil. Maďarský MOL, majiteľ Slovnaftu, namieta, že príslušným úsekom nikdy neprešlo viac než 2,2 milióna ton. Deklarované maximum je takmer sedemkrát vyššie. Tento rok má MOL s JANAF-om zmluvu na prepravu 2,05 milióna ton, čo je približne sedmina kapacity oboch rafinérií. Platí v nej princíp „take or pay“, odberateľ teda zaplatí dohodnutú kapacitu, aj keď ju nevyužije.

Spor mali rozseknúť testy. MOL a JANAF sa koncom februára dohodli na dlhodobom meraní pod dohľadom nezávislých pozorovateľov a desaťmesačná séria sa mala začať 11. marca. Nezačala sa. JANAF tvrdí, že MOL stále pridáva nové podmienky, a presadzuje mesiac nepretržitej prevádzky s objemom milión ton ropy na trase Sisak – Virje – Csurgó – Százhalombatta, čo zodpovedá tempu 12 miliónov ton ročne. MOL naopak chce skúšky v troch až štyroch etapách, v rôznych ročných obdobiach a s rôznymi druhmi ropy. Chorvátskej firme vyčíta, že ustúpila od dohody a odmieta preveriť celú trasu od terminálu Omišalj. „Ak nie je čo skrývať, nie je dôvod zdržiavať práce ani komplexný test kapacity,“ odkázal MOL.

O začiatku testov sa odvtedy verejne neinformovalo. Po zmene vlády v Maďarsku sa však tón zmiernil. Chorvátsky minister hospodárstva Ante Šušnjar po októbrovom stretnutí s maďarskými ministrami hovoril o istom obrate v prístupe Budapešti. „Sme pripravení garantovať, ale aj vykonať akékoľvek testy, aby sa tieto kapacity potvrdili,“ vyhlásil.

Koniec ruskej ropy

Na odpoveď nie je veľa času. Dovoz ruskej ropy po mori EÚ zakázala už skôr, Slovensko a Maďarsko však majú neobmedzenú výnimku na ropu prúdiacu potrubím. Výrobky z ruskej ropy ale vyvážať nemožno, preto Slovnaft potrebuje alternatívnu surovinu napríklad pre trh v Česku a Rakúsku. V roku 2024 spracoval 4,8 milióna ton ropy, z toho len 662-tisíc ton neruského pôvodu. Projekt diverzifikácie dodávok má dokončiť až v roku 2027.

Európska komisia chce dovoz všetkej ruskej ropy ukončiť najneskôr do konca roka 2027. Návrh trvalého zákazu mala predložiť v apríli, pre vojnu na Blízkom východe a rast cien ropy ho však odložila. V auguste uviedla, že na ňom ďalej pracuje. Slovensko a Maďarsko sa proti plánu stavajú a pri zákaze ruského plynu sa už obrátili na súd.

Firmy sa sporia aj o cenu za prepravu. Poplatky sú podľa MOL-u štyri- až päťnásobkom európskeho priemeru, spolu so Slovnaftom sa preto v marci sťažoval Európskej komisii. JANAF obvinenia odmieta a ceny označuje za transparentné. Analytici Centra pre výskum energetiky a čistého ovzdušia (CREA) zase uvádzajú, že v roku 2024 si chorvátska firma účtovala 12,2 eura za tonu, kým Ukrajina 21 eur.

Témy:
Adria
ropa
Chorvátsko
Slovnaft
JANAF

Sledujte Pravdu na Google news
po kliknutí zvoľte “Sledovať”

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu

Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.