Miliardy eur vyleteli komínom, no problém zostal. Po energopomoci príde Slovákom vysoký účet

Aké účty za energie prídu Slovákom, keď štát skončí s energopomocou? Po vyše štyroch miliardách eur, ktoré doteraz štát na dotáciách na energie vyplatil, počíta rozpočet s ďalšou štvrť miliardou už len na rok 2027, ďalej v ňom nie je ani euro. Domácnosti pritom zdraženie podľa ministerstva financií pocítia práve v roku 2028. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) vtedy čaká rast regulovaných cien plynu v priemere o 38 percent, analytici z platformy Dáta bez pátosu varujú rovno pred trojnásobnými účtami.  

Medzi spomínanými číslami je však výrazná priepasť. Platforma Dáta bez pátosu, ktorá svoje prepočty zverejňuje na sociálnej sieti, sa odvoláva na graf Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO), ktorý určuje maximálne ceny energií pre domácnosti. Cenu plynu na rok 2028 úrad vypočíta z burzových cien od októbra 2026 do júna 2027. Október je podľa analytikov vo výpočte s komoditou za 77 eur za megawatthodinu (MWh), november za 90 eur. „Pridajte si poplatky a namiesto 70 eur za MWh budete v roku 2028 platiť 200 až 250 eur,“ píše platforma.

Zdraženie sa podľa analytikov nezastaví pri domácnostiach, ale zasiahne aj nemocnice, školy či domovy pre seniorov. Nahor má ísť aj teplo. „Slovenská domácnosť sa v januári 2028 dozvie od ÚRSO, že v apríli 2026 zdražel plyn. Dovtedy platí 37 až 33 eur za megawatthodinu. Potom stúpnu účty na trojnásobok,“ varuje platforma.

Energetický analytik portálu energie-portal.sk Radovan Potočár ale takú istotu nemá. „V súčasnosti sa postupne vyjasňujú regulované ceny energií na rok 2027, hovoriť o ich výške v rokoch 2028 či 2029 je nateraz skôr veštením ako prognózou,“ hovorí pre Pravda.

Prudký skok na faktúrach však nevylučuje ani on. „O tom, ako by vyzerali ceny plynu pre domácnosti bez energopomoci v roku 2028, sa teda ešte len rozhodne počas nasledujúcich ôsmich mesiacov. Prvý mesiac referenčného obdobia priniesol extrémne vysoké ceny a ak by takýto vývoj pokračoval, regulované ceny plynu môžu vyjsť oproti súčasným cenám naozaj niekoľkonásobne vyššie, ale o tom rozhodne až ďalší vývoj,“ dodáva energetický analytik.

Cena sa ešte len rodí

Čísla, z ktorých platforma vychádza, však nie sú cenami, z ktorých regulátor vypočíta účty domácností. Októbrových 77 eur ÚRSO uvádza pri dodávke poslednej inštancie, teda pri núdzovom režime pre odberateľov, ktorí prídu o dodávateľa. Počíta sa z kontraktov na najbližšie tri mesiace. Regulovaná cena pre domácnosti vychádza z kontraktu na celý nasledujúci rok, na rok 2027 to bol priemer kontraktu Cal-27. Kontrakt na dodávky v roku 2028 sa koncom októbra a začiatkom novembra obchodoval približne za 43 až 53 eur. Pri takej cene by samotná komodita vyšla o 30 až 60 percent drahšie než budúci rok.

Budúci rok vstúpi do regulovaných cien samotný plyn s cenovkou 33,27 eura za MWh. Po započítaní ďalších nákladov a primeraného zisku dodávateľov bude cena za dodávku necelých 40 eur za MWh, teda zhruba štyri centy za kilowatthodinu (kWh). Na burze sa dnes plyn predáva približne za 80 eur. Na prelome októbra a novembra to bolo okolo sto eur, začiatkom roka menej ako 30 eur. „Vývoj je veľmi premenlivý, ceny skáču a akákoľvek prognóza je pri súčasnej miere neistoty chôdzou po tenkom ľade,“ upozorňuje Potočár.

Plynový skok pritom podľa prognózy RRZ, ktorá dohliada na verejné financie, nemá byť trvalý. V roku 2029 majú regulované ceny plynu klesnúť takmer o 12 percent a o rok neskôr o ďalších vyše sedem percent. Elektrina má v roku 2028 zdražieť o 4,4 percenta, teplo o 2,7 percenta.

Okrem konca dotácií ženú ceny nahor vyššie burzové notácie (teda ceny, za ktoré sa na burze obchodujú kontrakty na budúce dodávky energií) aj postupný nábeh systému ETS2, teda spoplatnenia fosílnych palív na kúrenie a v doprave. Koniec dotácií by v roku 2028 podľa vedúcej oddelenia makroekonomických analýz RRZ Zuzany Múčky zvýšil infláciu približne o 1,2 percentuálneho bodu, na úroveň zhruba 3,7 percenta.

Každé piate euro na dlh

Priestor na ďalšiu pomoc sa pritom výrazne zužuje. Bez konsolidácie by podľa RRZ deficit do konca dekády prekonal šesť percent hrubého domáceho produktu (HDP) a verejný dlh by sa priblížil k 80 percentám HDP. Rada preto vo svojej prognóze s pokračovaním energodotácií v roku 2028 neráta. „Štát nemá na energopomoc ani v súčasnosti. Budúci rok bude štátny rozpočet hospodáriť s príjmami necelých 28 miliárd a výdavkami 35,7 miliardy eur. To znamená, že štát si musí každé piate euro požičať. Pri takomto stave verejných financií je pokračovanie energopomoci v súčasných parametroch absurdné,“ tvrdí Potočár.

Rozpočtované sumy pritom nemusia platiť. Na rok 2025 ministerstvo ohlasovalo limit 235 miliónov eur, skutočné výdavky dosiahli 491,3 milióna. Aj na budúci rok ministerka hospodárstva Denisa Saková (Hlas) ráta s 340 miliónmi eur, hoci v rozpočte je štvrť miliarda. „Po zohľadnení viacerých ukazovateľov, v porovnaní s minulým rokom nižší stav zásobníkov plynu, aktuálny vývoj cien komodít či už prebiehajúcu vykurovaciu sezónu, v súvislosti so zabezpečením komodity domácnostiam za dotované ceny momentálne existujú dodatočné fiškálne náklady v objeme asi 180 miliónov eur, s ktorými štátny rozpočet v čase jeho tvorby nepočítal,“ upozorňuje pre Pravdu Múčka.

Hlavným rizikom je podľa nej to, že vláda bude v dotáciách pokračovať aj po roku 2027, najmä ak ceny energií zostanú vysoké. „V prípade, že by pokračovali v nezmenenej podobe, na základe dnešných údajov je potrebné si na to vyčleniť prostriedky v objeme 200 až 300 miliónov eur v čase, keď bude každé ušetrené euro cenné z dôvodu nutnosti znovunaštartovania ozdravovania verejných financií,“ hovorí.

Domácnosti, ktoré dnes spadajú pod energodotácie, musia podľa odborníčky s vyššími účtami počítať. „Ceny pre ne nerástli napriek objektívnemu rastu cien komodít na svetových trhoch už niekoľko rokov, a to ani na úrovni inflácie, a taktiež tieto ceny nezohľadňujú náklady nevyhnutné na obnovu energetickej infraštruktúry,“ dodáva.

Účet za lacné energie neplatí však len štát, ale podľa RRZ aj firmy, ktoré dotujú domácnosti cez svoje cenníky. Energetická náročnosť slovenského priemyslu pritom dosahuje 160 percent priemeru Európskej únie, v Česku, Maďarsku a Poľsku okolo 130 percent. Firmy si tak čoraz viac ukrajujú z marží, čo môže znížiť aj daňové príjmy štátu. Európska komisia vyzýva krajiny na ukončenie dotovania cien pre domácnosti od roku 2023. „Výsledkom je, že aj keď máme jednu z najnižších cien komodít pre domácnosti, ceny pre priemysel sú jedny z najvyšších v EÚ, čo našim firmám výrazne zhoršuje pozíciu na trhoch a tak ešte zhoršuje ich konkurencieschopnosť. A týmto si ukrajujeme z budúceho ekonomického rastu,“ upozorňuje Múčka.

„To, čo sa udialo na energetických trhoch, domácnosti skôr či neskôr dobehne a bude to o to bolestivejšie, že mnohomiliardové výdavky spojené s energopomocou vlády nevyužili na podporu energetickej efektívnosti, inovácií a investícií, ale iba na odsúvanie problému. Súčasná energopomoc je podporou spotreby a nijako domácnosti nepripravuje na novú realitu, naopak, demotivuje ich od energetických úspor,“ uzatvára Potočár.

© Autorské práva vyhradené

Témy:
energopomoc
ÚRSO

Sledujte Pravdu na Google news
po kliknutí zvoľte “Sledovať”

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme diskusiu zastavili

Prevládali v nej príspevky, ktoré boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi. Celú debatu sme
vymazali, autorom všetkých slušných príspevkov sa ospravedlňujeme.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.