Čína nacvičuje, ako odrezať Taiwan od americkej pomoci. Do operácie zapojila aj loď, ktorú Sovieti nestihli dokončiť

Čínska armáda podľa Taiwanu nacvičuje operácie, ktorých cieľom je znemožniť zahraničným vojenským silám prístup do strategicky dôležitých oblastí západného Pacifiku. V prípade čínskeho útoku na Taiwan by takýto postup mohol sťažiť alebo zabrániť americkým jednotkám prísť ostrovu na pomoc.  

Do manévrov sa zapojila aj lietadlová loď Liaoning a ďalšie námorné skupiny. Americkí analytici upozorňujú, že Peking môže skúšať izoláciu Taiwanu bez toho, aby rozsiahle vojenské cvičenie vôbec oficiálne vyhlásil.

Čína v západnom Pacifiku nacvičuje vojenský scenár, ktorý môže mať rozhodujúci význam pri prípadnej vojne o Taiwan. Nejde iba o schopnosť zaútočiť na ostrov, ale aj o vytvorenie priestoru, do ktorého by sa americké a spojenecké jednotky nedokázali bezpečne dostať.

Na tieto manévre v utorok 10. novembra upozornil taiwanský minister obrany Wellington Koo. „Čína skutočne vykonáva cvičenia zamerané na zamedzenie prístupu do oblasti v západnom Pacifiku, do ktorých sa zapojila bojová skupina lietadlovej lode Liaoning a ďalšie námorné formácie,“ povedal minister novinárom pred zasadnutím taiwanského parlamentu.

Takýto spôsob vedenia vojny označujú vojenskí stratégovia ako anti-access/area denial, skrátene A2/AD. Jeho podstatou je znemožniť alebo výrazne sťažiť protivníkovi vstup do určitej oblasti a následné pôsobenie v nej.

Môže zahŕňať využívanie vojnových lodí, bojových lietadiel, protilodných rakiet aj ďalších zbraňových systémov.

V prípade Taiwanu je význam tejto stratégie obzvlášť vážny. Ak by sa Peking rozhodol zaútočiť na ostrov alebo ho zablokovať, jednou z kľúčových otázok by bolo, či a ako rýchlo by mu Spojené štáty dokázali pomôcť.

Medzi Taiwanom a americkým Guamom

Rozsah čínskych aktivít naznačujú informácie, ktoré 3. novembra zverejnil tajomník taiwanskej Národnej bezpečnostnej rady Joseph Wu. Podľa jeho údajov operovalo v západnom Pacifiku a širšom regióne viac než 100 plavidiel čínskeho námorníctva a pobrežnej stráže.

Americký Inštitút pre štúdium vojny (ISW) spolu s Americkým podnikateľským inštitútom (AEI) následne analyzoval ich rozmiestnenie. V správe zo 6. novembra upozornili, že čínske sily sa zoskupili do dvoch hlavných oblastí.

Jedna z koncentrácií zahŕňala štyri námorné skupiny medzi Taiwanom a ostrovom Guam, ktorý je americkým územím a významným vojenským oporným bodom Spojených štátov v Pacifiku.

Druhá sa nachádzala bližšie k Taiwanu a zahŕňala plavidlá pobrežnej stráže aj vojenského námorníctva. Takéto rozmiestnenie podľa analytikov zodpovedá možnému scenáru izolácie ostrova.

Čínske jednotky by sa totiž nachádzali nielen v jeho okolí, ale aj na trasách, ktorými by sa k nemu mohli približovať americké posily. Analytici upozorňujú, že ide o hodnotenie pozorovaných vojenských pohybov, nie o potvrdený čínsky operačný plán.

Dôležitú úlohu zohráva Liaoning

Významnú úlohu v manévroch zohráva lietadlová loď Liaoning, ktorá je súčasťou jednej z čínskych bojových skupín operujúcich v západnom Pacifiku.

Liaoning je prvou lietadlovou loďou, ktorú Čína zaradila do aktívnej služby. Jej pôvod siaha do obdobia Sovietskeho zväzu, kde bola rozostavaná pod názvom Varjag.

Peking nedokončené plavidlo získal, rozsiahlo ho prestaval a v septembri 2012 zaradil do svojho námorníctva. Loď nesie trupové číslo 16 a je vybavená vzletovou palubou s charakteristickou vyvýšenou rampou, z ktorej štartujú palubné stíhacie lietadlá J-15.

Liaoning nie je najmodernejšou čínskou lietadlovou loďou. Túto úlohu dnes zastáva novšia Fujian, ktorá bola zaradená do služby v novembri 2025 a disponuje elektromagnetickými katapultmi na štart lietadiel. Napriek tomu zostáva Liaoning dôležitou súčasťou čínskeho námorníctva.

V sprievode ďalších vojnových lodí môže pôsobiť vo väčšej vzdialenosti od pevninskej Číny. Jej lietadlá môžu poskytovať vzdušné krytie námorným skupinám, vykonávať prieskumné misie a podporovať operácie nad morom.

Pri možnom konflikte o Taiwan by pritom bolo dôležité nielen ovládnuť vody v bezprostrednej blízkosti ostrova, ale aj obmedziť priestor, v ktorom by mohli operovať americké vojnové lode a lietadlá.

Samotná prítomnosť Liaoningu však neznamená, že Čína dokáže americké posily skutočne zastaviť. Úspešnosť takejto operácie by závisela od mnohých faktorov vrátane reakcie Spojených štátov a ich spojencov.

Viacero veliteľstiev, jedna veľká operácia

Americkí analytici upozornili aj na ďalšiu nezvyčajnú okolnosť. Do rozsiahlych aktivít sa podľa ich hodnotenia zapojili námorné sily z východného, severného a južného operačného veliteľstva čínskej armády.

Takáto spolupráca je významná, pretože veľké čínske cvičenia zamerané na Taiwan sa v minulosti sústreďovali predovšetkým na jednotky východného veliteľstva. Zapojenie jednotiek z troch rôznych oblastí môže podľa ISW naznačovať nácvik koordinovanej operácie na oveľa väčšom území.

Analytici zároveň upozornili, že rozsah najnovšieho rozmiestnenia môže presahovať predchádzajúce veľké cvičenie Justice Mission 2025.

Dňa 2. novembra taiwanské ministerstvo obrany zaznamenalo 49 letov čínskych vojenských lietadiel v okolí ostrova. Z nich 36 smerovalo do oblasti južne od Taiwanu, kde mohli podporovať námorné jednotky operujúce vo väčšej vzdialenosti od čínskeho pobrežia.

Veľké cvičenie, ktoré Peking ani neohlásil

Najnovšie manévre sú zaujímavé ešte z jedného dôvodu. Čína ich zatiaľ oficiálne neoznámila ako samostatné rozsiahle vojenské cvičenie zamerané na Taiwan. V minulosti pritom Peking podobné operácie zvyčajne vopred pomenoval alebo verejne oznámil.

Podľa ISW môže mať tento postup strategický význam. Čína by tak mohla vytvárať dojem, že jej armáda je schopná kedykoľvek prejsť z bežných vojenských aktivít do operácie, ktorá Taiwan čiastočne alebo úplne izoluje.

Zároveň by takýto postup mohol sťažiť včasné rozpoznanie príprav na skutočnú námornú blokádu alebo vojenský útok. Analytici preto hovoria aj o psychologickom účinku vojenských manévrov.

Ich cieľom môže byť oslabenie dôvery Taiwancov vo vlastnú obranu a v schopnosť zahraničných partnerov prísť im na pomoc. Ide však o analytickú hypotézu, nie o potvrdené rozhodnutie čínskeho vedenia začať vojnu.

Peking tvrdí, že ide o bežné cvičenie

Čínske ministerstvo obrany predstavilo októbrové nasadenie lietadlovej lode Liaoning odlišne. Podľa vyhlásenia zo 14. októbra loď vyplávala do západného Pacifiku v rámci pravidelného ročného výcviku, ktorého cieľom je zlepšovať bojovú pripravenosť a schopnosť námorníctva vykonávať úlohy na otvorenom mori.

Peking zdôraznil, že výcvik je v súlade s medzinárodným právom a nie je namierený proti žiadnej konkrétnej krajine. Na najnovšie vyjadrenie taiwanského ministra obrany čínske ministerstvo bezprostredne nereagovalo.

Taiwan však tento výklad odmieta. Minister Koo označil čínske manévre za formu vojenského zastrašovania, ktorá podľa neho narúša mier a stabilitu v indopacifickom regióne.

Taiwanská armáda preto pokračuje v sledovaní pohybov čínskych jednotiek a vo výmene spravodajských informácií s partnermi.

Prišla by Amerika Taiwanu na pomoc?

Práve prípadná americká reakcia je jednou z najdôležitejších neznámych v prípadnom konflikte. Spojené štáty sú najvýznamnejším dodávateľom zbraní pre Taiwan a dlhodobo podporujú jeho obranné schopnosti.

Zároveň však nemajú automatickú zmluvnú povinnosť vyslať svoje jednotky do vojny, ak by Čína na ostrov zaútočila.

Americká politika voči Taiwanu je založená na takzvanej strategickej nejednoznačnosti. Washington si ponecháva otvorenú možnosť vojenského zásahu, ale vopred jednoznačne nesľubuje, že by k nemu pristúpil.

Čínska stratégia zamedzenia prístupu preto môže sledovať dva odlišné ciele. Prvým je vojenský: vytvoriť podmienky, ktoré by americkým jednotkám sťažili alebo znemožnili operovať v blízkosti Taiwanu.

Druhým je politický a psychologický: presvedčiť Taiwan, že v prípade vojny by mohol zostať bez dostatočnej zahraničnej pomoci.

Peking považuje Taiwan za súčasť svojho územia a nevylučuje použitie sily na jeho ovládnutie. Demokraticky spravovaný Taiwan čínske nároky odmieta a zdôrazňuje právo svojich obyvateľov rozhodovať o vlastnej budúcnosti.

Najnovšie vojenské manévre prichádzajú krátko pred summitom APEC v čínskom Šen-čene, na ktorom sa očakáva stretnutie amerického prezidenta Donalda Trumpa s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom.

Taiwan zároveň čakajú 28. novembra miestne voľby. Zatiaľ nič nepreukazuje, že by Čína pristúpila k bezprostrednej príprave invázie. Rozmiestnenie jej vojenských síl však podľa amerických analytikov ukazuje, že Peking rozvíja aj schopnosti potrebné na izoláciu Taiwanu od zahraničnej vojenskej pomoci.

© Autorské práva vyhradené

Témy:
Čína
Taiwan
USA
operácie
Pacifik
izolácia
vojenské cvičenie

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu

Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.