Vojna na Ukrajine má nový nebezpečný rozmer. Pri pobreží NATO sa potápajú obchodné lode, Brusel reaguje

Vojna na Ukrajine vytvára čoraz väčšie bezpečnostné riziko aj pre obchodné lode pri pobreží členských štátov NATO. Drony počas októbra zasiahli najmenej deväť nákladných plavidiel a tankerov neďaleko Bulharska a Rumunska, pričom desiatky námorníkov zahynuli alebo zostali nezvestní.  

Európska únia preto prisľúbila 50 miliónov eur na urýchlenie vzniku spoločného námorného bezpečnostného centra. Jeho úlohou bude sledovať hrozby, chrániť obchodné trasy a zlepšiť spoluprácu medzi krajinami, ktoré čelia dôsledkom vojny v bezprostrednej blízkosti svojich hraníc.

Európska únia chce urýchliť vybudovanie nového bezpečnostného systému v Čiernom mori. Rozhodnutie prichádza po sérii dronových útokov na civilné obchodné lode pri pobreží Rumunska a Bulharska, dvoch členských štátov Severoatlantickej aliancie.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová v pondelok 9. novembra počas návštevy Bukurešti oznámila, že Brusel poskytne 50 miliónov eur na spoločný projekt námorného bezpečnostného centra.

Zámer potvrdila aj v utorok pri návšteve bulharského prístavného mesta Varna. Podľa jej slov sa bezpečnostná situácia v Čiernom mori zhoršuje rýchlejšie, než Európska únia predpokladala.

„Drony potápajú obchodné lode, spôsobujú požiare na plavidlách a zabíjajú civilistov,“ upozornila von der Leyenová. Útoky podľa nej ohrozujú slobodu plavby, zvyšujú náklady na poistenie lodí a vytvárajú neistotu na obchodných trasách, ktoré sú dôležité pre Európu aj svetové zásobovanie potravinami.

Deväť zasiahnutých lodí za 24 dní

Rozsah hrozby ukazujú údaje z októbra. Podľa agentúry AP zasiahli vzdušné alebo námorné drony počas 24 dní najmenej deväť nákladných lodí a tankerov v blízkosti bulharského a rumunského pobrežia. Najmenej 30 námorníkov pri týchto incidentoch zahynulo alebo bolo hlásených ako nezvestných.

Útoky tak už nepredstavujú nebezpečenstvo iba pre lode smerujúce do ukrajinských prístavov. Ohrozená je aj civilná doprava v západnej časti Čierneho mora, kde sa nachádzajú prístavy a pobrežné oblasti členských štátov NATO.

Jedným z poškodených plavidiel bola nákladná loď Chelsea 3, ktorá sa plavila pod maltskou vlajkou a prevádzkovala ju ukrajinská spoločnosť. Loď podľa AP zasiahli tri drony. Po útoku jej musela pomôcť bulharská pohraničná polícia.

Záchranári sa k poškodenej lodi dostali napriek silnému vetru a vysokým vlnám. Podarilo sa im zachrániť všetkých 15 členov posádky. Veliteľ základne pohraničnej polície v Sozopole Nikolaj Monev upozornil, že jeho jednotky čoraz častejšie zasahujú pri incidentoch, ktoré presahujú ich tradičné úlohy.

Policajti, ktorí sa bežne venujú ochrane hraníc a boju proti nelegálnej migrácii, dnes musia zachraňovať námorníkov z lodí poškodených vojenskými dronmi.

Nové centrum má chrániť obchodné trasy

Práve na tieto hrozby má reagovať plánované Námorné bezpečnostné centrum Čierneho mora (Black Sea Maritime Security Hub). Jeho vznik navrhla Európska komisia už v roku 2025, teraz však získal konkrétny prísľub financovania a politickú podporu na urýchlenie realizácie.

Projekt majú spoločne koordinovať Rumunsko a Bulharsko. Počíta sa s úzkou spoluprácou medzi prístavmi Constanța a Varna. Centrum nemá fungovať ako nová vojenská základňa ani ako samostatná európska námorná flotila.

Jeho hlavnou úlohou bude prepájanie informácií o situácii na mori, koordinácia sledovania lodnej dopravy a včasné identifikovanie bezpečnostných hrozieb. Do systému sa majú zapojiť námorné úrady, pobrežné bezpečnostné zložky a ďalšie príslušné inštitúcie.

Európska komisia chce zároveň využívať satelitné snímky programu Copernicus, ktoré môžu pomáhať pri monitorovaní pohybu plavidiel a následkov incidentov. Dôležitá bude aj ochrana podmorských káblov, energetickej infraštruktúry a prístavných zariadení.

Von der Leyenová vyhlásila, že sa s Rumunskom a Bulharskom dohodla na urýchlení príprav a stanovení jasného harmonogramu dokončenia. Presný termín spustenia centra však zatiaľ oficiálne nepotvrdila.

Vyslali aj americké vojenské lietadlo

Európska iniciatíva nadväzuje na kroky Severoatlantickej aliancie. Bulharsko požiadalo spojencov o pomoc po sérii útokov na obchodné plavidlá pri svojom pobreží. NATO prisľúbilo posilniť sledovanie námornej dopravy pomocou hliadkovacích lietadiel, radarov a dronov.

Do bulharskej Varny už dorazilo americké námorné hliadkovacie lietadlo Boeing P-8A Poseidon. Podľa bulharského premiéra Rumena Radeva začalo vykonávať prieskumné misie s cieľom identifikovať aktivity, ktoré by mohli predstavovať bezpečnostnú hrozbu.

Bulharsko zároveň očakáva ďalšiu podporu od spojeneckých krajín. Zatiaľ čo NATO posilňuje vojenský dohľad nad regiónom, pripravované centrum Európskej únie má zabezpečiť lepšiu výmenu informácií a koordináciu civilných bezpečnostných zložiek. Tieto opatrenia sa preto majú dopĺňať, nie navzájom nahrádzať.

Rumunsko a Bulharsko sa nezhodujú, kto útočí

Jednou z najcitlivejších otázok zostáva zodpovednosť za jednotlivé útoky. Rumunsko obviňuje Rusko zo systematických útokov na civilné plavidlá. Zároveň však pripúšťa, že pri konkrétnych incidentoch treba získať dôkazy umožňujúce jednoznačné určenie pôvodu dronov.

Bulharská vláda zatiaľ pristupuje k priamemu označeniu Ruska opatrnejšie. Premiér Radev uviedol, že niektoré útoky môžu vyhovovať ruským záujmom, no samotná táto okolnosť ešte nepreukazuje, kto ich vykonal.

Moskva účasť na útokoch odmieta. Európsky parlament pritom už 22. októbra prijal rezolúciu, v ktorej odsúdil eskaláciu ruských útokov ohrozujúcich civilnú námornú dopravu v Čiernom mori.

Dokument podporilo 432 europoslancov, proti bolo 52 a ďalších 88 sa zdržalo. Politické stanovisko Európskeho parlamentu však nemožno zamieňať s forenzným určením zodpovednosti za každý jednotlivý zásah plavidla.

Ďalších 20 miliónov eur na záchranu námorníkov

Brusel okrem financovania bezpečnostného centra prisľúbil aj dodatočnú pomoc krajinským záchranným zložkám. Rumunsko má získať 10 miliónov eur na posilnenie pátracích a záchranných operácií v Čiernom mori. Rovnakú sumu von der Leyenová oznámila v utorok aj pre Bulharsko.

Finančné prostriedky majú pomôcť pobrežným bezpečnostným zložkám rýchlejšie reagovať pri útokoch a zachraňovať posádky poškodených lodí. Celkový objem novooznámenej podpory pre spoločné centrum a záchranné kapacity oboch krajín tak dosahuje 70 miliónov eur.

Oznámenie financovania však ešte neznamená, že celá suma bola vyplatená alebo že nové kapacity už fungujú.

Prečo je Čierne more dôležité pre celú Európu

Čierne more je strategickou dopravnou cestou pre vývoz ukrajinských poľnohospodárskych produktov, energetických surovín aj ďalšieho tovaru. Ohrozenie obchodných lodí preto nemá iba vojenské dôsledky.

Ak sa námorná doprava stáva nebezpečnejšou, prevádzkovatelia lodí musia počítať s drahším poistením, nákladnejšou ochranou plavidiel a možným obmedzením prepravy.

Narušenie vývozu obilia zároveň môže mať dosah aj na krajiny mimo Európy, predovšetkým na štáty závislé od dovozu potravín. Z bezpečnostného hľadiska je však zásadné aj niečo iné.

Vojna, ktorá sa začala ruskou inváziou na Ukrajinu, už priamo ohrozuje civilnú námornú dopravu pri pobreží dvoch členských krajín NATO.

Európska únia preto nevníma bezpečnosť Čierneho mora iba ako otázku podpory Ukrajiny, ale čoraz viac aj ako problém ochrany vlastného územia, obchodných trás a kritickej infraštruktúry.

© Autorské práva vyhradené

Témy:
Čierne more
Bulharsko
Rumunsko
vojna na Ukrajine
lode
námorné trasy
Európska únia

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme diskusiu zastavili

Prevládali v nej príspevky, ktoré boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi. Celú debatu sme
vymazali, autorom všetkých slušných príspevkov sa ospravedlňujeme.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.