Piate najdrahšie „ministerstvo“ u nás nemá budovu ani ľudí. Štát naň ročne minie 2,5 miliardy eur

Rastúce úroky znamenajú, že na splátky štátneho dlhu ide každé štyri roky miliarda eur, ktorá by inak mohla byť investovaná, varuje analytik.  

Videoslužba Netflix a sieť kaviarní Starbucks expandujú na slovenský trh. Na jar sa konajú parlamentné voľby, v ktorých opätovne víťazí Smer, a Slovensko prvýkrát predsedá Rade Európskej únie.

Donald Trump vo voľbách poráža Hillary Clintonovú a stáva sa 45. prezidentom Spojených štátov. Zomierajú kanadský pesničkár Leonard Cohen a kubánsky diktátor Fidel Castro. Ľudia šalejú z mobilnej hry Pokémon Go a smútia za gorilou Harambe, ktorú zastrelili v zoo v Cincinnati.

Tak vyzeral rok 2016.

Ekonomika eurozóny rástla a darilo sa aj Slovensku, náš hrubý domáci produkt (HDP) vzrástol o 1,9 percenta. Hospodárstvo podporovali predovšetkým extrémne nízke úrokové sadzby a nákupy dlhopisov zo strany Európskej centrálnej banky (ECB), ktoré stláčali dlhodobé úrokové sadzby do nevídaných nížin.

V novembri 2016 predala Agentúra pre riadenie dlhu a likvidity (ARDAL) investorom 10-ročný štátny dlhopis v objeme 509 miliónov eur. Priemerná úroková sadzba, ktorú boli investori ochotní akceptovať, bola 0,85 percenta. Životná púť tohto cenného papiera sa skončila práve v tomto roku. Vtedy štát celkovo zaplatil na úrokoch 1,2 mld. eur. Podobnú čiastku uhrádzal aj v predchádaujúcich rokoch, čiže náklady na obsluhu dlhu boli viacmenej vyrovnané a nerástli.