Neonacizmus v black metale je stále aktuálnou témou. Kontroverzný fenomén sa dočkal filmového spracovania

Dráma Vlci skúma temnú stránku blackmetalovej scény.  

Na fanúšikov či predstaviteľov black metalu sa často ľudia pozerajú cez prsty. Spájajú si ich s desivým čiernobielym makeupom (takzvaný corpse paint, pozn. red.), so satanizmom alebo okultistickými rituálmi. Ďalší si hneď predstavia hlavy zvierat nastoknuté na koly a frontmanov pľujúcich krv na ľudí.

Ide o špecifický hudobný žáner, ktorý zámerne provokuje, šokuje a pracuje s temnou vizuálnou estetikou. Jedným z poznávacích znakov sa stali tiež všadeprítomné obrátené kríže a texty o utrpení, násilí, smrti, masakrách či vojnách.

V 90. rokoch sa sformoval aj kontroverzný subžáner black metalu známy ako NSBM (National Socialist Black Metal, pozn. red.). Už od svojich začiatkov sa spájal s rasizmom, ideológiou nadradenosti bielej rasy a krajne pravicovými postojmi.

V textoch a tvorbe predstaviteľov NSBM sa objavovali aj neonacistické, neofašistické a antisemitské motívy, ako aj odkazy na slovanský či germánsky pohanský nacionalizmus.

Aj dnes, žiaľ, existujú kapely, ktoré sa hlásia k tomuto subžánru alebo s ním ideologicky sympatizujú a prispievajú tak k negatívnemu vnímaniu blackmetalovej scény ako celku – väčšina blackmetalových kapiel a fanúšikov sa totiž od neonacistickej ideológie jasne dištancuje. Tento stále aktuálny problém rozoberá dráma Vlci v réžii Jonasa Ulricha (je tiež autorom scenára).

Zúfalá snaha niekam zapadnúť

K spomínanej téme sa však dostávame postupne. Hlavnou hrdinkou je totiž 23-ročná Luana (Selma Kopp) žijúca vo švajčiarskom Zürichu. Zádumčivé dievča rado športuje, počúva black metal, pracuje v jasliach a má komplikovaný vzťah s otcom. S mamou si tiež príliš nerozumie.

Je introvertka frustrovaná zo spoločenských stereotypov, ktorá sa až zúfalo snaží niekam zapadnúť. Snaží sa preto dostať čo najbližšie ku kapele Wolves, v ktorej hrá jej bratranec. Rada by im rozbehla promo na sociálnych sieťach a pomohla s predajom merchu počas turné.

Primárne však chce byť v blízkosti nového speváka skupiny Wiktora (Bartosz Bielenia). Upúta ju jeho charizma a sebavedomie. On ju buď ignoruje, alebo jej dáva nejasné signály.

Netrvá dlho, kým sa doňho Luana zamiluje. Postupne však záhadný Wiktor dostáva kapelu aj Luanu do problémov práve pre svoje radikálne názory a napojenie na NSBM scénu.

Foto:
Film Europe
Drámu Vlci nakrútil Jonas Ulrich.

Z každého rožku trošku

Ulrich vo svojom celovečernom debute rozoberá komplexnosť undergroundovej blackmetalovej scény, no pojednáva aj o sile sociálnych sietí a fanatizme. Zároveň sa zaoberá manipulatívnym správaním v toxických vzťahoch.

Berie si “z každého rožku trošku”, no práve preto nejde ani pri jednej dejovej línii príliš do hĺbky. Síce je jeho filmová sonda do sveta black metalu autentická, správne surová, a poteší mnoho fanúšikov žánru, miestami pôsobí trochu fádne a dramaturgicky nevyzreto.

Snímke chýbajú intenzívnejšie, zapamätateľnejšie scény, ktoré by s divákom trochu emočne pohli. Takmer všetky postavy sú maximálne chladné a divák si k nim ani nestíha vytvoriť dostatočne silné sympatie či antipatie. Chýba aj podrobnejšie vysvetlenie konfliktov a vzájomných vzťahov medzi jednotlivými postavami či údernejší záver.

Pozitívom je však určite zakomponovanie skutočných kapiel do deja. Koncert belgickej skupiny Amenra a jej záverečná skladba A Solitary Reign potešia všetkých milovníkov temnej a melancholickej muziky. Na svoje si prídu aj fanúšikovia Manuela Gagneuxa (frontman kapely Zeal & Ardor), ktorý sa spolupodieľal na soundtracku k filmu.

Foto:
Film Europe
Bartosz Bielenia a Selma Kopp vo filme Vlci.

Opomínaná téma

Selma Kopp je ako naivná a ľahko ovplyvniteľná outsiderka, ktorá pre slepú lásku stráca vlastnú tvár, dostatočne uveriteľná, ale vidno, že potrebuje viac skúseností pred kamerou. Predsa len, ide o jej herecký debut.

Rozdiel hereckých kvalít a skúseností vidno vždy, keď sa objaví po boku Bartosza Bieleniu (čo sa vo filme deje veľmi často). Ten zažiaril napríklad vo filmoch Corpus Christi a Kos.

Jonas Ulrich má rozhodne na to byť raz uznávaným a oceňovaným filmárom s osobitým artovým štýlom, zatiaľ však cítiť, že je ešte na začiatku cesty. Napriek tomu treba oceniť, do akej náročnej témy sa hneď v debute pustil.

Je skvelé a prínosné, že snímka otvára, či skôr obnovuje, diskusiu o pochybných ideológiách v black metale. Ide totiž o opomínanú tému, ktorá sa v kinematografii objavuje len zriedka. Napriek tomu sa z nej dalo vyťažiť viac a jej potenciál zostal čiastočne nevyužitý.

© Autorské práva vyhradené

Témy:
hudba
metal
black metal
neonacizmus
Neonacisti
NSBM
recenzia
film
filmy
Bartosz Bielenia
National Socialist Black Metal
underground
hudobná scéna
hudobné žánre
Vlci film
Jonas Ulrich
dráma
Wolves
Selma Kopp
extrémizmus
pravicový extrémizmus
Amenra
hudobné skupiny
Kapely
kapela
manipulácia
satanizmus
Zurich
Švajčiarsko
Zeal & Ardor
Manuel Gagneux
Corpus Christi

Sledujte Pravdu na Google news
po kliknutí zvoľte “Sledovať”

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu

Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.