Francúzsko stratilo obdivuhodnú hrdinku. Mala 104 rokov. Nacistov sa vôbec nebála

Keď Nemci v máji 1940 vtrhli do Francúzska, Solange Alexandrová (dievčenským menom Dubuissonová) mala sedemnásť rokov. Nacistické vojská vstúpili do Paríža už v polovici júna 1940, mladá Francúzka sa zapojila do odboja v roku 1941. Táto žena, ktorá patrila medzi obdivuhodné hrdinky druhej svetovej vojny, zomrela vo veku krásnych 104 rokov.  

Alexandrová bola jednou z posledných žijúcich účastníčok francúzskeho odboja. Dá sa povedať, že svoj vstup doň považovala za samozrejmosť, za svoju vlasteneckú povinnosť. „Mojej matke zomrel jej prvý manžel na bojisku prvej svetovej vojny. Môj otec počas nej utrpel zranenia v roku 1917. Slová vlasť a česť boli pre nás veľmi dôležité, mala som ich v krvi,” pripomenul jej slová denník Le Monde.

Vo svojich spomienkach zdôrazňovala, že mala jasno v hlave, že sa postaví proti nacistom, keď v júni 1940 počúvala slávny rozhlasový prejav. Pred mikrofónom v Londýne ho predniesol francúzsky generál Charles de Gaulle. Bolo to pár dní po páde Paríža a krátko pred podpísaním kapitulácie Francúzska. De Gaulle vyzval v prejave na odpor proti hitlerovským okupantom. „Od tej chvíle som vedela, že sa musím pridať,” zdôrazňovala Alexandrová.

Nepochybne jej odhodlanie posilnila skutočnosť, že niekoľko dní pred prejavom slávneho generála jej matka takmer prišla o život. Alexandrová totiž neskôr o svojej mame hovorievala, že po jednom vzdušnom útoku Luftwaffe ako keby zázrakom vyviazla nezranená.

Odvážna Francúzka sa začala priamo angažovať v odpore proti okupantom od roku 1941, keď sa zoznámila s dôstojníkom vo výslužbe, ktorý sa kamarátil s jej otcom. Bývalý vojak pôsobil v odboji od prvej možnej chvíle, vtedy 18-ročná Alexandrová sa k nemu pridala.

Regionálny odboj bezpochyby získal v mladej Solange cennú posilu. „Najviac ma na nej zaujal jej temperament – jej nevyčerpateľná energia. Keď som s ňou trávil čas, pochopil som, ako dokázala už v takom mladom veku viesť skupinu mužov. Bola rodenou líderkou,” povedal podľa portálu Ouest France spisovateľ literatúry faktu Antoine Louvard, ktorému v roku 2015 vyšla kniha o francúzskom odboji. O tých mužoch ešte bude neskôr reč.

Čo najprv preslávilo rodáčku z obce Mamers, ktorá sa nachádza v severozápadnom Francúzsku? Bolo toho viac. „Budúca učiteľka pod pseudonymom Anne-Marie Corlayová plnila nebezpečné úlohy – doručovala správy a sama získavala spravodajské informácie o činnosti Nemcov v regióne Sarthe,” ozrejmil portál Actu o tom, čo robila najprv po roku 1941.

Alexandrová poskytovala odbojárom konkrétne napríklad správy o príchode nacistických vojenských posíl a o využívaní drevených makiet nemeckých lietadiel ako klamných cieľov na letisku v Le Mans. Stala sa cenným spravodajským zdrojom pre plánovanie sabotážnych akcií.

Keď server Le Petit Courier v roku 2022 urobil rozhovor s Alexandrovou pri príležitosti jej stých narodenín, pousmiala sa nad érou elektrických bicyklov. „Vo veku 19 rokov prekonávala úctyhodné vzdialenosti, pričom využívala iba silu vlastných nôh na bicykli,” upozornil Le Petit Courier.

V roku 1943 sa Alexandrová zoznámila so žandárom, ktorý zdúchol z práce na policajnej stanici, lebo nesúhlasil so zatýkaním Židov. „Robil v meste Le Mans, odmietol zatknúť židovský pár. Dezertoval, pridal sa k odboju,” napísal Le Monde.

Žandár sa volal sa Guy Deliot, neskôr sa s odvážnou Francúzskou oženil. Na jar 1944, keď sa očakávalo, že Spojenci sa konečne vylodia niekde na západnom pobreží Francúzska, sa nielen so Solange presunul do hôr, kam im jedlo nosili miestni roľníci. Žili tam spolu s tridsiatimi chlapmi, ktorým sa podarilo utiecť z nemeckých táborov nútených prác.

Tu sa dostávame k vysvetleniu slov publicistu Louvarda, ktorý poznamenal, že Alexandrová už v mladom veku viedla ilegálny oddiel mužov. Spolu s Deliotom a s jeho kamarátom založila odbojovú skupinu zloženú zo zbehov, bolo to tých 30 mužov v horách.

„Celkom prirodzene sa podriadili jej veleniu a prejavovali k nej hlbokú úctu. S pomocou miestnych poľnohospodárov, ktorí im poskytovali zásoby, vykonávali sabotáže, ukrývali spojeneckých letcov, bojovali so zbraňou v ruke a zúčastnili sa na oslobodzovaní Touraine,” podčiarkol Le Monde.

Jednou z ich významných protinacistických operácií bola úspešná akcia na železničnej trati medzi mestami Tours a Le Mans. Vydarila sa im totiž sabotáž namierená proti nemeckému vlaku s muníciou.

Veľmi riskantné obdobie odboja obaja prežili a návrat slobody do ich vlasti im otvoril cestu k oficiálnemu potvrdeniu ich lásky: Solange a Guy sa zosobášili v apríli 1945. Bolo to krátko pred skončením druhej svetovej vojny, keď už Francúzsko bolo oslobodené. Aj s prispením odvážnej Francúzky.

Deliot zomrel v roku 1960. Vdova sa druhýkrát vydala 21 rokov po smrti svojho prvého manžela.

Na úmrtie Alexandrovej reagoval francúzsky prezident Emmanuel Macron v príspevku na sociálnej sieti X: „Hovorila, že nerobila nič iné, len plnila svoju povinnosť. Jej povinnosť však bola našou slobodou. Francúzsko nikdy nezabudne. Ďakujeme.”

© Autorské práva vyhradené

Témy:
vojna

Sledujte Pravdu na Google news
po kliknutí zvoľte “Sledovať”

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu

Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.