Slovenská veda prišla o výnimočnú osobnosť. Zomrel akademik Ján Plesník, muž, ktorý vybudoval veľké dielo a predvídal budúcnosť
obchodnyregister
2026.11.11.
Ak chcete byť bohatí, nerobte vedu, ak chcete prežiť zmysluplný život, skúste to s vedou. Takýto odkaz zanechal študentom akademik Ján Plesník. Zomrel 9. novembra vo veku 101 rokov. Slovensko opustil jeden z jeho najlepších vedcov, zakladateľ modernej poľnohospodárskej vedy. Zaslúžil sa o to, že ním vybudovaný Výskumný ústav živočíšnej výroby sa stal vedúcim pracoviskom v Československu a neskôr v celom východnom bloku.
Plesník, ako je príznačné pre velikánov, prekročil hranice svojho odboru, vždy premýšľal v širších súvislostiach – hospodárskych, politických a kultúrnych. Bol vedec, ale srdce mu bilo aj pre umenie. Veď na nitrianskom výskumnom ústave, za laboratóriami ktorého bola hneď farma, otvoril aj galériu, kde vystavovali najlepší slovenskí umelci. Aj takí, ktorí neboli po vôli režimu. Plesník vedel dokonale spájať protipóly.
Zmysel pre umenie a schopnosť sprostredkovať prínos poľnohospodárskej vedy celej spoločnosti prejavil aj tým, že sa zaslúžil o založenie jedinečného svetového festivalu Agrofilm.
Samozrejme, Plesník slúžil predovšetkým vede. Bol súčasne aj pedagógom, ktorý prednášal na Vysokej škole poľnohospodárskej v Nitre. Na jeho prednáškach bývala vždy plná sieň, lebo jeho lekcie boli plné vtipu aj politických narážok. Vždy sa zaujímal o politiku a k politikom mal blízko, lebo chápal, že práve oni musia podporiť rozvoj inštitúcií, ktoré Slovensku chýbali.
V roku 1947 poslanec za Demokratickú stranu Martin Kvetko navrhol založiť Výskumný ústav zootechnický. Vypísal konkurz a Ján Plesník bol jedným zo štvorice vysokoškolákov, ktorí prešli špeciálnou prípravou na výskumnú prácu. Kurz sa skončil 30. júna 1950 a 1. júla, teda hneď na druhý deň, už mladý inžinier nastúpil do Výskumného ústavu živočíšnej výroby vo Vígľaši. O deväť rokov sa stal jeho riaditeľom.
Vydarený syn Katky Vydarenej
Ústav viedol nepretržite 32 rokov, čo je ojedinelý výkon, a to aj s ohľadom na to, že previedol inštitúciu cez búrlivé časy – od konca päťdesiatych rokov, cez odmäk šesťdesiatych rokov, počas ktorého si stihol „odskočiť“ na vedeckú stáž do Spojených štátov, až po obdobie normalizácie. Nebolo to jednoduché, lebo Plesník zamestnal aj talentovaných vedcov, ktorých po komunistických previerkach vyhodili zo strany, a k tomu v galérii vystavoval umelcov, ktorí nerešpektovali režim. Nečudo, že sa nepozdával strážcovi ideologickej čistoty Ľudovítovi Pezlárovi. V rozhodujúcej chvíli sa ho však vždy zastal Jozef Lenárt, ktorý pochopil, že bez rozvoja vedy nemožno vyhrať zápas o potravinovú sebestačnosť.
Kde sa brala nezdolná Plesníkova energia, vďaka ktorej si dokázal poradiť s každou výzvou, ktorú pred neho postavil život, alebo neraz aj on sám? Pramenila z rodiny. Narodil sa do skromných pomerov na krajnianskych kopaniciach. Od troch rokov ho vychovávali strýko a starý otec, lebo rodičia odišli za zárobkom do Ameriky. Keď sa vrátili, takmer ich nespoznal.
Vzorom vzdelanosti, húževnatosti, vzdoru, ale aj istej kopaničiarskej prešibanosti mu bola mama, otec symbolizoval pracovitého roľníka. Keď ho v pätnástich rokoch rodičia vyšikovali na dvojročnú roľnícku školu do Martina, všimol si vo vlaku otcove zrobené, mozoľnaté ruky a „zmocnila sa ma ľútosť aj pocit krivdy, ktorú pácham na rodičoch, nehodný ich dobroty“. Tak si to zapísal do životopisu, ktorý zanechal dcére, synovi a svojim vnúčatám, aby lepšie pochopili, v akých pomeroch vyrástol.
Dozvedáme sa z neho, že v ľudovej škole nevynikal, dokonca raz prepadol, možno preto, že viac pásol kravy, ako chodil do školy. Matka chcela mať zo syna vzdelanca, učiteľ s kaplánom ju odhovárali od tohto pochabého nápadu, lebo chlapčisko podľa nich veľa rozumu nepobralo. Budúci akademik to začul a zaťal sa. Mamka, za slobodna Katka Vydarená, si však bola istá, že ju syn nesklame, že sa vydarí.
Foto:Archív SPU Nitra
Ján Plesník riadil nepretržite 32 rokov Výskumný ústav živočíšnej výroby vo Vígľaši. Ním vedený ústav sa stal ostrovom, kde sa podarilo uchovať priestor pre slobodnú vedu.
Plesník svoju mamu vrúcne miloval. „Mama bola dominantná, to ona rozhodla, že pôjde s otcom do Ameriky, ale nie preto, že majetok by bol jej životným cieľom, bol iba prostriedkom, ako dať trom deťom vzdelanie. Bolo v nej čosi schliemannovské. Vzdelanie bola jej Trója.“ Nie je to krásny odkaz pre súčasné deti a ich rodičov? Investujeme do detí toľko lásky a vieme ich podržať v rozhodujúcej chvíli tak ako mama Jána Plesníka?
Syn matku nesklamal. Z outsidera sa v Martine a neskôr na brnianskej univerzite vypracoval na premianta. Mal šťastie na ľudí, ktorí ho formovali. Na Vígľaši, kde začínal, viedol ústav Ladislav Landau, ktorý na vedeckom pracovisku prichýlil vedcov, čo nemali správne kádrové pozadie. O dvadsať rokov neskôr poskytne Plesník azyl profesorom a docentom, ktorých po straníckych čistkách v roku 1970 vyhodia z nitrianskej vysokej školy.
Plesník túžil vybudovať výskumné centrum čo najbližšie k vysokej škole, skoncentrovať kapacity, zdroje a talenty na jednom mieste. Najprv rozmiestnili výskumníkov v starom meste. Vzápätí sa začala veľká, aj zákulisná hra o peniaze na postavenie nového ústavu s farmou pre zvieratá a laboratóriami na okraji mesta, v Nitre-Lužiankach.
Začiatkom sedemdesiatych rokov komplex otvorili. Na svoju dobu to bolo supermoderné pracovisko, kde bola pôrodnica kráv, odchovne teliat a jalovíc, dojáreň, bitúnok a laboratóriá na výskum kvality krmív, mlieka a mäsa. Nebola náhoda, že sa v osemdesiatych rokoch VÚŽV stal vedúcim pracoviskom pre štáty RVHP – Rady vzájomnej hospodárskej pomoci.
Vizionár, ktorý sa nemýlil
Plesník bol vizionár a o jeho schopnosť načrtávať smery rozvoja sa opieral minister Ján Janovic. Na prelome tisícročí bol členom tímu vedcov, ktorí s veľkým predstihom spracovali pre rezort pôdohospodárstva Návrh adaptačných opatrení v pôdohospodárstve SR na klimatickú zmenu.
V roku 2001 Plesník ako 76-ročný v Úvahe o vede a poľnohospodárskom výskume napísal, že „ku zmene závažného dosahu dôjde pravdepodobne v priebehu jednej až dvoch generácií“. Upozornil, že budeme mať málo času na to, „aby sa mohla vytvoriť prirodzená rovnováha v štruktúre ekosystémov, a preto môžeme očakávať významné konfliktné situácie. Napríklad premnoženie určitých biologických druhov, ktoré nebudú mať prirodzených nepriateľov, čo môže zapríčiniť výskyt nezvládnuteľných pandémií alebo iných pohrôm“.
V tejto súvislosti konštatoval, že suchom môže byť postihnuté celé Slovensko. „Bude zrejme potrebné zmeniť štruktúru kultúr v krajine (rozsah a alokáciu lesov, trvalých trávnych porastov, obrábanej pôdy) i zloženie kultúr. Do popredia sa dostanú iné vlastnosti plodín, napríklad vyššia tolerancia na vlahový deficit, menšia spotreba vody… lebo sa ukazuje, že budú obmedzené aj závlahové možnosti.“
Jasnozrivé Plesníkove slová sa naplnili. V poslednej chvíli vláda zriadila Národnú komisiu pre vodu a sucho. Bude riešiť tie veci, ktoré s predstihom 25 rokov predpovedal akademik Ján Plesník. Ako naše vlády počúvali vedcov, keď teraz nevieme, kam skôr skočiť a potravinová bezpečnosť krajiny je ohrozená viac než kedykoľvek predtým?
Plesník bol skromný muž, nenahromadil majetky. Ten najväčší nosil vo svojej hlave. Rolu svojej generácie nepreceňoval. „Nepatrím k tým, ktorí si myslia, že s našou generáciou odíde lepší, krajší a šťastnejší život. Naopak, nazdávam sa, že pochodeň materiálnych statkov a duchovných hodnôt neodovzdávame budúcemu času a generáciám bez výčitiek svedomia a s uspokojivým zadosťučinením.“
Tieto slová múdreho muža, ktorý prispel k pozdvihnutiu vedy, kultúry a vzdelanosti Slovenska, by sme si mali zapamätať.
© Autorské práva vyhradené
Témy:
nekrológ
pôdohospodárstvo
veda
mReportér
Zdielajte článok
Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu
Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.
Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.