Rusko vozí železo tisíce kilometrov na sever. Ukrajinské útoky odhalili drahý problém Moskvy

Vojna na Ukrajine mení aj obchodné trasy, ktorými Rusko predáva svoje suroviny do zahraničia. Opakované útoky a narušená doprava v Čiernom mori prinútili ruských exportérov hľadať bezpečnejšiu cestu. Prvýkrát po 30 rokoch preto obnovujú vývoz surového železa cez arktický prístav Murmansk. Nová trasa však prináša nepríjemný ekonomický dôsledok: cesta do Turecka sa predĺži približne o desať dní a samotná lodná preprava stojí takmer dvojnásobok.  

Do prístavu Murmansk na severe Ruska dorazili nákladné vlaky s tisíckami ton surového železa z hutníckych podnikov na Urale. Ich cieľom je dostať kov na zahraničné trhy po trase, ktorú ruskí exportéri pri tomto druhu nákladu nevyužívali tri desaťročia.

Podľa zistení denníka Financial Times ide o dôsledok rozsiahlych zmien v ruskej obchodnej logistike. Ukrajinské útoky na ruské plavidlá a prístavnú infraštruktúru spolu s narušením lodnej dopravy v Čiernom mori prinútili vývozcov hľadať alternatívy.

Ruské spoločnosti sa najskôr pokúšali presúvať náklad do prístavov pri Baltskom mori. Ich kapacita a možnosti železničného spojenia však nestačili na všetky presmerované zásielky. Časť exportu preto začala smerovať ešte ďalej na sever, až do Murmanska za severným polárnym kruhom.

(Staro)nová zastávka

Murmanský obchodný prístav 14. októbra oznámil, že prvýkrát od roku 1996 opäť začal prekladať surové železo určené na export. Do prístavu vtedy dorazilo 187 železničných vagónov, ktoré priviezli približne 14-tisíc ton kovu z Uralu. Ďalšie zásielky pokračovali na sever.

Celková skúšobná exportná partia má dosiahnuť 65-tisíc ton. Začiatkom novembra prístav oznámil, že sa železo už nakladá na veľkú nákladnú loď typu Panamax. Predpokladaným cieľom je oblasť Stredozemného mora, pričom podľa Financial Times by odberateľom mohlo byť Turecko.

Na tento trh sa ruskí exportéri orientujú aj preto, že Európska únia od začiatku roka 2026 zakázala dovoz ruského surového železa.

Obchádzka trvá o desať dní dlhšie

Zmena obchodnej trasy nie je jednoduchá ani lacná. Podľa Austina Barnesa, analytika spoločnosti Argus, ktorého cituje Financial Times, je lodná preprava železa z Murmanska do Turecka takmer dvakrát drahšia než doprava z čiernomorských prístavov.

Samotná plavba navyše trvá približne o desať dní dlhšie. Niektorí ruskí výrobcovia podľa analytika zaplatia za kombinovanú železničnú a námornú dopravu približne o 100 dolárov viac na tonu kovu.

Pre exportérov to znamená zásadnú zmenu. Namiesto kratšej cesty cez Čierne more musia surovinu prevážať vlakmi do severného Ruska a následne loďami smerom k európskemu Atlantiku a Stredozemnému moru.

Murmanský prístav dokonca musel na manipuláciu so železnými blokmi upraviť svoje zariadenia. Nákladné žeriavy vybavili špeciálnymi uchopovacími mechanizmami a elektromagnetmi, pričom pracovníci prístavu vyrobili aj nové manipulačné nádoby.

Vedenie prístavu priznáva, že o dlhodobej ekonomickej výhodnosti tejto trasy rozhodnú predovšetkým ceny námornej prepravy a železničné tarify.

Útoky odhaľujú slabinu ruskej ekonomiky

Rusko tradične vyvážalo surové železo aj cez čiernomorský prístav Novorossijsk. Podľa Financial Times odtiaľ posledná zaznamenaná zásielka tohto kovu odišla 31. júla. Od leta však Čierne more čelí opakovaným útokom na plavidlá a prístavy. Tie zasahujú obchodné záujmy oboch bojujúcich krajín.

Rusko preto presúva čoraz viac nákladu do iných častí krajiny, čo vytvára tlak nielen na prístavy, ale aj na železničnú sieť.

Istanbulský námorný analytik Yoruk Isik upozorňuje, že nové obchodné trasy nemožno vytvoriť zo dňa na deň. Problémom sú kapacity železníc, prístavov aj dopravnej infraštruktúry.

Podľa údajov zverejnených ruským prístavom sa jeho októbrový objem prekládky medziročne viac než strojnásobil a dosiahol približne 1,46 milióna ton. K nárastu prispelo presmerovanie nákladov z južných oblastí Ruska.

Na severe sa už nenakladá iba železo

Podobný vývoj možno sledovať aj pri ruskom vývoze obilnín. Agentúra Reuters koncom októbra informovala, že Murmansk začal po prvýkrát nakladať obilie určené na zahraničné trhy. Prvé zásielky smerovali na sever namiesto tradičných čiernomorských trás.

Zaujímavý je aj historický rozmer. Murmansk patril počas druhej svetovej vojny medzi významné prístavy, do ktorých západní spojenci dopravovali vojenský materiál pre Sovietsky zväz. Dnes ho Rusko využíva ako alternatívnu obchodnú cestu v čase vojny proti Ukrajine.

Presmerovanie exportu však neznamená, že Rusko prišlo o všetky možnosti dopravy cez Čierne more. Ukazuje skôr to, že rastúce bezpečnostné riziko môže zmeniť ekonomiku obchodu natoľko, že sa aj výrazne drahšia trasa stane prijateľnou alternatívou.

A dopady vojny na námorný obchod nie sú jednostranné. Ruské útoky zároveň poškodzujú ukrajinské prístavy, vývoz obilia a hutníckych výrobkov.

Murmanský prístav sa po skúšobnej zásielke rozhodne, či bude surové železo prekladať pravidelne. O tom, či sa arktická cesta stane trvalou súčasťou ruského exportu, rozhodne najmä jej ekonomická udržateľnosť a bezpečnostná situácia na tradičných trasách.

© Autorské práva vyhradené

Témy:
Rusko
vojna na Ukrajine
Čierne more
lodná doprava
arktída
železo
polárny kruh
obchod
Murmansk
prístav

Sledujte Pravdu na Google news
po kliknutí zvoľte “Sledovať”

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme diskusiu zastavili

Prevládali v nej príspevky, ktoré boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi. Celú debatu sme
vymazali, autorom všetkých slušných príspevkov sa ospravedlňujeme.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.