Štát míňa oveľa viac ako pred pandémiou, peniaze zhltli dôchodky a platy. Čoskoro príde účet na miliardy eur

Štát je čoraz drahší. V budúcom roku bude Slovensko míňať výrazne viac ako pred pandémiou. Peniaze navyše idú najmä na dôchodky a zdravotníctvo, investície do ciest naopak klesajú. Po voľbách pritom krajinu čaká ďalšie šetrenie. To všetko vyplýva z analýzy schváleného rozpočtu na roky 2027 až 2029, ktorú zverejnila Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ), nezávislý strážca verejných financií.  

Verejné výdavky majú podľa RRZ v roku 2027 dosiahnuť 46,9 percenta hrubého domáceho produktu (HDP). Z každých sto eur, ktoré ekonomika vytvorí, tak cez ruky štátu pretečie takmer 47 eur. Pred desiatimi rokmi to bolo približne 40 eur. Rada sama čaká o niečo nižšie výdavky, na úrovni 46,6 percenta HDP.

Rozpočet porovnala s rokmi 2016 až 2019, teda s obdobím pred pandémiou. Vtedy štát míňal v priemere 40 percent HDP. Plán na budúci rok je vyšší o takmer sedem percentuálnych bodov. Staršie ani novšie roky rada na porovnanie nepoužila zámerne. Výdavky totiž skresľuje čerpanie eurofondov, ktoré vrcholilo v rokoch 2015 a 2023 a ďalší vrchol sa čaká v roku 2030.

Dôchodky a platy zdravotníkov

Najviac pribudlo na sociálnom zabezpečení, kde výdavky stúpli o 1,9 percentuálneho bodu HDP. Väčšinu z toho, 1,3 bodu, tvoria starobné dôchodky vrátane trinásteho. Zvyšok pripadá na kompenzácie pre ľudí s ťažkým zdravotným postihnutím, prídavky na deti a daňový bonus.

Druhé v poradí je zdravotníctvo s nárastom o 1,7 bodu. Tu sa prejavili predovšetkým vyššie mzdy zdravotníkov.

S odstupom nasleduje životné prostredie (plus 0,8 bodu). Na obranu, administratívu aj vzdelávanie ide zhodne o 0,6 bodu viac. O 0,3 bodu stúpli dotácie na energie a do priemyslu a rovnako aj položky, ktoré vláda neovplyvní, teda úroky z dlhu a odvod do rozpočtu Európskej únie.

Opačným smerom ide doprava. V porovnaní s rokmi pred pandémiou na ňu štát dáva o 0,9 percentuálneho bodu HDP menej a ubudlo najmä z investícií do infraštruktúry. Mierne klesli aj výdavky na verejný poriadok a bezpečnosť, o 0,3 bodu. Viac sa teda míňa najmä na bežný chod, teda na dôchodky, dávky a platy, kým na investície ide menej.

Účet príde po voľbách

Rast výdavkov prichádza v čase, keď má krajina za sebou tri konsolidačné balíky. Tie pribrzdili ekonomiku, no verejné financie sa nimi podľa RRZ zásadnejšie neozdravili. Hospodárstvo tento rok porastie len o 0,8 percenta, pod jedným percentom tak ostane druhý rok za sebou.

Ak by sa ďalej nešetrilo, schodok by sa do konca desaťročia vyšplhal nad šesť percent HDP a dlh by sa blížil k 80 percentám. Rada preto vo svojej makroekonomickej prognóze ráta s tým, že od roku 2028 sa šetrenie obnoví. Rozpočet by sa mal do roku 2030 zlepšiť o takmer päť miliárd eur, pričom 2,28 miliardy pripadá už na prvý rok po voľbách. Ide však o predpoklad rady, nie o plán vlády.

Dôležité je, kde sa má škrtať. Na každé euro z vyšších príjmov majú pripadnúť tri eurá ušetrené na výdavkoch. Makroanalytička RRZ Zuzana Múčka upozornila, že dane už viac neunesú a na rad musia prísť sociálne transfery vrátane trinásteho dôchodku a počet ľudí vo verejnom sektore. Teda presne tie oblasti, ktoré výdavky štátu od pandémie nafúkli najviac.

Pocítia to aj domácnosti. Dotované ceny energií majú v roku 2027 ešte vydržať, o rok neskôr sa však podľa prognózy skončia a plyn zdražie o 38 percent. Rodina, ktorá dnes platí za plyn sto eur mesačne, by tak ročne zaplatila o 456 eur viac. Reálne mzdy v roku 2028 stúpnu iba o 0,1 percenta a nezamestnanosť sa z 5,7 percenta zvýši o rok neskôr na 6,1 percenta.

© Autorské práva vyhradené

Témy:
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť

Sledujte Pravdu na Google news
po kliknutí zvoľte “Sledovať”

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme diskusiu zastavili

Prevládali v nej príspevky, ktoré boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi. Celú debatu sme
vymazali, autorom všetkých slušných príspevkov sa ospravedlňujeme.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.