Putin chce žiť 150 rokov, hovorí aj o nesmrteľnosti. Bratia Kovaľčukovci mu už varia zázrak z opičej krvi

Ruskí vedci vytvorili banku vzoriek krvi dlhovekých primátov. Výskum má pomôcť odhaliť mechanizmy starnutia a nájsť spôsob, ako predĺžiť ľudský život. Projekt vzniká v inštitúte, ktorý vedie blízky spolupracovník ruského vodcu Vladimira Putina. Ten sa netají záujmom dožiť sa až 150 rokov.  

Na výskume spolupracuje Kurčatovov inštitút, na čele ktorého stojí Michail Kovaľčuk, s Petrovským ruským výskumným centrom chirurgie. O vytvorení banky biologických vzoriek informoval riaditeľ chirurgického centra Konstantin Kotenko na genomickom fóre Kurčatovovho inštitútu. Ako prvý na jeho vystúpenie upozornil nezávislý ruský portál Agentstvo, píše ruská Meduza.

Vzorky krvi majú vedcom pomôcť lepšie pochopiť procesy starnutia. Kovaľčuk na fóre uviedol, že výskum primátov môže vytvoriť základy pre vývoj systému, ktorý by umožnil regulovať a predlžovať dĺžku ľudského života.

V chovných zariadeniach inštitútu sa podľa neho nachádza viac ako 7000 opíc, ktoré patria k 22 rôznym druhom. Vedci sa zameriavajú na jedince vo veku od 18 až po viac ako 30 rokov. Skúmajú pritom stav ich ciev, mozgu a ďalších orgánov, aby zistili, ako sa ich organizmus vyrovnáva so starnutím.

Michail Kovaľčuk patrí spolu so svojím bratom Jurijom Kovaľčukom, miliardárom a dlhoročným Putinovým spolupracovníkom, do úzkeho okruhu ruského prezidenta. Michail je zároveň považovaný za jeho neformálneho poradcu v oblasti vedy.

O Putinovom záujme o výskum dlhovekosti sa hovorilo už v minulosti. V roku 2024 priniesli portály Meduza a Sistema informácie, podľa ktorých mohol byť Kovaľčuk jednou z hlavných postáv stojacich za štátnym projektom zameraným na boj proti starnutiu. Zdroj blízky Kremľu vtedy pripísal vznik iniciatívy Putinovej osobnej posadnutosti, ktorú podľa neho posilnilo aj lobovanie.

Samotný ruský prezident, ktorý má 74 rokov, sa o predlžovanie života zaujíma dlhodobo. V septembri 2025 počas návštevy Číny zachytili mikrofóny jeho rozhovor s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom. Lídri diskutovali o možnostiach, ktoré prináša biotechnologický pokrok, a o tom, či by sa ľudia v budúcnosti mohli dožívať až 150 rokov.

Putin v rozhovore hovoril o možnosti opakovaných transplantácií orgánov a naznačil, že vedecký pokrok by raz mohol viesť dokonca k dosiahnutiu nesmrteľnosti. Ruský výskum dlhovekých primátov tak zapadá do širšieho úsilia Kremľa hľadať technologické možnosti, ako predĺžiť ľudský život.

Je výskum starnutia bláznovstvo? Vedci na celom svete skúmajú, prečo bunky starnú, ako možno spomaliť degeneratívne procesy, predchádzať chorobám súvisiacim s vekom a predĺžiť obdobie života, počas ktorého je človek zdravý.

Dožiť sa 150 rokov je však úplne iná kategória. Najdlhšie dôveryhodne zdokumentované ľudské dožitie patrí Francúzke Jeanne Calmentovej, ktorá zomrela v roku 1997 vo veku 122 rokov a 164 dní. Nikto zatiaľ jej rekord neprekonal. Súčasná veda však nemá overenú metódu, ktorá by umožnila predĺžiť ľudský život na 150 rokov.

Zaujímavý je aj politický rozmer Putinových ambícií. Prezident má 74 rokov a jeho záujem o dlhovekosť sa premieta aj do štátnych vedeckých projektov. Ak sa výskum starnutia stáva prioritou aj preto, že najvyšší predstaviteľ štátu túži výrazne predĺžiť vlastný život, otvára to otázky o tom, do akej miery sú verejné zdroje využívané na všeobecný vedecký pokrok a do akej miery na osobné ambície mocenských elít.

Témy:
Rusko
Vladimir Putin

Sledujte Pravdu na Google news
po kliknutí zvoľte “Sledovať”

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme diskusiu zastavili

Prevládali v nej príspevky, ktoré boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi. Celú debatu sme
vymazali, autorom všetkých slušných príspevkov sa ospravedlňujeme.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.