Pašovanie čipov, vykosťovanie grafík a nevera šéfa Nvidie. Technologický svet sa otriasa v základoch
obchodnyregister
2026.11.12.
Okolo Nvidie, jednej z najhodnotnejších firiem sveta, sa nahromadilo hneď niekoľko vážnych káuz. Prečo by to malo zaujímať aj bežného človeka?
Okolo Nvidie, jednej z najhodnotnejších firiem sveta, sa nahromadilo hneď niekoľko vážnych káuz. Prečo by to malo zaujímať aj bežného človeka?
Vychádza nová kniha od redaktorov Živé.sk – AI: Vaša nová superschopnosť so 17 rozhovormi expertov. Práve teraz s mimoriadnou zľavou 20 %. Nepremeškajte výhodnú ponuku a objednajte si ju na obchod.aktuality.sk >>>
Okolo Nvidie, jednej z najhodnotnejších firiem sveta a kľúčového dodávateľa hardvéru pre umelú inteligenciu vypuklo hneď niekoľko závažných káuz. Osobný románik Jensena Huanga s bývalou manažérkou významného partnera otvára otázky národnej bezpečnosti USA, kým na pozadí bujnie čierny trh a obchádzanie exportných pravidiel.
Čo tieto škandály znamenajú pre globálny technologický sektor a prečo Čína napriek zákazom zúfalo potrebuje americký hardvér? Pozrite si ďalší diel špeciálnej série podcastu SHARE Chipcast, ktorú pre vás pripravujú redaktori Živé.sk Maroš Žofčin a Lukáš Koškár.
Partnerom relácie je Slovenské čipové kompetenčné centrum a v aktuálnej epizóde vysvetlí viaceré súvislosti aj technický riaditeľ centra a výskumník v Ústave elektroniky a fotoniky Fakulty elektrotechniky a informatiky (FEI STU) v Bratislave Juraj Marek.
Delú novú časť seriálu Chipcast si môžete pozrieť tu:
Ak je to pre vás pohodlnejšie, všetko zaujímavé z diskusie si môžete prečítať aj v článku nižšie:
V dnešnom prehľade sa dozviete:
- Prečo románik šéfa Nvidie Jensena Huanga vyšetrujú americké úrady ako bezpečnostné riziko.
- Ako schránkové firmy a nečakané licenčné výnimky pomáhajú Číne dostávať sa k sankcionovanému hardvéru.
- Ako čínske dielne vykupujú a prerábajú bežné herné karty GeForce RTX 5090 na čipy pre dátové centrá.
- Prečo si Čína nedokáže vyrobiť tie najlepšie AI akcelerátory sama.
- V čom spočíva nenahraditeľný monopol holandského giganta ASML.
- Dokedy má podľa výrobcov trvať pamäťová kríza.
O podcaste SHARE Chipcast:
Vývoj na poli mikročipov a polovodičov sa v dôsledku rozmachu umelej inteligencie mení bezprecedentným tempom. Sledovať tieto zmeny a rozumieť ich technickým, ekonomickým či geopolitickým dôsledkom je pre bežného človeka čoraz zložitejšie. Práve preto vám prinášame špeciálnu sériu podcastu SHARE Chipcast, v ktorej sa podrobne pozrieme na aktuálne dianie vo svete hardvéru. Podcast vychádza na webe Živé.sk, môžete si ho vypočuť na streamovacích platformách a pozrieť aj ako video.
Príbeh ako z akčného filmu
Jensen Huang patrí k najikonickejším tváram súčasného IT priemyslu. Zo spoločnosti Nvidia vybudoval giganta na popredných priečkach svetových rebríčkov trhovej kapitalizácie, ktorého produkty tvoria chrbticu celej modernej infraštruktúry umelej inteligencie. Udalosti z posledného obdobia však reputácii firmy priniesli nečakaný úder.
Na verejnosť prenikli informácie o Huangovom mimomanželskom pomere s bývalou vrcholovou manažérkou singapurskej spoločnosti Megaspeed Alice Huang. Táto firma pritom patrí k významným partnerom Nvidie, pričom od americkej spoločnosti doteraz odobrala čipy v hodnote miliárd dolárov. 63-ročný Huang sa k nevere po vyše štyridsiatich rokoch manželstva priznal v otvorenom liste zamestnancom, v ktorom vyjadril ľútosť.
Vážnejšou rovinou prípadu sú však indície spájajúce Alice Huang s čínskymi tajnými službami. Vyšetrovatelia preverujú, či cez osobnú blízkosť k šéfovi Nvidie nedošlo k bezpečnostnej infiltrácii a úniku strategických informácií o dodávkach, kapacitách a technológiách s priamym dosahom na národnú bezpečnosť Spojených štátov.
Prípad okrem amerických úradov vyšetruje interne aj samotná Nvidia. Netreba pripomínať, aký vzácny je Huang pre samotnú Nvidiu, pričom v technologickom svete disponuje unikátnym vplyvom a manažérskym postavením.
Sankcie deravé ako ementál?
Podozrenia okolo možného neoficiálneho presmerovania čipov do Číny dopĺňajú ďalšie trhliny v dodržiavaní obchodných sankcií. Aj pri akcelerátoroch, ktoré sú pod prísnym embargom, môžu rôzne subjekty požiadať americké inštitúcie o licenčnú výnimku po splnení prísnych kritérií.
Denník The New York Times však prišiel s informáciou, že americké úrady schválili exportné licencie na akcelerátory Nvidia H200, ktoré síce môže získať aj čínska spoločnosť, ale len po splnení prísnych kritérií.
Pochybnosti však vyvoláva to, že povolenie na odber týchto akcelerátorov dostali aj subjekty New Matrix a Maginfra, ktoré vykazujú známky schránkových firiem a disponujú iba prázdnymi kanceláriami bez reálneho zázemia.
Podobné nastrčené subjekty obyčajne slúžia ako sprostredkovatelia na obchádzanie pravidiel, cez ktoré technológie končia na nepovolených trhoch, čo vyvoláva vážne pochybnosti o fungovaní zodpovedných kontrolných mechanizmov v USA.
Čierny trh a rozoberanie herných kariet GeForce RTX 5090
Čína volí aj ďalšie alternatívne metódy získavania výpočtového výkonu pre umelú inteligenciu. Prvou je prenájom kapacít v zahraničných dátových centrách, kde však Nvidia reagovala sprísnením pravidiel. Ako denník Financial Times, prevádzkovatelia musia pri uzatváraní nových zmlúv zabezpečiť, aby aspoň 51 % ich zákazníkov nemalo prepojenie na Čínu.
O obrovskom tlaku na hardvér svedčí aj krádež šiestich paliet hardvéru Nvidia v Kalifornii v hodnote 11,4 milióna dolárov (10,2 milióna eur). Prípad, o ktorom pôvodne informovala televízia ABC7 News, si všimol Tom’s Hardware.
Čoraz rozšírenejší je však sekundárny trh, ktorý pripomína niekdajšiu kryptomenovú horúčku. Špecializované dielne a továrne v Číne vo veľkom vykupujú bežné herné karty GeForce RTX 5090.
Zariadenia rozoberajú, vyberajú z nich samotné grafické čipy alebo dosky, osádzajú ich do vlastných riešení s alternatívnym chladením a nasadzujú priamo do rackov určených pre AI.
Prečo si tieto čipy Čína nevie vyrobiť sama?
Dôvod, prečo sa Čína snaží americké akcelerátory získať akoukoľvek cestou, spočíva v technologických bariérach. Návrh čipov Nvidie vychádza z desaťročia vyvíjanej architektúry herných grafických kariet, s čím Peking nemá dostatočné historické skúsenosti.
Ešte väčšou prekážkou je však samotná výroba čo najmenších tranzistorov, ktorá si vyžaduje špičkové litografické skenery od holandskej spoločnosti ASML.
Prístup k EUV litografickým strojom podlieha striktnému embargu pod tlakom americkej vlády a Čína ich výrobu zatiaľ nedokáže napodobniť.
Ako vysvetľuje technický riaditeľ Slovenského čipového kompetenčného centra Juraj Marek, replikovať takúto technológiu je extrémne zložité.
Ako zdôvodňuje odborník, prvý problém spočíva v získaní dostatočne silného zdroja žiarenia. Používa sa žiarenie veľmi blízke röntgenovému. Vyrobiť zdroj, ktorý presne žiari na danej vlnovej dĺžke a s potrebným výkonom, je veľmi zložité.
„Je to spôsobené tým, že vyžiarenie takéhoto žiarenia na danej vlnovej dĺžke 13,5 nanometra musí vzniknúť v plazme. A vždy s tým súvisí teplota: čím vyššia je teplota, tým dosiahneme žiarenie s menšou vlnovou dĺžkou. Čiže musíme mať teplotu, ktorá je cez stovky tisíc stupňov, musí teda ísť o plazmu. No a vytvoriť tú plazmu kontrolovane je problém,“ približuje vedec.
Expert pokračuje, že tým to nekončí. Danú plazmu totiž treba vytvoriť 50 000-krát za sekundu. Na to musí byť v komore litografického prístroja tenulinký prúd kvapôčok smerujúcich do cieľa. Kvapôčky musia mať identický presný rozmer a musia byť rovnako ďaleko od seba.
Keď letia cez komoru, tak každú jednu kvapôčku musí viackrát zasiahnuť laser s obrovským výkonom. Prvýkrát urobí to, že z kvapôčky urobí placku, druhý spôsobí, že placka sa premení na plazmu, a tretí zásah spôsobí, že tá plazma je ešte viac zohriata a vtedy dôjde k vyžiareniu.
Firma ASML teda má technológiu a know-how, ako poskladať zariadenie. No zároveň je sama odkázaná na dodávky komponentov od iných spoločností, ktoré sa špecializujú na svoju oblasť. Napríklad si technológia vyžaduje špeciálnu optiku. Veľkou výzvou pritom je urobiť zrkadlá a šošovky, ktoré vedia s potrebným žiarením zaobchádzať. Optiku pritom dodáva nemecká spoločnosť Carl Zeiss.
„Je to tak, že majú svoj dodávateľský reťazec a každý z toho reťazca má monopol (respektíve jedinečné know-how, pozn. red.) na svoju technológiu. Čiže nie je také jednoduché zariadenie poskladať. Vývoj pritom trval tri desaťročia. Čiže trvalo im 30 rokov, kým naozaj povedali, že teraz to už funguje,“ dodáva odborník.
Pamäťová kríza potrvá roky, Microsoft prináša optimalizáciu
Hoci sa pozornosť sústreďuje na Nvidiu, pretrvávajúci nedostatok a zdražovanie pamäťových komponentov zostáva kľúčovým problémom odvetvia. Kým šéf spoločnosti TeamGroup, zaoberajúcej sa výrobou operačných pamätí a úložísk, očakáva krízu minimálne do konca roka 2028, juhokórejský výrobca pamäťových čipov SK Hynix predpokladá pretrvávanie nedostatku až do roku 2030.
Podľa agentúry Reuters sa na tlak rastúcich cien nielen pamätí, ale hardvéru všeobecne, pripravuje aj Apple. Americká spoločnosť dokonca vypočítala, že výroba ju bude stáť o 33 miliárd dolárov, teda bezmála o 30 miliárd eur viac, čo vraj výrazne zníži jej marže. Je však otázne, akú časť vyšších nákladov premietne aj do ceny svojich koncových produktov budúci rok.
A zmeny sa dejú tiež v segmente konzol. Denník Taipei Times informuje, že spoločnosť Macronix, dodávateľ pamätí ROM pre Nintendo Switch, sa od tejto sféry odkláňa. Podľa Tom’s Hardware pritom existujú indície, že výrobca sa chce viac sústrediť, ako inak, na dátové centrá, kde sa točia väčšie peniaze.
Každá kríza však prináša aj nové riešenia. Microsoft ukazuje, že kľúč spočíva aj v optimalizácii softvéru. Sám pritom vydáva aktualizáciu pre operačný systém Windows 11, ktorá zlepšuje chod systému pre počítače s 8 GB RAM:
Ako potvrdili nezávislé testy serveru Windows Central, systém skutočne dokáže pri tejto obmedzenej pamäti fungovať oveľa plynulejšie. Len tak ďalej.
Videoreláciu a špeciálny čipový podcast SHARE Chipcast pripravuje technologický magazín Živé.sk. Partnerom je Slovenské čipové kompetenčné centrum. Na odber všetkých nových dielov našich podcastov SHARE a PočúvAI sa môžete prihlásiť cez platformy Apple Podcasts, Spotify, Deezer a YouTube.
Napíšte nám: Ak nám chcete niečo odkázať, doplniť nás alebo máte pripomienku, napíšte nám na adresu podcasty@zive.sk. Všetky e-maily čítame a na väčšinu odpovedáme.
(1 EUR = 1,1127 USD)
Pridajte si Živé
ako preferovaný zdroj informácií na Google.