V Kremli zaznela hrozba novej vojny. Putin priamo pred Trumpovými mužmi povedal, čo by okamžite rozpútalo boje

Vyslanie zahraničných vojsk na Ukrajinu po uzavretí mieru by viedlo k obnoveniu bojov, ich prítomnosť je pre Moskvu neprijateľná. Vyhlásil to vo štvrtok podľa agentúry TASS ruský prezident Vladimir Putin počas stretnutia s americkými splnomocnencami Stevom Witkoffom a Jaredom Kushnerom v Kremli. Agentúra AFP píše, že Američania v Moskve vyzvali Putina, aby súhlasil s účasťou európskych zástupcov na rokovaniach o možnostiach ukončenia rusko-ukrajinskej vojny.  

„Európania to vedia. A čo od nich počúvame? Že hneď po uzavretí mieru majú v úmysle vyslať svoje vojská na ukrajinské územie,“ povedal šéf Kremľa. Zároveň zopakoval, že prítomnosť zahraničných vojsk na Ukrajine je pre Moskvu neprijateľná. „Boli by pre nás legitímnym cieľom, čo znamená, že vojna by okamžite vypukla znova,“ vyhlásil. Kremeľ podľa Putina považuje cudzie vojská na Ukrajine za hrozbu pre bezpečnosť Ruska.

V Európe vznikla myšlienka vytvorenia mnohonárodných síl na podporu Ukrajiny (MNF-U), ktoré by sa mohli na ukrajinské územie presunúť po ukončení vojny. Tú vo februári 2022 rozpútalo Rusko na Putinov rozkaz. Zahraničné sily by nemali plniť bojové úlohy, ale podporovať ukrajinskú armádu a prispievať k bezpečnosti ukrajinského vzdušného priestoru a námorných trás.

Podľa britského ministerstva obrany by MNF-U pôsobili výlučne na pozvanie ukrajinskej vlády a až po ukončení bojov. Ich úlohou by bolo najmä pomáhať pri obnove a posilňovaní ukrajinských ozbrojených síl. Nešlo by pritom o mierovú misiu ani o jednotky určené na monitorovanie dodržiavania prímeria. MNF-U nie sú súčasťou NATO.

Na čele týchto síl stoja Francúzsko a Británia. Ich pripravenosť v súčasnosti preveruje prvé veľké spoločné cvičenie Koalicja v Poľsku, ktoré sa začalo 9. novembra a potrvá do 22. novembra. Podľa Londýna sa na ňom podieľa približne 2 800 vojakov z 11 krajín. Poľské ministerstvo obrany však do celkového rozsahu cvičenia započítava aj takmer 2 000 ďalších príslušníkov vlastných ozbrojených síl. Okrem pozemných presunov a zásobovania sa nacvičujú aj letecké operácie. Turecko zároveň v Istanbule preveruje námornú zložku síl vrátane prípravy na odstraňovanie mín v Čiernom mori.

MNF-U sú vojenskou zložkou takzvanej koalície ochotných, ktorá združuje 35 krajín podporujúcich Ukrajinu. Podľa britského ministerstva obrany už vojenské záväzky týkajúce sa mnohonárodných síl prijalo 24 štátov. Cieľom iniciatívy je vytvoriť podmienky, ktoré by po skončení bojov pomohli odradiť Rusko od ďalšieho útoku.

Kushner na začiatku rokovania s Putinom podľa agentúry TASS uviedol, že Spojené štáty začali s európskymi krajinami rokovať o základných podobách budúcej bezpečnostnej architektúry Európy, ktorá by zahŕňala aj Rusko a Ukrajinu a ktorá by „ukončila súčasný konflikt a zároveň zabránila vzniku nového“. Vedúci ruského vyjednávacieho tímu Vladimir Medinskij deň predtým podľa agentúry RIA Novosti uviedol, že diskusia o budúcej bezpečnostnej architektúre Európy bola ústrednou témou posledných trojstranných rokovaní v Abú Zabí.

Moskva v tejto súvislosti pripustila aj možnosť uzatvárania samostatných dohôd o neútočení s jednotlivými členskými štátmi NATO. Podľa agentúry Reuters takúto možnosť v stredu na bezpečnostnej konferencii v Moskve predstavil vysokopostavený predstaviteľ ruského ministerstva zahraničných vecí Alexej Drobinin. Niektorí európski politici však odmietajú rokovať o širšom usporiadaní európskej bezpečnosti pred dosiahnutím konkrétneho pokroku v otázke Ukrajiny vrátane prímeria.

Európania v Abú Zabí nezasadli za spoločný rokovací stôl s Ruskom, ale boli o rozhovoroch informovaní, uviedol Witkoff podľa agentúry Reuters. Podľa AFP americkí splnomocnenci vyzvali Putina, aby súhlasil s účasťou Európanov na mierových rokovaniach. „Dúfame, že ak sa nám ich podarí zapojiť do tohto mnohostranného formátu, budeme schopní tento konflikt úspešne vyriešiť,“ povedal Kushner podľa agentúry TASS. Putin dnes vyhlásil, že Moskva sa nikdy nestavala proti dialógu s Európou. Podľa neho ho prerušili samotní Európania.

Otázka európskej bezpečnosti je zároveň jednou z hlavných tém dnešného summitu Európskeho politického spoločenstva v írskom Dubline, na ktorom sa zúčastňujú predstavitelia viac než 40 krajín. Generálny tajomník NATO Mark Rutte podľa agentúry AP uviedol, že Spojené štáty, Európa a Ukrajina majú v otázke budúcich bezpečnostných záruk výrazne zblížené postoje. Na ich uskutočnenie je však podľa neho potrebné najskôr dosiahnuť mierovú dohodu alebo aspoň prímerie.

Štvrtkové stretnutie amerických splnomocnencov s Putinom nadväzuje na dvojdňové rokovania zástupcov USA, Ruska a Ukrajiny v Abú Zabí, ktoré sa skončili v stredu. Išlo o prvé priame trojstranné rozhovory sprostredkované Washingtonom od februára. Podľa predchádzajúceho vyjadrenia Kushnera boli veľmi produktívne, ale aj zložité, pričom najťažšou otázkou zostávajú územné spory. Jediným verejne oznámeným konkrétnym výsledkom bola dohoda o rozsiahlej výmene zajatcov.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v stredu v Dubline spresnil, že sa hovorilo o možnosti výmeny približne 1 000 až 1 200 vojnových zajatcov. Konečný počet však zatiaľ nebol potvrdený. Podľa Zelenského sa rokovania týkali aj bezpečnostných záruk pre Ukrajinu, možného zastavenia útokov na energetickú infraštruktúru a prímeria na mori. Kyjev očakáva, že americkí vyjednávači získajú od Putina konkrétne odpovede na tieto návrhy.

Zelenskyj zároveň opätovne odmietol požiadavku Moskvy, aby sa ukrajinské jednotky stiahli aj zo zostávajúcich častí Donbasu, ktoré Rusko dosiaľ neovládlo. Územné otázky tak zostávajú jednou z hlavných prekážok mierovej dohody. Putin dnes podľa agentúry AP opätovne naznačil, že Rusko trvá na svojich nárokoch na štyri ukrajinské oblasti, ktorých anexiu vyhlásilo v roku 2022, hoci ich nikdy úplne vojensky neovládlo.

Po rokovaní v Kremli majú americkí splnomocnenci odletieť do írskeho Dublinu, kde ich čaká stretnutie so Zelenským. Ukrajinský prezident už predtým uviedol, že napriek pretrvávajúcim rozdielom vidí príležitosť dosiahnuť pokrok v mierových rokovaniach ešte do konca tohto roka. Zároveň však zdôraznil, že prípadná dohoda musí obsahovať konkrétne bezpečnostné záruky, ktoré zabránia opakovaniu ruskej agresie.

Témy:
Vladimir Putin
Moskva
Rusko
vojna na Ukrajine
Putinova vojna

Sledujte Pravdu na Google news
po kliknutí zvoľte “Sledovať”

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme diskusiu zastavili

Prevládali v nej príspevky, ktoré boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi. Celú debatu sme
vymazali, autorom všetkých slušných príspevkov sa ospravedlňujeme.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.