Podľa môjho názoru je to len vrchol ľadovca a smelo môžeme hovoriť o čísle vyššom než tie 2 milióny, možno je to 5 miliónov, možno viac. Neviem, či je niekto schopný to presne určiť. Určite je množstvo osôb, ktoré nevidia nič zlé na tom, že pijú každý víkend a v podstate na to celý týždeň čakajú.
Keď som pracoval v korporácii, často sa hovorilo, že streda je taká malá sobota, že už je to len krôčik do piatku, a vtedy sa konečne bude dať napiť a resetovať.
Bohužiaľ, ľudia považujú alkohol za dobrý relaxačný prostriedok, a pritom pocit šťastia je tu len chvíľkový, je to skratka a obrovský úver, ktorý si berieme napríklad na úkor vlastného zdravia.
Koho najčastejšie postihuje tichý alkoholizmus?
No, u nás je stále živý obraz alkoholika ako opilca spred obchodu, ktorý predstavuje obraz biedy a zúfalstva. Medzitým však závislá od alkoholu môže byť aj upravená žena, podnikateľ či človek na úrovni, ktorý sa potrebuje napiť, aby normálne fungoval, aby si dal odmenu za všetky útrapy – pretože faktor odmeny tu tiež hrá veľkú rolu.
Pri práci so závislými ľuďmi už niekoľko rokov pozorujem na terapiách rovnaké množstvo žien aj mužov. Ženám je zrejme ťažšie priznať si problém a prísť po pomoc, pretože stále panuje presvedčenie, že opitý chlap je normálny, ale opitá žena je veľká hanba.
Odpovedajúc na otázku, komu hrozí utajený alkoholizmus, môžem teda povedať: ohrozený je každý, bez ohľadu na vek či sociálny status. Ak považujeme alkohol za spôsob na lepšiu náladu či relax – tak sa môže stať závislým každý a to veľmi rýchlo.
Ako sa takýto skrytý alkoholik správa? Už sme o tom trochu hovorili, ale zhrňme si to. Môže to byť napríklad pitie potajomky?
Často je to práve pitie potajomky. Napríklad si niekto doma oficiálne vypije dve pivá a potom ide na prechádzku k obchodu a vypije „małpku“ (malá fľaštička tvrdého alkoholu, pozn. red.). Takých prípadov je veľa.
Ja sám, keď som bol v aktívnej závislosti, som robil také veci. Presviedčal som moju bývalú manželku, že si vypijem jedno pivo, a potom som niekde v úkryte pil väčšie množstvá. Robil som aj také kúsky, že som sa „utrhol z reťaze“, keď nebola doma, keď som išiel na služobnú cestu, a pil som veľmi veľké množstvá.
Teraz pri práci so závislými ľuďmi vidím, že tento vzorec sa opakuje. Veľmi často jednoducho klameme samých seba. „Nemám problém s alkoholom, lebo môžem kedykoľvek prestať. Nemám problém s alkoholom, lebo pijem len cez víkendy, veď mám prácu.“ To je racionalizácia vlastného pitia.
Ako dlho sa to dá takto ťahať?
Neexistuje pravidlo. Niektorí sa dokážu klamať celé roky a popritom viesť firmy a takzvaný normálny život. Vlastne je to aj trochu genetická lotéria, pretože časť tichých alkoholikov zomrie skôr, časť dostane rakovinu alebo sa objavia iné komplikácie, napríklad impotencia (alkohol spôsobuje impotenciu, spôsobuje pokles libida u žien aj u mužov). Môže sa stať, že si človek nikdy neuvedomí, že má problém. Poznám ľudí po šesťdesiatke, majiteľov veľkej firmy, ktorí cestujú po svete a každý deň pijú, pričom si myslia, že je to v poriadku.
Nemožno sa nespýtať, či je ľahké zachytiť utajený alkoholizmus? Sú nejaké varovné signály?
Ak potrebujeme alkohol na zlepšenie nálady na oslavách, na dovolenkách, víkendových výletoch, zápasoch. Ak si nedokážeme predstaviť ísť na svadbu a nenapiť sa. Ak potrebujeme tento alkohol v rôznych spoločenských situáciách. To je mohutný signál už nie varovný, ale poplašný.
Nezávislé osoby, ktoré poznám a ktoré pijú alkohol, to robia zriedka a v malých množstvách. Moja partnerka si vypije pohár vína raz za niekoľko týždňov, niekedy raz za niekoľko mesiacov. Môj priateľ tiež raz za niekoľko týždňov vypije jedno, maximálne dve pivá. Ak si niekto pri čítaní tohto textu pomyslí: „takéto množstvá alkoholu sú abstinencia a nie pitie“ – má problém.
Jedným slovom ten krígeľ piva, pohár vína či vodky neustále zamestnáva myšlienky skrytého alkoholika.
Presne tak. Ak si niekto na tento argument (a z rôznych iných dôvodov) urobí vynútenú prestávku od alkoholu a cíti sa kvôli tomu podráždený, frustrovaný, nie je vo svojej koži, má pocit, že mu niečo chýba – tak je to ďalší poplašný znak.
A aké znaky môže zachytiť rodina? Usporiadajme si to, čo sme už povedali.
Ak vidíme, že niekto z našich blízkych pije častejšie než raz za niekoľko týždňov či mesiacov. Ak sú to väčšie množstvá. Ak ho alkohol vždy sprevádza počas voľného času a jeho vzťahy s ľuďmi sú spojené s týmto alkoholom – to je znak, že tento človek má evidentne problém.
Samozrejme, rodina mu to môže signalizovať. Lenže veľmi často to nič neprináša, pretože to musí byť závislý, kto ten problém uvidí, a on v celom tomto mechanizme ilúzií a popierania bude problém vytesňovať.
Veľmi by som si želal, aby sa pijúci človek pri čítaní tohto textu úprimne opýtal sám seba: „Pijem ten alkohol každý víkend, nie je to fakt trochu priveľa? Skúsim si urobiť prestávku? Skúsim uvidieť, aké je to bez neho?“ Každého povzbudzujem k vyskúšaniu života bez alkoholu, k zakúseniu tohto krásneho sveta bez tohto skresľujúceho filtra.
A ak mu vyjde, že môže mať problém alebo o tom vážne uvažuje – čo je vtedy najlepšie urobiť? Najjednoduchšia odpoveď: ísť na terapiu, ale človek často, keď počuje „choď k terapeutovi“, vytvorí v sebe silný odpor.
Treba si uvedomiť, že na terapii nikto nikoho do ničoho nenúti. Terapeut je človek, ktorý ťa vypočuje, ktorý sa s tebou porozpráva o tvojich emóciách, ktorý ťa pochopí. Mnohí z terapeutov, tak ako napríklad ja, sú závislé osoby, ktoré samy boli v týchto topánkach, cítili tú bezmocnosť, bezradnosť a ktorí dokážu pomôcť.
Ak teda niekto uvažuje, čo urobiť, radím nájsť nejakú poradňu, nejakého terapeuta, podpornú skupinu, dohodnúť si jedno stretnutie, porozprávať sa nezáväzne a uvidieť, aké to je. Možností je veľmi veľa, ale liek na alkoholizmus jeden: rozhovor s inými triezvejúcimi a s terapeutmi.
Samozrejme, dobrovoľnosť je tu základom. Nedá sa za niekoho vytriezvieť. Ak niekto nebude chcieť, nedá sa nič robiť. Všetko leží v kompetencii závislej osoby. Musí to byť jej rozhodnutie.


Łukasz Tchórzewski.
Zdroj: FB/Łukasz Tchórzewski
Łukasz Tchórzewski — absolvent magisterského štúdia v odbore sociálna komunikácia na Varšavskej univerzite. Certifikovaný muzikoterapeut. Hudobník, autor textov, novinár. Certifikovaný diabetologický edukátor. Terapeut liečby závislostí. Influencer v oblasti triezvosti známy ako „Alkoholik z TikToku“.
Autor silných kníh „Nepime dnes“ a „Žime dnes!“. Spravuje kanály na sociálnych sieťach, kde rozpráva o svojej ceste k triezvosti a skúsenostiach s ňou spojených, čím motivuje mnohých ľudí k tomu, aby sa o seba postarali a začali liečbu.
Tento článok pochádza z partnerského webu vydavateľstva Ringier Media. Obsah a údaje v ňom uvedené boli prevzaté bez redakčných zásahov.