Cieľom noviel bolo potrestať svedkov, nie páchateľov, hovorí Daniel Lipšic

obchodnyregister 2026.11.13.

Jednu novelu o kajúcnikoch potopil Ústavný súd SR, druhú poslanci v parlamente. Podľa bývalého špeciálneho prokurátora Daniela Lipšica mali obe za cieľ, aby potrestaní neboli páchatelia, ale iba svedkovia najzávažnejšej kriminality. Po voľbách by sme sa podľa neho mali vrátiť k tvrdším trestom a dlhším premlčacím lehotám. Politici a páchatelia navyše nemôžu dosiahnuť trvalé odstavenie poctivých policajtov a prokurátorov.  

Daniel Lipšic má s bývalým prokurátorom Matúšom Harkabusom pripravenú sériu odborných článkov o tom, čo sa musí zmeniť po voľbách v trestnom procese. Ide napríklad o skrátenie príliš formalizovaných procesov a predĺženie premlčacích lehôt.

V rozhovore sa dočítate:

  • Prečo v parlamente neprešla novela o spolupracujúcich obvinených;
  • Ako prokurátori bývalého Úradu špeciálnej prokuratúry zabránili pádu veľkých káuz;
  • Prečo Ústavný súd SR zrušil celú novelizáciu o spolupracujúcich osobách;
  • Aké reformy trestného procesu a odformalizovanie prípravného konania pripravuje;
  • Ako hodnotí procesný vývoj v kauze Očistec, kde sám figuruje ako poškodený.

Rozhovor si môžete pozrieť ako video relácie NA ROVINU, alebo prečítať ako editovaný prepis.

V parlamente chýbal koalícii jeden hlas, keďže poslanci okolo Tarabu nehlasovali za. Znamená to, že pol roka bude okolo témy kajúcnikov ticho a rovnaký návrh nemôžu predložiť?

Rokovací poriadok Národnej rady SR obsahuje zákaz predložiť návrh zákona v tej istej veci v určitej lehote. Výklad toho, čo je a čo nie je rovnaká vec, je však primárne záležitosťou parlamentu. Teoreticky by o porušení rokovacieho poriadku mohol rozhodnúť Ústavný súd SR, ten je však v týchto otázkach pomerne a oprávnene zdržanlivý, keďže ide o interné pravidlá parlamentu.

Takže sa môže objaviť iný návrh zákona o takzvaných kajúcnikoch, ktorý nebude úplne totožný s tým, čo neprešlo?

Teoreticky áno, no je potrebné brať do úvahy dĺžku legislatívneho procesu, ktorý by nemal prebiehať v skrátenom konaní. Štandardný proces s diskusiou a jednotlivými čítaniami by nás posunul zrejme až na jar 2027.

Ide o zmenu procesných noriem. Ak by sa takáto úprava v budúcnosti po určitom čase zrušila, začne opäť platiť predchádzajúci stav. Na rozdiel od trestného zákona, kde pri znížení trestných sadzieb alebo skrátení premlčacích dôb platí zásada retroaktivity v prospech páchateľa, pri trestnom poriadku to neplatí. Ak sa procesné pravidlá zmenia, nová úprava sa vzťahuje aj na prebiehajúce konania.

Tomáš Taraba vyhlásil, že podporia taký návrh zákona o kajúcnikoch, ktorý nezruší Ústavný súd SR, a ak ho nepredloží koalícia, predložia ho sami. Môžeme očakávať nový návrh, ktorý bude chcieť sťažiť postavenie kajúcnikov pred súdom?

Neviem, od poslancov nič neočakávam. Podstatná je však genéza. Vládna koalícia zmenila pravidlá o spolupracujúcich osobách – sám nerád používam pejoratívny výraz kajúcnici – už na prelome rokov, keď rušila Úrad špeciálnej prokuratúry (ÚŠP).

Zámerom vtedy bolo, aby ťažké kauzy organizovaného zločinu a korupcie padli. Do prechodných ustanovení vložili šibeničnú lehotu niekoľkých dní od účinnosti na doloženie všetkých benefitov zo strany prokurátora. To sa dialo presne v čase rušenia ÚŠP, keď sa spisy delimitovali a my by sme k nim za bežných okolností nemali prístup. Boli sme však pripravení. Kolegovia trávili na pracovisku dni aj noci a v prvý deň účinnosti novely sme všetky benefity doložili do podateľne Špecializovaného trestného súdu. Vďaka tomu nepadla ani jedna jediná kauza.

Generálna prokuratúra pritom tvrdila, že benefity sa majú predkladať len vo veciach, kde ešte nie je nariadené hlavné pojednávanie. Novela však hovorila niečo iné a vzťahovala sa na všetky prebiehajúce konania.

Ústavný súd konštatoval, že predchádzajúca novela o kajúcnikoch je čiastočne neplatná. Koaliční politici však tvrdia, že zrušená bola iba časť a neurobili to celé zle. Ako to vnímate?

Nález Ústavného súdu je verejne dostupný a je potrebné ho čítať celý, nielen nadpis. Názov “čiastočný nález” dostal preto, že boli napadnuté dve nesúvisiace úpravy. Jednou bola otázka spolupracujúcich obvinených v trestnom poriadku a druhou nové trestné činy popierania povojnového usporiadania a Benešových dekrétov, čo bol podľa mňa neprípustný zásah do slobody prejavu.

Keďže pri trestnom poriadku bola pozastavená účinnosť, Ústavný súd o ňom rozhodol prednostne. Zrušil celú novelizáciu týkajúcu sa spolupracujúcich osôb. Odporúčam preto všetkým komentátorom prečítať si viac ako len titulok rozhodnutia.

Išlo tam najmä o zásadu voľného hodnotenia dôkazov – parlament nemôže diktovať sudcom, ako majú posudzovať výpovede kajúcnikov. Ako hodnotíte toto rozhodnutie?

Hodnotím ho pozitívne. V opačnom prípade by sme sa vrátili k legálnej teórii dôkazov z minulých storočí a inkvizičnému procesu, kde zákon striktne predpisoval váhu jednotlivých dôkazov. V kontinentálnom európskom systéme je na súde, aby vyhodnotil, ktoré dôkazy jednotlivo a v súhrne preukazujú vinu mimo akejkoľvek rozumnej pochybnosti.

Či veriť spolupracujúcemu svedkovi, musí teda vyhodnotiť každý sudca sám?

Áno, a musí to náležite odôvodniť – prečo svedkovi uveril, aké existujú podporné dôkazy a či sú prípadné rozpory vo výpovediach relevantné. Judikatúra Najvyššieho súdu SR, Ústavného súdu SR aj Európskeho súdu pre ľudské práva podrobne definuje, ako posudzovať vierohodnosť týchto osôb. Predložený návrh neriešil žiadny existujúci problém; cieľom bolo problém vytvoriť.

Malo to slúžiť na sťaženie práce policajtom a prokurátorom a zjednodušenie pozície obžalovaným?

Samozrejme. Je pozitívne, že generálny prokurátor bol jedným z navrhovateľov na Ústavnom súde, hoci namietal iné články ústavy.

Nový návrh by zásadne skomplikoval konania v oblasti organizovaného zločinu. Bývalý kolega Šanta aj ja sme mali kauzy drogových skupín, kde z mnohých obvinených spolupracuje podstatná časť. Ich výpovede do seba zapadajú ako puzzle. Pri takejto trestnej činnosti však iné priame dôkazy často neexistujú – o dílovaní pervitínu vám nepríde svedčiť rehoľná sestra. Ak by tieto prípady mali padnúť, bolo by to problematické. Koalícia navyše znížila dolnú sadzbu pri najväčších díleroch na polovicu z 20 na 10 rokov.

Daniel Lipšic
11 fotiek v galérii
Daniel Lipšic
Zdroj: David Ištok/Aktuality.sk

Obhajcovia v prípadoch vrážd a násilnej kriminality argumentovali pripravovanou novelou ešte pred jej schválením. Členovia skupín si dokonca posielali motáky s textom, že kajúcnici čoskoro skončia. Pripravovať zákony na mieru obvineným z najťažších zločinov je v právnom štáte nelegitímne a neospravedlniteľné.

Európsky súd pre ľudské práva riešil otázku kajúcnikov napríklad v prípade mafiánskeho vraha Branislava Adamča proti Slovenskej republike, kde konštatoval, že odsúdenie nemôže stáť výlučne na nepodporenej výpovedi jedného kajúcnika, ktorý za to dostal výhody. Slovenské súdy to predsa musia rešpektovať už dnes.

Prípad Adamčo nebol vecou Úradu špeciálnej prokuratúry, dozoroval ho vtedajší zástupca generálneho prokurátora Peter Šufliarsky. Kľúčovým problémom bolo, že prokurátor súdu nepredložil informácie o benefitoch svedka, ktorý v inej veci získal dokonca absolútnu beztrestnosť.

Štrasburský súd v iných rozhodnutiach, napríklad v rozsudku Xenofontos proti Cypru, akceptuje výrok o vine aj na základe jedinej spolupracujúcej osoby, pokiaľ súd pozná rozsah výhod, riadne posúdi jej vierohodnosť a obhajoba má možnosť svedka kontradiktórne vypočuť. Pravidlá sú dané a postupuje podľa nich celá Európa. Preto tvrdím, že legislatívne snahy neriešia nedostatok pravidiel, ale vytvárajú prekážky.

Vymedzil Ústavný súd hranice tak, aby parlament nemohol sťažiť postavenie kajúcnikov iným spôsobom?