Podľa odborníkov by sa problém s nedostatkom paliva mohol riešiť podobne ako počas ropnej krízy v roku 1973.
„V tejto chvíli prevláda nádej, že sa dá všetko zase do poriadku. Vidieť to i na finančných trhoch… Aj v prípade ropy a plynu predpokladajú, že ceny čoskoro opäť klesnú. Ja sa však obávam, že sme príliš optimistickí – a ani firmy, ani politici nie sú pripravení,“ varoval v rozhovore pre portál t-online popredný ekonóm a predseda Nemeckého inštitútu pre hospodársky výskum (DIW) Marcel Fratzscher.
Ako červené súkno
Podľa experta by sa situácia mohla riešiť podobne ako počas ropnej krízy v roku 1973. Arabské štáty združené v Organizácii krajín vyvážajúcich ropu (OPEC) vtedy znížili produkciu a zastavili dodávky do USA a ďalších krajín na Západe, ktoré podporovali Izrael počas jomkipurskej vojny.
Vo svete to vyvolalo energetickú krízu, veľký nárast cien, infláciu a obmedzenie dopravy. Niektoré štáty to riešili obmedzením rýchlosti na cestách, prípadne úplným zákazom jazdy počas nedele. Fratzscher je presvedčený, že také opatrenia by pomohli aj dnes.
„Potrebujeme nedele bez áut a rýchlostný limit, a to už teraz, nie až keď sa to ešte viac zhorší. Znie to veľmi kontroverzne, ale mnohí nechápu, že momentálne máme na celom svete o desať až pätnásť percent menej ropy a plynu. To znamená, že by sme podľa toho mali aj znížiť spotrebu,“ upozornil odborník, ktorý je profesorom makroekonomiky na Humboldtovej univerzite v Berlíne.
Čítajte viac Nemecká ekonomika lapá po dychu, vládne recepty nezaberajú
Cestu, ktorou sa vydala „čierno-červená“ vláda Friedricha Merza, naopak, kritizuje. Tá sa totiž rozhodla znížiť od mája na obdobie dvoch mesiacov dane z benzínu a nafty, vďaka čomu klesnú i ceny na čerpacích staniciach.
Liter diesla by mal zlacnieť takmer o 17 centov. Toto opatrenie podľa Fratzschera problém nerieši. „Zľava na palivo nepovedie k tomu, aby Nemci dostatočne obmedzili jazdu autom, hoci je to veľmi naliehavé,“ zdôvodnil.
Nedostatok ropy navyše nezdražuje len pohonné látky či energie, ale aj mnohé ďalšie produkty vrátane potravín.
„Musíme teda znížiť spotrebu, ktorá nie je úplne nevyhnutná. To ma opäť privádza k obmedzeniu rýchlosti. Pre mnohých Nemcov je to ako červené súkno. To, čo musíme ušetriť na pohonných hmotách, však nie sú triviálne sumy a zľava na palivo by dosiahla presný opak,“ pripomenul odborník.
Čítajte viac Nemecká ekonomika padá na kolená. Čo vylieči “chorého muža Európy”?
Za aj proti
Za obmedzenie povolenej rýchlosti na diaľnici sa vyslovili aj ďalší nemeckí ekonómovia. Už začiatkom apríla to napríklad navrhla Veronika Grimmová, profesorka na Technickej univerzite v Norimbergu, ktorá je členkou Nemeckej rady ekonomických expertov (nezávislého poradného orgánu spolkovej vlády).
Vládnuci kresťanskí demokrati (CDU/CSU) sa k tomu zatiaľ nevyjadrili, no ich koaliční partneri zo Sociálnodemokratickej strany Nemecka (SPD) nápad neodmietli.
„Obmedzenie rýchlosti zásadne vítame, ale momentálne nie je vhodné ako jediné opatrenie na to, aby sme reagovali na zvýšené ceny pohonných hmôt,“ uviedol pre denník Welt podpredseda poslaneckého klubu SPD v Spolkovom sneme Armand Zorn.
Argumentuje aj tým, že veľa ľudí autá nevyhnutne potrebuje – nie preto, že by boli pohodlní, ale jednoducho preto, lebo žijú napríklad na vidieku, kde nemajú prístup k spoľahlivej verejnej doprave.
Iní zase pracujú v odvetviach, kde auto treba na cestovanie či dopravu k zákazníkom. Preto je vraj zľava na palivo správnym riešením, ktoré pomáha práve ľuďom, čo nemajú na výber.
Čítajte viac Nemeckej ekonomike dochádza dych. Ľuďom sa žije ťažšie
Naopak, opozícii sa Fratzscherov návrh pozdáva. Šéfka poslaneckého klubu Zelených v Bundestagu Katharina Drögeová vláde vyčíta pasivitu.
„Je úplne nepochopiteľné, že sa správa tak, akoby mohla túto energetickú krízu iba prečkať a nemusela konať. Odborníci už týždne radia, aby aj Nemecko šetrilo energiami. Zažívame najväčšiu energetickú krízu na svete, a v Nemecku ešte neexistuje ani krízový plán,“ zdôraznila.
„Obmedzenie rýchlosti na diaľniciach by pomohlo ušetriť naftu a benzín, a preto by sa malo konečne zaviesť. Do praxe to možno uviesť jednoducho a rýchlo,“ dodala Drögeová.
Ako vhodné opatrenie návrh označila i strana Ľavica, zatiaľ čo pravicovo-populistická strana Alternatíva pre Nemecko (AfD) to odmietla ako „svojvoľný ľavicový zákaz ohrozujúci mobilitu obyvateľstva“.
Čítajte viac Už nebudú koláče bez práce? Nemecko sprísňuje sociálny systém
Zlatý liek na krízu
Nemecká ekonomika je už roky v ťažkej situácii a spolková vláda podľa Fratzschera nemá žiadnu stratégiu, ako jej pomôcť. A keďže zvyšovanie daní by podmienky len zhoršilo, expert prišiel s netradičným nápadom, kde by štát mohol zohnať potrebné financie.
Mal by vraj pouvažovať o predaji časti svojich zlatých rezerv. Nemecko má asi 3 550 ton zlata, čo znamená, že má druhé najväčšie rezervy tohto vzácneho kovu na svete – hneď po USA. Len na porovnanie: Slovensko disponuje necelými 32 tonami tejto komodity.
“Ceny zlata stúpli na rekordné úrovne. Hovoríme o celých miliardách eur. V USA je uložených viac ako 1 200 ton nemeckého zlata a v Nemecku ešte oveľa viac. Nemecké zlaté rezervy majú v súčasnosti hodnotu bezmála 440 miliárd eur.
To je obrovské „prasiatko“ pre časy krízy. Aspoň malú časť z toho by sme mali použiť na boj proti tejto kríze a na to, aby sme odbremenili občanov a firmy,” odporučil Fratzscher v rozhovore pre server t-online.
Priznal, že presadenie tohto riešenia by bolo zložité. „Dosiaľ to bolo vždy tabu, pretože nemecká mentalita radí šetriť, ale s tým by sme mali konečne prestať,“ zhodnotil profesor.
Ani potom by to však nebolo jednoduché. Zlato spravuje Nemecká spolková banka a ani kancelár nemôže len tak nariadiť, aby zlato hneď predala. Merzova vláda by musela nájsť spôsob, ako zlaté rezervy využiť.
„Tie peniaze sa dajú investovať zmysluplnejšie – napríklad do vzdelávania alebo infraštruktúry – ako keď zostanú ležať v trezore newyorského Fedu,“ porovnal Fratzscher.
O tejto téme sa podľa neho v Európe diskutovalo už pred 15 rokmi. Centrálne banky v niektorých krajinách vtedy aj predali isté množstvo zlatých rezerv.
„Možno by sme o tom teraz mohli vážne diskutovať i v Nemecku. Po tých rekordných cenách zlata by bol skvelý čas na predaj aspoň nejakej časti,“ uzavrel uznávaný ekonóm.