
Prečo zarobia zamestnanci štátu často výrazne menej ako ľudia v súkromných firmách? Rozdiely v odmeňovaní dosahujú aj tisíce eur, no nie všade je situácia rovnaká. Pozreli sme sa na platy v štátnych podnikoch, nemocniciach aj školstve a na dôvody, ktoré ich ovplyvňujú.
MOJE PENIAZE – Život od výplaty k výplate, Ľubica Melcerová
Štatisticky sú naše platy z roka na rok vyššie, no realita v peňaženkách Slovákov rozpráva úplne iný príbeh. Najnovší prieskum portálu profesia.sk odhalil, že až dve tretiny zamestnancov na Slovensku vychádzajú so svojím príjmom len s veľkými ťažkosťam.
Zdroj:
Pravda
Ak pracujete pre štát, je dosť možné, že zarábate výrazne menej ako váš sused či bývalý spolužiak, ktorý si našiel dobre platené miesto v súkromnom sektore. Podľa najnovších údajov FinStatu sú rozdiely medzi najlepšie a najslabšie odmeňovanými veľkými zamestnávateľmi na Slovensku priepastné.
Kým v súkromnej spoločnosti Dell dosahovali priemerné mesačné mzdové náklady na zamestnanca v roku 2025 takmer 3 830 eur, v Slovenskej pošte to bolo len približne 1 250 eur. Veľmi dobre sa dalo zarobiť aj vo Volkswagene.
Nemecká automobilka, ktorá na konci minulého roka zamestnávala na Slovensku viac ako 10-tisíc ľudí, vykazovala mzdové náklady na zamestnanca takmer 3 500 eur mesačne. V tesnom závese nasledovali naše štyri najväčšie banky – Slovenská sporiteľňa, Tatra banka, VÚB banka a ČSOB.
Štátne podniky v tomto porovnaní väčšinou zaostávali. Ich zamestnanci však na tom boli spravidla lepšie ako pracovníci Slovenskej pošty, ktorá patrila k najslabšie odmeňovaným veľkým zamestnávateľom. V Slovenskom vodohospodárskom podniku (SVP) dosahovali priemerné mesačné mzdové náklady na zamestnanca približne 1 625 eur.
Nad hranicu 1 700 eur sa dostala aj „modrá armáda“, teda ľudia od koľajníc – Železnice Slovenskej republiky (ŽSR) aj Železničná spoločnosť Cargo Slovakia (ZSSK Cargo). V osobnej železničnej doprave, ktorú zabezpečuje Železničná spoločnosť Slovensko (ZSSK), to bolo už viac ako 2 000 eur.
Relatívne lepšie na tom boli aj zamestnanci Lesov SR, kde mzdové náklady dosahovali približne 2 125 eur mesačne. Pre porovnanie, podľa Štatistického úradu bola vlani priemerná mzda v hospodárstve vo výške 1 620 eur.
Nadpriemerní lekári
Okrem štátnych podnikov, ktoré často pôsobia v komerčnom sektore, tu máme aj verejný sektor, teda učiteľov, lekárov či úradníkov. Ich platy sú pritom v porovnaní s komerčnými či štátnymi firmami pomerne zaujímavé.
Osobitnou kapitolou sú platy lekárov, ktoré sa v porovnaní s väčšinou ostatných profesií vo verejnom sektore pohybujú výrazne vyššie. Podľa analýzy „Slovakia: Health System Review 2025“ bola priemerná mesačná mzda nemocničného lekára na Slovensku v roku 2025 vrátane nadčasov a odmien 5 371 eur. Pre porovnanie, v susednom Česku to bolo len 4 983 eur.
Už o niečo horšie to bolo pri zdravotných sestrách. Ich priemerná tarifná mzda dosahovala v treťom štvrťroku 2025 približne 1 520 eur v hrubom mesačne. Po započítaní ďalších zložiek odmeňovania sa priemerný zárobok zvýšil na 2 467 eur.
Učitelia a ďalší pedagogickí zamestnanci v regionálnom školstve zase zarábali v roku 2025 v priemere 1 829 eur v hrubom mesačne. O niečo vyššie odmeňovanie mali odborní zamestnanci, ktorých priemerná mzda dosiahla 1 863 eur. Výrazne menej však dostávali nepedagogickí pracovníci, medzi ktorých patria napríklad kuchárky, upratovačky či školníci. Ich priemerný mesačný zárobok predstavoval len 1 136 eur.
Štát ako zlý hospodár
Rozdiely, ktoré sú v niektorých prípadoch až trojnásobné, majú pritom viacero príčin. Nie je to iba otázka toho, že štát hospodári horšie alebo že sú jeho zamestnanci menej produktívni. „Rozdiely v odmeňovaní medzi súkromnými a štátnymi podnikmi súvisia predovšetkým s charakterom ich činnosti, produktivitou práce a kvalifikáciou zamestnancov,“ uviedol analytik Slovenskej sporiteľne Marián Kočiš.
„Spoločnosti, ktoré sa venujú napríklad technologicky náročným činnostiam alebo výrobe s vysokou pridanou hodnotou, si spravidla môžu dovoliť vyplácať vyššie mzdy. Zároveň pri získavaní kvalifikovaných pracovníkov často konkurujú aj zahraničným zamestnávateľom,“ pokračoval.
No a potom sú tu aj praktickejšie dôvody. Štátne podniky zabezpečujú služby vo verejnom záujme, napríklad dopravnú infraštruktúru alebo poštové služby, pričom ich ceny, rozsah a investičné rozhodnutia môže ovplyvňovať politika. „Hospodársky zisk pritom nie je vždy ich hlavným cieľom. A aj to obmedzuje rast miezd,“ dodal Kočiš.
Na druhej strane sa rozdiely v príjmoch v štátnej a súkromnej sfére postupne mažú, čo sa ukazuje aj na počtoch zamestnancov. „Za poslednú dekádu podľa štatistík Eurostatu, Štatistického úradu SR, ako aj Národnej banky Slovenska (NBS) narástol počet zamestnancov vo verejnom sektore o vyše 11 percent, kým v súkromnom sektore len o šesť percent,“ vypočítala vedúca oddelenia makroekonomických analýz a prognóz Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) Zuzana Múčka.
Doplnila, že len počas tejto vlády, teda v čase konsolidácie verejných financií, narástla zamestnanosť vo verejnom sektore o takmer tri percentá, kým v súkromnom sektore poklesla o viac ako percento.
„Podobný príbeh je vidieť aj v prípade dynamiky miezd. V roku 2014 boli priemerné mzdy vo verejnom a súkromnom sektore na približne rovnakej úrovni, no odvtedy sa dynamiky rozišli. Mzdy vo verejnom sektore rastú odvtedy v priemere na ročnej báze o cca 1,5 percentuálneho bodu rýchlejšie než v súkromnom sektore,“ pokračovala.
Štát teda podľa nej v odmeňovaní svojich zamestnancov nezaostáva, skôr sa líši tým, v ktorých oblastiach ekonomiky dominantne pôsobí. „Ide skrátka o vysokokonkurenčné oblasti ekonomiky, kde štát so svojím nie úplne flexibilným spôsobom riadenia, organizáciou, možnosťami rozvoja a kariérneho postupu, atraktivitou zákaziek nedokáže platovo konkurovať súkromnému sektoru,“ skonštatovala.
Otázkou preto zostáva, nakoľko sú tieto rozdiely opodstatnené a či sa štátne podniky nemôžu dostať do situácie, že nebudú vedieť nájsť potrebných ľudí. Odborníci pripomínajú, že atraktivita práce vo verejnom sektore nemusí byť daná iba výškou mzdy.
„Dôležitá je aj stabilita zamestnania, pracovné podmienky, možnosti profesionálneho rozvoja či spoločenský význam vykonávanej práce. V niektorých profesiách preto môže byť verejný sektor konkurencieschopný aj pri nižšom finančnom ohodnotení,“ poznamenal Kočiš.
Tieto slová potvrdzujú aj čísla FinStatu, podľa ktorých patria štátne podniky medzi tie, ktoré zamestnávajú najväčší počet ľudí. Najväčším chlebodarcom ostávajú ŽSR, kde pracuje viac ako 12 800 Slovákov.
Na druhom mieste sa síce ocitol súkromný nemecký koncern Volkswagen, no tretie miesto patrí Slovenskej pošte, kde napriek silnej optimalizácii pobočkovej siete stále pracuje 9 700 ľudí. Pomerne vysoko sa umiestnila aj ZSSK. Vo vlakoch môžete stretnúť viac ako 5 200 členov personálu.
Problémy však môžu vznikať pri vysokokvalifikovaných a nedostatkových profesiách, kde štát priamo súťaží so súkromnými zamestnávateľmi. Ide napríklad o IT špecialistov, analytikov, technických odborníkov alebo skúsených manažérov.
Ak sú rozdiely v odmeňovaní príliš veľké, štát môže mať problém týchto pracovníkov získať alebo dlhodobo udržať. Výsledkom môže byť slabšia kvalita verejných služieb, pomalšia digitalizácia a nižšia schopnosť pripravovať a realizovať zložité projekty.
© Autorské práva vyhradené
Témy:
Slovenská pošta
Volkswagen
Železnice Slovenskej republiky
Tatra banka
VÚB banka
ZSSK Cargo
mzdy
mReportér
Zdielajte článok
Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme diskusiu zastavili
Prevládali v nej príspevky, ktoré boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi. Celú debatu sme
vymazali, autorom všetkých slušných príspevkov sa ospravedlňujeme.
Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.



