Zarábajú kliniky na diagnózach autizmu? Na výrazný nárast reagujú odborníci: Kto ich dnes dostáva viac – ženy alebo muži a v akom veku

Štatistiky ukazujú, že počet prípadov autizmu, ADHD a iných PAS za posledné roky stúpa. Situácie v jednotlivých krajinách sa najmä v rámci diagnostiky líšia, ale podstata zostáva rovnaká. Aktuálne svetom prebehla diskusia odborníkov po podozrení z obchodovania s touto diagnózou. Ako je to u nás?  

• Počet diagnóz autizmu u dospelých vo svete celkovo narástol.
• Častejšie sú diagnostikované mladé ženy s úzkosťou a ADHD.
• Čo zistila štúdia o diagnostike autizmu? Čo je over a čo under.
• Počet diagnóz stúpa aj na Slovensku. Čo ukazujú štatistiky?
• Aké sú prvé príznaky ešte u detí a ako rozoznať, ktorú diagnózu.

Keď sa pred pár týždňami v médiách rozprúdila debata o súkromných klinikách v Británii, ktoré podľa kritikov „predávajú“ diagnózu autizmu a ADHD, zdalo sa, že je v tom jasno: diagnóz je priveľa a niekto na nich zarába. Nová veľká štúdia však ukazuje, že realita je komplikovanejšia. Naopak na Slovensku môže byť problém úplne opačný.

Aby sme mohli porovnať situáciu aj u nás, prizreli sme sa aktuálne novej britskej štúdii sledujúcej viac ako 33 miliónov ľudí. Ukázala totiž, že počet novodiagnostikovaných dospelých autistov a autistiek v Británii sa od roku 2010 zvýšil približne desaťnásobne. Zmenilo sa aj to, kto diagnózu dostáva – čoraz častejšie ide o mladé ženy s úzkosťou, depresiou alebo ADHD. Najnovšie o tom prehovorila aj žena známeho šéfkuchára:

Znamená to, že diagnostikujeme nadmieru? Odpoveď nie je jednoznačná.

Čo štúdia skutočne zistila? Až desaťnásobný nárast diagnostikovaných

Tím vedcov a vedkýň z univerzít v Bristole a Cardiffe a zo švédskeho Karolinska institutu zverejnil 3. novembra 2026 v odbornom časopise BMJ Mental Health štúdiu o zmenách v profile dospelých, ktorí dostávajú diagnózu autizmu.

Pracovali s anonymizovanými zdravotnými záznamami: v Británii s 24,5 milióna dospelých (z nich 141 119 malo diagnózu autizmu) a vo Švédsku s 9,1 milióna dospelých (100 817 s diagnózou autizmu). Britské dáta siahajú od roku 2010 do roku 2023, švédske od 2010 do roku 2021.

Aké boli hlavné zistenia?

– Nové diagnózy rástli v oboch krajinách. V Británii stúpol počet novozistených prípadov zo 6 na 64 na 100 000 osôb ročne (2010 až 2023), vo Švédsku zo 43 na 65 (2010 až 2021). Tento nárast sa v britských médiách prezentuje ako „desaťnásobok“. Švédsko malo v celom období vyššiu mieru nových diagnóz, no Británia ho po roku 2020 rýchlo dobiehala.

– Najrýchlejšie rástli diagnózy u 16- až 20-ročných a u žien. U mladých dospelých v Británii išlo o skok z 31 na 364 prípadov na 100 000, vo Švédsku zo 165 na 361. Na konci sledovaného obdobia malo autizmus približne 4 % ľudí vo veku 16 až 20 rokov v oboch krajinách.

– Zmenil sa „typický“ novodiagnostikovaný človek. V Británii podiel novodiagnostikovaných dospelých s predchádzajúcou diagnózou úzkosti stúpol z 28,7 % v roku 2010 na 58,3 % v roku 2023. Úzkosť pritom rástla aj medzi dospelými bez autizmu (z 8,2 % na 21,9 %), takže ide aj o širší trend v populácii. Naopak, podiel s predchádzajúcou epilepsiou klesol z 10 % na 4 % a ubudlo aj ľudí s intelektovým postihnutím a psychózou. Rástol podiel ľudí s ADHD, úzkosťami, depresiou a inými duševnými ochoreniami.

– Celková prevalencia (podiel ľudí s diagnózou v populácii) bola v Británii v roku 2023 u mužov 1,4 % a u žien 0,7 %; vo Švédsku v roku 2021 1,8 % u mužov a 1,2 % u žien.

Autori a autorky sami upozorňujú, že ide o pozorovaciu štúdiu, ktorá nemôže určiť prečo sa profil diagnostikovaných zmenil. Opierajú sa o zaznamenané diagnózy, nie o nové vyšetrenia ľudí.

Ako na to reagujú svetoví odborníci

Autori a autorky ako možné vysvetlenie uvádzajú lepšie rozpoznávanie a väčšiu informovanosť o autizme, zmeny v diagnostických príručkách a to, že lekári a lekárky sú dnes ochotnejší diagnostikovať autizmus aj u ľudí, ktorí už majú iné psychické diagnózy.

Zároveň otvorene pripúšťajú opačnú možnosť: že sa rysy iných stavov môžu občas mylne pripisovať autizmu, najmä u žien, ktoré svoje prejavy „maskujú“. Pripúšťajú aj obrátený scenár: autizmus mohol byť roky neodhalený, kým sa u ľudí hromadili psychiatrické diagnózy.

Ako sa k tomu postaviť? K tomuto rastu sa vyjadrujú mnohí nezávislí odborníci a odborníčky, pričom sa vo svojich reakciách rozchádzajú:

– Profesorka Uta Frith z University College London, priekopníčka výskumu autizmu, v komentári pre Daily Mail uviedla, že zistenia naznačujú skôr zmenu v tom, ako sa označenie „autizmus“ používa, než biologickú zmenu.

– Behaviorálna vedkyňa Hannah Bowers z Univerzity v Southamptone zdôrazňuje, že mnohí autistickí dospelí diagnózu naozaj potrebujú, a ich duševné ťažkosti sú s autizmom prepojené. Science Media Centre ju ďalej cituje:

„Tieto zistenia poukazujú na zložitosť v primárnej starostlivosti, kde autistickí dospelí často zažívajú viacero duševných problémov. Musíme zabezpečiť, aby všeobecní lekári mali správnu podporu a školenie na starostlivosť o autistických dospelých spôsobom, ktorý uznáva tieto prekrývajúce sa ťažkosti.“

– Psychologička Rachel Moseley z Bournemouth University hovorí, že štúdia ukazuje, ako sa zmenila diagnostická prax, ale nedokazuje, že ide o nadmernú diagnostiku, ani že zmena je zlá. Hovorí tiež: „Od roku 2013 si tiež uvedomujeme, že ľudia môžu byť autistickí aj mať ADHD súčasne – takže podobne, títo ľudia (‘auDHDers’) sa v našich štúdiách predtým jednoducho neobjavovali. Teraz si tiež uvedomujeme, že aj keď má niekto normálne IQ a “miernejšie” autistické črty, môže stále zažívať “klinicky významné poruchy”, čo si vyžaduje diagnózu autizmu podľa aktuálnych diagnostických prahov.“

– Ďalší komentujúci vedci či vedkyne upozornili, že štúdia tieto vysvetlenia nevie od seba rozlíšiť, pretože nesleduje napríklad oneskorenie diagnózy ani sociálne faktory duševného zdravia.

Inými slovami – štúdia nepotvrdzuje tvrdenie, že ide o nadmernú diagnostiku. Ale ani ho nevyvracia. Ukazuje, že diagnostikovaní ľudia sú dnes iní než pred pätnástimi rokmi, a práve to je dôležité.

Nadmerná diagnostika verzus „obyčajná“ diagnostika: V čom je rozdiel?

Slovo „overdiagnosis“ sa v diskusii používa dosť voľne. Tu je pre prehľad zjednodušené redakčné vysvetlenie pojmov:

Dôležitá pripomienka: Rastúci počet diagnóz sám osebe nie je dôkazom nadmernej diagnostiky. Počet diagnóz môže rásť, lebo:

-rastie povedomie a zlepšuje sa rozpoznávanie, znižuje stigmatizácia,

-menia sa diagnostické kritériá,

-lepšie sa rozpoznávajú doteraz prehliadané skupiny, napríklad dievčatá a ženy,

-rastie samotný výskyt,

-alebo sa diagnostikuje aj tam, kde by sa nemalo (čiže nesprávne sa diagnostikujú iné psychiatrické prejavy ako autizmus).

Vo väčšine krajín platí zrejme kombinácia viacerých vysvetlení. Samotná štúdia nevie povedať, aký je ich pomer.

Diagnóza ako zatiaľ jediná cesta k podpore

K debate v Británii sa vyjadrila aj nezávislá vládou zadaná správa pod vedením profesora Petra Fonagyho, ktorá vyšla 9. októbra 2026. Podľa spravodajstva BBC varuje, že Anglicko riskuje presun od poddiagnostikovania ADHD a autizmu k nadmernej diagnostike, najmä u mladších vekových skupín.

Vláda nariadila preskúmanie, z ktorého vyplynulo, že diagnózy oboch ochorení za posledných 25 rokov prudko vzrástli, v údajoch sa uvádza, že viac ako 4 % detí vo veku od 6 do 17 rokov v Anglicku má teraz diagnózu autizmu. Štúdie pritom naznačujú, že skutočné číslo by malo byť bližšie k 1 – 2 %. Správa zo štúdie ale nehovorí, že je dôkazom nadmernej diagnostiky, ale poukazuje, že niektoré dáta sú takmer desaťročia staré a stále pretrváva poddiagnostikovanie v určitých skupinách.

Tá istá správa zároveň konštatuje, že dlhé čakanie na vyšetrenie spôsobuje reálne škody: s lepšou podporou by sa mohla zmeniť napríklad vyššia pravdepodobnosť detí s autizmom či ADHD, že predčasne ukončia školu, zamestnanie, odbornú prípravu a podobne. Súčasný systém takmer znemožňuje prístup k podpore bez formálnej diagnózy. Aj preto nemôže byť diagnóza jedinou cestou k získaniu pomoci.

Napríklad podľa organizácie Ambitious about Autism čakalo v decembri 2025 na posúdenie autizmu v Anglicku vyše 250 000 ľudí. Ešte viac je na čakacej listine na ADHD. Keďže sa diagnóza stala takmer jedinou cestou k získaniu podpory, tlačí na ňu obrovský počet ľudí.

A čo Slovensko? Zatiaľ skôr nestíhame

Svetová zdravotnícka organizácia odhadla v roku 2025, že autizmus mala v roku 2021 približne 1 zo 127 osôb na celom svete, u detí je to jedno zo sto detí. Opierala sa o systematický prehľad štúdií, no hlásená prevalencia sa medzi nimi výrazne líši. Dobre kontrolované štúdie uvádzajú čísla, ktoré sú výrazne vyššie, prevalencia v mnohých krajinách s nízkym a stredným príjmom nie je známa. A čo Slovensko?