
Údolie Atxondo na severe Španielska je pre svetovú gastronómiu posvätným miestom. Práve tu, pod majestátnou vápencovou stenou hory Anboto, drží tradíciu chrámu dymu ikonický Asador Etxebarri. Hneď vedľa, v malebnej dedinke Axpe, však vzbĺkla nová, mimoriadne jasná iskra.
Japonský šéfkuchár Tetsuro Maeda, ktorý strávil desať rokov ako pravá ruka Bittora Arguinzoniza v Etxebarri, tu otvoril svoju vlastnú reštauráciu Txispa. Boli sme sa pozrieť, ako vyzerá spojenie nekompromisnej japonskej precíznosti s baskickým ohňom.
„Txispa is missing“ – keď jedlu chýba iskra
Meno reštaurácie nesie hlboký osobný príbeh. Slovíčko Txispa znamená v baskičtine „iskra“. Tetsuro Maeda spomína, že jeho majster Bittor v Etxebarri pri ochutnávaní jedál často hovorieval: „Txispa is missing“ – teda, že jedlu stále chýba tá záverečná, neuchopiteľná esencia, ktorá ho posunie z kategórie dobrého do kategórie nezabudnuteľného.
Maeda sa rozhodol túto iskru hľadať vo vlastnom projekte. V reštaurovanej kamennej usadlosti (caserío) z 18. storočia vytvoril priestor, ktorý navrhol tokijský architekt Yusuke Seki. Všetko tu dýcha pokojom: ručne robená keramika od japonských majstrov (Kei Kondo, Atsushi Funakushi), drevo, výhľad na skalnaté bralá a všadeprítomná, no nevtieravá vôňa dymu z vybraných druhov dreva.
Do tohto prostredia sa dokonale pretavuje aj samotná osobnosť šéfkuchára. Tetsurova mimoriadna pokora a skromnosť sa zrkadlia v celom servise. Výsledkom nie je žiadne elitárske divadlo, ale menu, ktoré je hlboko úprimné, bezprostredné, odvážne a nesmierne hravé.
29 odrôd zeleniny z jedného údolia
To, čo Txispu odlišuje od klasických baskických asadorov, je radikálny dôraz na zeleninu a mikrosezónnosť. Kým tradičné asadory stavajú takmer výhradne na mäse a rybách, Tetsuro Maeda vytvoril pevný zväzok s japonským farmárom Kazukim Satom, ktorý pestuje zeleninu priamo v údolí Axpe.
Spolu s menu dostáva každý hosť na stole aj osobitný lístok s názvom „Verduras del día“ (Zelenina dňa). V deň našej návštevy lístok obsahoval neuveriteľných 29 čerstvo natrhaných plodov, listov a kvetov: od cvikly, edamame, papričiek piquillo a choricero, cez mikroparadajky, jedlé kvety krizantém, kapucínky a čínskeho pažítkového kvetu, až po pak choi, špenát malabar, potxa fazuľky, shiso, yuzu, oxalis či sakurové kvety.
Zelenina tu nie je prílohou. Je rovnocenným hrdinom menu, ktorý prechádza jemným dotykom dreveného uhlia.
Mágia obyčajných vecí: Keď oheň vytiahne z bôbov „cukríky“
Najfascinujúcejším momentom celého degustačného večera boli jedlá, ktoré si na prvý pohľad nepýtali prehnanú pozornosť a pôsobili až primitívne jednoducho.
Žiarivým príkladom boli čerstvé edamame bôby natrhané priamo na ich vlastnej farme a pripravené na otvorenom ohni. Žiadna komplikovaná omáčka ani zložité techniky – no precízne dávkovaný žiar z dreva dokázal zo zeleniny vytiahnuť prirodzené cukry tak dokonale, že človek mal pocit, akoby jedol jemne zaúdené gurmánske cukríky.
Podobný majstrovský kúsok predviedol šéfkuchár pri filete ryby Kinmedai. V japonskej gastronómii ide o mimoriadne cenenú a delikátnu rybu s jemným mäsom. Aj napriek jej krehkosti však Tetsuro na grile predviedol perfektnú kontrolu teploty – ryba získala chrumkavú kožu a dymový akcent, no vo vnútri si zachovala šťavnatú textúru, ktorú skvelo dopĺňala sviežosť ľahko opečeného rímskeho šalátu.