
Dnešok priniesol aj policajné akcie či odhalenie nových investícií Andreja Danka.
Dvaja podpredsedovia Smeru idú proti Robertovi Ficovi a normalizujú neľudskosť (komentár Petra Weissa)
Komentár Petra Weissa ostro kritizuje štyroch europoslancov Smeru, ktorí hlasovali proti uzneseniu Európskeho parlamentu žiadajúcemu bezpodmienečný návrat ukrajinských detí odvlečených do Ruska. Autor to označuje za konflikt s elementárnou ľudskosťou aj s hodnotami európskej civilizácie, keďže OSN zdokumentovala systematické deportácie detí a Medzinárodný trestný súd vydal na Vladimira Putina zatykač pre podozrenie z vojnového zločinu.
Text zdôrazňuje aj politickú a morálnu izoláciu predstaviteľov Smeru. Proti rezolúcii hlasovalo len osem europoslancov, pričom polovicu z nich tvorili Slováci zo Smeru, čo ich podľa autora stavia do ešte radikálnejšej pozície než niektoré krajne pravicové sily v Európe. Kritika smeruje najmä na Ľuboša Blahu, ktorý deportácie relativizoval ako „evakuáciu“, a na rozpor medzi týmto hlasovaním a oficiálnym vstupom Slovenska do medzinárodnej koalície za návrat ukrajinských detí.
Weiss varuje, že nejde iba o zahraničnopolitický spor, ale o nebezpečnú normalizáciu bezcitnosti v slovenskej politike. Pýta sa, či vedenie Smeru ešte rešpektuje základné morálne hranice, a upozorňuje, že predvolebná súťaž o radikalizovaných voličov môže posúvať spoločnosť do štádia, v ktorom sa prestáva vedieť zhodnúť aj na takom základe, že dieťa má patriť svojim rodičom.
Viac informácií nájdete tu:
Obvinila Roberta Kaliňáka, teraz inšpekcia stíha vyšetrovateľku bývalej NAKA
Policajná inšpekcia obvinila bývalú vyšetrovateľku NAKA Moniku Barčákovú, ktorá v minulosti obvinila Roberta Kaliňáka a podnikateľa Jozefa Brhela v korupčnej kauze okolo dorovnávania platu exšéfovi finančnej správy Františkovi Imreczemu. Prokuratúra potvrdila, že voči osobe M. B. bolo vznesené obvinenie, no vzhľadom na štádium konania neposkytla ďalšie podrobnosti.
Jadrom sporu je otázka, či Barčáková pri vyšetrovaní nezneužila právomoc verejného činiteľa a nezasiahla do Kaliňákovho práva na obhajobu. Inšpekcia pôvodne opakovane nezistila úmyselné pochybenie, no po zásahu prokurátora generálnej prokuratúry Jaroslava Kozolku sa vec znovu otvorila. Ten tvrdí, že v spise sú zistenia nasvedčujúce úmyselnému konaniu, napríklad pri obmedzení otázok obhajoby počas výsluchu svedka.
Prípad súvisí s pôvodným obvinením, podľa ktorého mal Brhel vyplácať Imreczemu ročne 200-tisíc eur ako dorovnanie príjmu. Obžaloba proti Kaliňákovi a Brhelovi však narazila na procesné chyby, súdy ju vrátili do prípravného konania a Kaliňákovo obvinenie neskôr generálna prokuratúra zrušila cez paragraf 363. Nové stíhanie vyšetrovateľky tak znovu otvára otázky o zákonnosti postupu orgánov činných v trestnom konaní v citlivých politických kauzách.
Viac informácií nájdete tu:
Fico sťažuje spoločný postup Európy proti Rusku. Bývalý estónsky prezident pre Aktuality.sk navrhuje Úniu bez Slovenska
Bývalý estónsky prezident Toomas Hendrik Ilves v rozhovore tvrdí, že Európa stále nedokáže dostatočne jednotne reagovať na Rusko a jednou z prekážok je aj politika slovenského premiéra Roberta Fica. Podľa Ilvesa Ficove kontakty s Vladimirom Putinom a jeho pragmatický prístup k Moskve komplikujú spoločný európsky postup práve v čase, keď sa rokuje o budúcej bezpečnostnej architektúre kontinentu.
Ilves varuje, že Európa podceňuje rozsah ruskej hrozby a príliš často používa pojem hybridná vojna ako eufemizmus. Tvrdí, že Rusko vedie proti európskym krajinám útoky na viacerých frontoch a Únia by mala reagovať oveľa tvrdšie – od prísnejších sankcií cez zákaz vstupu ruských turistov až po úvahy o odvetných hackerských útokoch. Kritizuje aj návrhy amerického vyslanca Jareda Kushnera a upozorňuje, že Európa sa nemôže spoliehať na automatickú zmenu americkej politiky po voľbách.
Najsilnejšia časť rozhovoru prichádza pri otázke Slovenska a NATO. Ilves hovorí o dvoch možnostiach: zrušiť právo veta v zahraničnej politike EÚ alebo vytvoriť Úniu bez krajín, ktoré blokujú jej suverenitu. Zároveň ostro reaguje na Ficove pochybnosti o článku 5 Severoatlantickej zmluvy, keď odkazuje, že ak vň Slovensko neverí, nemusí byť súčasťou Aliancie. Rozhovor tak nastavuje veľmi tvrdé zrkadlo súčasnej slovenskej zahraničnej politike.
Viac informácií nájdete tu:
Elitní policajti zasahujú na západnom Slovensku: Rozbehli akcie Ferrum a Jablko
Národná protidrogová jednotka spustila na západnom Slovensku rozsiahle policajné akcie s krycími názvami Ferrum a Jablko. Na zásahoch spolupracuje protidrogové oddelenie Západ aj oddelenie farmaceutickej kriminality, pričom cieľom je špecifická a mimoriadne nebezpečná trestná činnosť.
Podľa doterajších informácií akcie smerujú proti čiernemu trhu s anabolikami a nelegálnymi farmaceutikami. Polícia naznačila, že vyšetrovaná činnosť súvisí aj so zločinom neoprávneného zaobchádzania s liekmi, liečivami a zdravotníckymi prostriedkami, čo poukazuje na širší problém nelegálnej distribúcie látok ohrozujúcich zdravie.
Bezpečnostné zložky zatiaľ bližšie detaily nezverejnili, keďže zásahy stále prebiehajú. Polícia uviedla, že ďalšie informácie poskytne až vtedy, keď to dovolí procesná situácia. Už teraz je však zrejmé, že ide o ďalší výrazný zásah proti organizovanému obchodu s nelegálnymi látkami na Slovensku.
Viac informácií nájdete tu:
Konkurencia pre Pepco a Action sa blíži. Obrovský globálny reťazec otvoril prvú predajňu aj u susedov
Na stredoeurópskom trhu lacného nepotravinového tovaru pribúda nový silný hráč. Malajzijský reťazec MR.DIY, ktorý má po svete viac ako 6-tisíc predajní, otvoril svoju prvú predajňu v Česku – v Ostrave neďaleko slovenských hraníc. Zákazníkov láka na nízke ceny a veľmi široký sortiment pod jednou strechou.
Firma už medzitým výrazne expanduje aj v Poľsku, kde za necelé dva roky otvorila viac než 40 obchodov, a pripravuje vstup do Maďarska. V regióne si buduje aj logistické zázemie, čo prirodzene vyvoláva otázku, či je ďalším cieľom Slovensko. Spoločnosť na otázky o vstupe na slovenský trh zatiaľ neodpovedala, no geograficky aj obchodne by takýto krok dával zmysel.
MR.DIY neponúka len potreby pre domácich majstrov, ale aj dekorácie, kuchynské vybavenie, hračky, kancelárske potreby, elektronické príslušenstvo či kozmetiku. Ak by prišiel na Slovensko, stal by sa konkurentom pre Action, Pepco, TEDi aj KiK. Práve kombinácia širokého výberu a nízkych cien môže zamiešať kartami na domácom retailovom trhu.
Viac informácií nájdete tu:
Andrej Danko sa vrhol na kúpu investičných bytov. „Ak mi dajú hypotéku, budem pozerať ďalej“
Predseda SNS Andrej Danko kúpil v novostavbe Sunny Home v Rovinke pri Bratislave tri nebytové priestory, ktoré sám označuje ako byty určené na prenájom. Keďže aktuálne majetkové priznania politikov ešte nie sú zverejnené, nové nehnuteľnosti vyšli najavo cez kataster. Danko tvrdí, že ich už do svojho priznania uviedol.
Politik vysvetľuje kúpu ako investíciu do budúcnosti. Tvrdí, že pri vhodne nastavenej hypotéke vie splátky pokryť nájom a práve takéto príležitosti aktívne vyhľadáva. Podľa vlastných slov kúpil 1,5-izbové byty, ktoré sa dobre prenajímajú, a ak mu banky umožnia ďalšie financovanie, nevylučuje ďalšie nákupy podobných nehnuteľností.
Zaujímavosťou je aj prepojenie na developera projektu. Danko priznal, že majiteľa firmy Tomáša Sebőka pozná a považuje ho za kamaráta, no odmieta, že by nakupoval za inú než trhovú cenu. Uviedol, že každý z priestorov stál približne 185-tisíc eur, celkovo ich financuje hypotékou okolo 420-tisíc eur a vložil aj vyše 100-tisíc vlastných peňazí. Prípad opäť otvára otázky o majetkových pomeroch a investičných aktivitách vrcholných politikov.
Viac informácií nájdete tu:
Príde zlom? Rekordné straty môžu Moskvu donútiť k tomu, čo odmieta (244. týždeň vojny)
Týždenný prehľad vojny na Ukrajine opisuje dramatické zvyšovanie ruských strát aj pokračovanie masívnych útokov dronmi a raketami. Podľa ukrajinských údajov Rusko v niektorých dňoch prichádzalo o tisíce vojakov denne, pričom autor sumarizuje, že v prepočte ide o jedného zabitého alebo ťažko zraneného vojaka približne každých 30 sekúnd. Zároveň Ukrajina pokračuje v útokoch na ruské rafinérie, vojenské závody a infraštruktúru hlboko v tyle.
Veľkou témou týždňa boli aj rokovania v Abú Zabí medzi Ukrajinou, Ruskom a USA. Hoci viacerí predstavitelia hovorili o konštruktívnej atmosfére, konkrétny pokrok bol obmedzený najmä na prípravu rozsiahlej výmeny zajatcov. V pozadí však zostávajú zásadné rozpory v otázkach územia, bezpečnostných záruk a budúcej európskej bezpečnostnej architektúry. Objavili sa aj informácie, že Rusko žiada návrat vojenskej prítomnosti NATO k hraniciam z roku 1997.
Analýza upozorňuje, že rekordné ruské straty a poškodzovanie ropnej infraštruktúry môžu Kremeľ dostať pod silnejší tlak. Ak by sa trend udržal, Rusko by stálo pred voľbou medzi ďalšou mobilizáciou a väčšou ochotou pristúpiť na ukončenie vojny. Text preto naznačuje, že práve vojenské opotrebovanie a ekonomické oslabenie môžu vytvoriť podmienky pre skutočný diplomatický zlom.
Viac informácií nájdete tu: