
Nerozhodných v otázke dôsledkov pádu komunizmu na Slovensku ubúda. Pri porovnaní s českou populáciou tá slovenská vykazuje podstatne silnejší a vyhranenejší spomienkový optimizmus.
Slovenská spoločnosť zostáva pri hodnotení dôsledkov Nežnej revolúcie a pádu komunistického režimu hlboko rozdelená. Kým polovica populácie je presvedčená, že zotrvanie v socializme by pre náš dnešný život znamenalo zhoršenie, viac ako tretina opýtaných verí v opak. Vyplýva to z prieskumu agentúry Focus pre portál 360tka.
Ústup nerozhodnutých
Z odpovedí na otázku, ako by sa dnes žilo na Slovensku, keby komunizmus v roku 1989 nepadol, vyplýva, že spoločnosť má na túto tému čoraz jasnejší názor. Presná polovica opýtaných (50 %) si myslí, že by sa nám žilo horšie. Naopak, 37 % opýtaných verí, že by sa ľudia dnes mali lepšie. Zvyšných 13 % na otázku odpovedať nevedelo.
Pohľad na dáta ponúka aj priame porovnanie s podobným prieskumom z vlaňajška. Ukazuje sa, že oproti minulému roku výrazne klesol počet nerozhodnutých – z pôvodných 26 % na aktuálnych 13 %. Tento presun posilnil oba tábory, avšak najviac z neho ťažila skupina ľudí preferujúcich demokratický vývoj po roku 1989. Ich podiel vzrástol z vlaňajších 41 % na súčasných 50 %. Mierne (z 33 % na 37 %) narástol aj podiel tých, ktorí veria v lepší život pod komunistickým zriadením.
Hlboká priepasť
Prihlásenie sa k odkazu Novembra ’89 ostro kopíruje súčasné politické rozdelenie krajiny. Voliči aktuálnych opozičných strán (PS, KDH, SaS, Slovensko a Demokrati) sú takmer jednotní – celkovo až 76 % z nich si myslí, že by sa nám v komunizme žilo horšie. Najvyhranenejší v tomto postoji sú voliči PS (85 %) a Demokratov (81 %).
Na opačnej strane politického spektra panuje úplne iné presvedčenie. V koaličnom tábore aj medzi priaznivcami Republiky prevláda názor, že zotrvanie v socializme by prinieslo vyššiu životnú úroveň. Z dát vyplýva, že tento postoj zastáva až 67 % voličov strany Smer-SD a 58 % sympatizantov hnutia Republika.
Za pozornosť stojí elektorát vládnej strany Hlas-SD, ktorý je v tejto hodnotovej otázke absolútne rozdelený na dve identické polovice: 46 % voličov Hlasu si myslí, že by bolo lepšie, a presne 46 % tvrdí, že by bolo horšie (8 % nevie).
Úroveň nostalgie priamo úmerná veku
Z demografického hľadiska prieskum potvrdil priepastné generačné rozdiely. Nostalgia za bývalým režimom naberá na sile priamo úmerne zvyšujúcemu sa veku respondentov.
Kým v kategórii mladých ľudí od 18 do 34 rokov verí v „lepší život za komunizmu“ iba 16 % (pričom 67 % tvrdí opak), vo vekovej skupine nad 55 rokov sa situácia radikálne otáča. V najstaršej generácii si už nadpolovičná väčšina (54 %) myslí, že bez pádu režimu by sa žilo lepšie. Za zhoršenie by to považovalo len 36 % ľudí nad 55 rokov.
Z prieskumu taktiež vyplýva, že najvyšší podiel respondentov, ktorí na túto otázku odpovedať nevedia, je medzi voličmi KDH (22 %) a v skupine ľudí, ktorí by sa dnes nezúčastnili na voľbách (18 %).