Porucha rovnováhy, mimovoľné zášklby: Istá smrť do pár mesiacov. Orava zaznamenáva najviac prípadov – vedkyňa vysvetľuje, ako sa prenáša

obchodnyregister 2026.11.16.

CJD je vzácnym a dodnes záhadným ochorením mozgu. Známa je aj choroba šialených kráv, ktorá sa prenáša z hovädzieho dobytka. Nečudo, že správy z Oravy vyvolali u mnohých ľudí obavy. Slovenská vedkyňa pre nás dnes v rozhovore vysvetľuje, o aké ochorenie ide, prečo sa u nás vyskytuje vo zvýšenej miere, kto sa ním môže nakaziť aj na čom dnes pracujú, aby sa pacientom, pacientkám a ich rodinám dalo v budúcnosti pomôcť.  

V zahraničí 1 až 2 prípady za rok, na Orave 36

Creutzfeldtova-Jakobova choroba je vzácne, rýchlo postupujúce neurodegeneratívne ochorenie mozgu, na ktoré zatiaľ neexistuje účinná liečba. Spôsobujú ho priony – abnormálne poskladané bielkoviny, ktoré dokážu meniť štruktúru ďalších bielkovín a postupne tak poškodzovať nervové tkanivo.

Ochorenie sa vyskytuje na celom svete, no jeho výskyt nie je všade rovnaký. Práve u nás, na Slovensku – konkrétne na Orave sa s ním odborníci a odborníčky stretávajú vo zvýšenej miere už desaťročia. V článku sa dnes dozviete:

  • či je CJD nákazlivá a koľko ľudí ňou ochorie na Orave, na Slovensku a v zahraničí;
  • kedy sa ochorenie dedí a kedy ide prenos z hovädzieho dobytka, tzv. chorobu šialených kráv
  • ako sa mutácia mohla dostať práve do tejto oblasti u nás a prečo to vedci a vedkyne doteraz nevedia s istotou vysvetliť;
  • prvé príznaky, ktoré sa dajú ľahko zameniť za iné, bežnejšie ochorenia;
  • ako sa ochorenie diagnostikuje počas života a prečo definitívnu diagnózu stále potvrdí až vyšetrenie po smrti;
  • čo odkazujú odborníci rodinám na Orave.

Výskyt Creutzfeldtovej-Jakobovej choroby sa meria ako incidencia, teda počet nových prípadov na milión obyvateľov za rok. V zahraničí sa pohybuje približne od jedného do dvoch prípadov na milión obyvateľov ročne. Na Slovensku bolo za posledných 12 mesiacov zaznamenaných 6,3 prípadu na milión obyvateľov, na Orave až 36.

Orava tak dosahuje takmer šesťnásobok slovenského priemeru a približne 18-násobok hornej hranice výskytu v zahraničí. (*Údaje poskytlo Národné referenčné centrum pre prionové choroby a pomalé vírusové neuroinfekcie SZU a sú prepočítané za posledných 12 mesiacov. Štandardne sa ročná incidencia vyhodnocuje až po uzavretí všetkých prípadov za predchádzajúci rok.)

Je Creutzfeldtova-Jakobova choroba nákazlivá? A čo má odhaliť nový výskum na Orave

O ochorení sa dočítate aj v beletrii. Okrajovo ho spomenul Robin Cook, ale viac sa mu venuje uznávaný britský spisovateľ Ian McEwan v románe Amsterdam, za ktorý v roku 1998 získal prestížnu Bookerovu cenu. Jedna z postáv, 46-ročná Molly, trpí rýchlo postupujúcim neurologickým ochorením. Hoci autor konkrétnu diagnózu explicitne neuvádza, odborníci jej príznaky interpretovali ako možné prejavy variantnej Creutzfeldtovej-Jakobovej choroby, ľudskej formy ochorenia známeho ako choroba šialených kráv, o ktorom sa v Británii v 90. rokoch veľa hovorilo.

Prvé ťažkosti sa u Molly prejavili brnením ruky, keď sa pokúšala privolať taxík (senzorické príznaky). Neskôr začala zabúdať názvy bežných vecí a predmetov (kognitívne príznaky demencie). Jej stav sa postupne zhoršoval a ochorenie malo rýchly spád. Pridali sa aj výrazné zmeny správania vrátane výbuchov kriku a násilia (psychiatrické príznaky), až napokon stratila kontrolu nad telesnými funkciami. Aj literatúra tak približuje, aké závažné otázky toto ochorenie vyvoláva – od strachu z diagnózy až po hranice ľudského poznania.

Creutzfeldtova-Jakobova choroba je aj v skutočnom živote opradená mnohými nejasnosťami. Je nákazlivá? Môže sa preniesť bežným kontaktom? Prečo niektorí ľudia ochorejú a iní nie? A čo znamená, ak sa v rodine objaví genetická forma ochorenia?

Osobitnú pozornosť vzbudzuje Orava – prečo práve tento región, čo o príčinách zvýšeného výskytu dnes vieme a čo zostáva záhadou? A predstavuje ochorenie riziko aj pre ostatných obyvateľov a obyvateľky? Hoci medicína v posledných desaťročiach výrazne pokročila v poznávaní prionových chorôb, viaceré otázky zostávajú stále otvorené.

Ak ste aj vy zachytili správy o tomto ochorení rozšíreným na Orave a chcete vedieť viac, prinášame vám veľký rozhovor s vedkyňou. Na otázky odpovedala RNDr. Dana Žáková, PhD., vedúca Laboratória pre prionové choroby a Národného referenčného centra pre prionové choroby a pomalé vírusové neuroinfekcie na Lekárskej fakulte Slovenskej zdravotníckej univerzity v Bratislave. Laboratórium pre prionové choroby je jediné pracovisko na Slovensku poverené vykonávať špecifický dôkaz prítomnosti alebo vizualizáciu pôvodcu prionových chorôb, najmä Creutzfeldtovej-Jakobovej choroby.

Prečítajte si dnešný rozhovor, sama vedkyňa v ňom uviedla, že o tejto téme je dôležité hovoriť…

Ako by sme mohli vysvetliť priony? Ako sa odlišujú od vírusov a baktérií, prečo poškodzujú práve ľudský mozog?

V každom zdravom organizme sa prirodzene nachádza normálna bunková prionová bielkovina, ktorá plní viacero fyziologických funkcií.

Za určitých okolností však môže táto bielkovina zmeniť svoje priestorové usporiadanie a premeniť sa na patologickú formu – prion. Obe formy sú tvorené rovnakými stavebnými jednotkami, ale s odlišnou priestorovou štruktúrou.

Na rozdiel od vírusov a baktérií priony neobsahujú DNA ani RNA. Dokážu meniť ďalšie normálne prionové bielkoviny na patologickú formu, čím sa patologický proces postupne šíri.

Keďže prion nie je pre organizmus cudzorodou bielkovinou, imunitný systém ho nedokáže jednoducho rozpoznať a účinne proti nemu zasiahnuť. Navyše je odolnejší voči prirodzenému rozkladaniu bielkovín v organizme. Postupne sa preto hromadí v nervovom tkanive, kde poškodzuje nervové bunky.

Čo presne znamená genetická forma CJD spojená s mutáciou E200K?

Každý človek má gén PRNP, ktorý je vlastne receptom na tvorbu bunkovej prionovej bielkoviny. Pri mutácii E200K dochádza k zmene v tomto géne, v dôsledku čoho sa síce vytvorí bunková prionová bielkovina, ale je menej stabilná a náchylnejšia na premenu na patologický prion.

Keď k tejto premene dôjde, vzniknutý prion začne meniť aj ďalšie normálne bunkové prionové bielkoviny. Tak sa postupne spúšťa proces, ktorý vedie k hromadeniu prionov a poškodeniu nervového tkaniva. Výsledkom je rozvoj genetickej formy Creutzfeldtovej-Jakobovej choroby.

Dá sa vôbec ochorením aj nakaziť? Genetickou formou zrejme nie, ale inými formami ochorenia?

Prionové ochorenia sa môžu prenášať rôznymi spôsobmi. Pri genetickej forme sa z rodiča na potomka môže zdediť mutácia, ktorá je príčinou ochorenia. Samotné prionové ochorenie sa však za určitých okolností môže preniesť aj na inú osobu, a to bez ohľadu na to, či išlo u pôvodného pacienta o genetickú alebo sporadickú formu.

To však neznamená, že sa ochorením možno nakaziť pri bežnom kontakte s pacientom. Neprenáša sa pri každodennej starostlivosti, podávaní rúk, spoločnom bývaní ani bežnom spoločenskom kontakte.