
Jedni sa zbavia konkurencie, druhí môžu prísť o časť voličov. Opozičná novinka, s ktorou prišli necelý rok pred voľbami Progresívne Slovensko (PS) a Demokrati je síce istotou, že neprepadnú hlasy, no priniesť môže aj viacero úskalí. Ako sa na dvojkoalíciu pozerajú politológovia?
Progresívne Slovensko a Demokrati spájajú sily. Šimečka s Naďom vysvetľujú, ako bude koalícia fungovať
Zdroj:
TASR
Lídri Michal Šimečka (PS) a Jaroslav Naď (Demokrati) už načrtli, ako má avizovaná volebná koalícia vyzerať v praxi. Kandidátna listina bude vystavaná v pomere 4:1, Demokratom by sa teda mala ujsť pätina pozícií, čiže 30 miest. Hoci konkrétne mená ešte nepadli, už teraz je známe, že kandidátku povedie Michal Šimečka a Jaroslav Naď získa najvyššie postavenie spomedzi Demokratov. Detaily fúzie chcú dolaďovať v priebehu najbližšieho polroka.
Politológ Michal Cirner z Prešovskej univerzity v Prešove hovorí, že prenechanie pätiny miest sa PS oplatí. „Zbaví sa konkurencie, kde by sa mohli prekrývať voliči, zabezpečí, aby neprepadli hlasy Demokratov, lebo tam nebola istota, že by prekročili volebné kvórum,“ uviedol pre Pravdu.
PS obsadzuje posledné mesiace v prieskumoch vrcholné priečky, Demokrati sa pohybujú okolo piatich. Podľa politológa Radoslava Štefančíka z Ekonomickej univerzity v Bratislave je preto takéto spájanie logické.
„Stále nevieme, ktoré sú to miesta, koľko z nich je na zvoliteľných miestach a navyše netušíme, či sa vládnej koalícii podarí či nepodarí zasiahnuť do možnosti preferenčným hlasovaním (krúžkovaním) upravovať poradie kandidátov,“ uviedol pre Pravdu.
Kedy koalície (ne)vyšli
Nejde pritom o prvé predvolebné spájanie, do ktorého sa PS pustilo. Prvý raz to skúšalo so stranou Spolu v roku 2020. Experiment sa skončil prekvapivým neúspechom a na vstup do parlamentu im chýbali len stovky hlasov. Kandidovanie v zoskupeniach má totiž svoje pravidlá, päť percent na vstup do NR SR nestačí. Volebný prah v prípade dvoj- a trojkoalície je sedem percent. Ťažšie to majú štvorkoalície a širšie formáty, získať musia minimálne desať percent hlasov.
Cirner si myslí, že tentoraz si to PS už prepočítalo a obdobný scenár nehrozí. „Rizikami sú dva poslanecké kluby a v podstate dvaja koaliční partneri majúci požiadavky personálne aj programové. Ich voľbou vlastne volíte dve strany, ktoré sú rôzne,“ podotkol.
Koaličné spájanie sa podľa Štefančíka oplatilo v minulosti najmä mikrostranám s dvoma či troma ľuďmi. „Títo však nešli do volieb ako koalícia, ale skôr ako hostia na kandidátke inej strany. Pochvaľovať si môže spoluprácu napríklad OKS s SaS, v minulosti predstavitelia strán ako NOVA či Zmena zdola v prípade spolupráce s Igorom Matovičom,“ pripomenul.
Cirner preto považuje vyjadrenie o dvojkoalícii za zaujímavé. Okrem toho, že budú musieť získať sedem percent, každý zo subjektov bude mať vlastný poslanecký klub. „Na to, aby vznikol poslanecký klub je potrebných minimálne osem poslancov, takže sa predpokladá, že minimálne toľkí zo spoločnej kandidátky budú zastupovať Demokratov,“ pokračoval prešovský politológ.
Foto:Jakub Kotian
TASR
Michal Truban (PS) a Miroslav Beblavý (predtým Spolu) v začiatkoch spolupráce.
Oslabí to PS?
Štefančík hovorí, že pri koalíciách je vždy viacero rizík. Na druhej strane, ak sa lídri dokážu šikovne koordinovať a panuje medzi nimi vzájomná ochota, spojenectvo môže priniesť viac pozitív ako negatív. Riziká koalície by preto rozdelil do dvoch skupín.
Prvou hrozbou je, že namiesto nárastu príde odlev časti voličov. Jednu aj druhú stranu totiž môžu podľa neho podporovať voliči, ktorí pociťujú antipatie k lídrom druhej strany, a rozhodnú sa podporiť tretí subjekt. Predpokladá preto, že vznik dvojkoalície si strany podložili prieskumom, ktorý mal pre ne dobrý výsledok.
Druhá skupina rizík je podľa Štefančíka spojená s povolebným pôsobením v parlamente. „Takéto koalície totiž môžu priniesť do parlamentu viac nestability a chaosu ako stabilnej spolupráce. Stačí sa pozrieť do poslaneckých klubov SNS, Hlasu či Hnutia Slovensko. Takéto spojenectvo – pri dobrej komunikácii – však v konečnom dôsledku môže dosiahnuť efekt snehovej gule,“ vyzdvihol bratislavský politológ.
Ochota spolupracovať a netrieštiť sily tak môže mať podľa neho pozitívny vplyv. Predpoklad víťazstva a zmeny na Úrade vlády dokonca presvedčiť aj váhajúcich, nie úplne rozhodnutých voličov či dokonca nevoličov. „Teraz je už len na lídroch oboch strán, aby to nedomrvili ako svojho času lídri PS a Spolu,“ poznamenal Štefančík.
Cirner neočakáva, že by PS prišlo spájaním o časť voličov alebo tým oslabilo svoju identitu. Tá sa mení už posledné štyri roky, odkedy sa Šimečka stal jeho predsedom. Tlačí sa viac do politického stredu, obrusuje svoje ideologické hrany, prijalo viacero umiernených liberálov, čo spojenectvo s Demokratmi ešte umocňuje. „Chcú byť veľkou stranou, ktorá je široko rozkročená a cielia na mnohé voličské skupiny. Uvidíme, či sa im to podarí,“ hovorí prešovský politológ.
Kam odídu hlasy Demokratov?
Spoločná kandidátka progresívcov a strany Demokrati nemusí automaticky znamenať viac hlasov. Štefančíkov odhad je, že by mohli dosiahnuť maximálnu hranicu na úrovni 25 percent. „Ale skutočne ide len o tip,“ podotkol. „Ak sa v nasledujúcich mesiacoch preferencie PS nepohnú zásadnejšie smerom nahor, bude to sklamanie, pretože nenastal synergický efekt zo spojenia s Demokratmi do predvolebnej koalície,“ pokračoval Cirner.
Politológ Miroslav Řádek z Trenčianskej univerzity Alexandra Dubčeka sa domnieva, že ten, kto môže stratiť časť elektorátu, budú naďovci. „Predpokladám, že časť potenciálnych voličov Demokratov zostane strane lojálna aj po vytvorení volebnej koalície s PS. Časť ich podporovateľov ale pravdepodobne prejde k iným stranám,“ uviedol Řádek pre Pravdu.
Žať z volebnej koalície môže preto viacero strán. „Profitovať môžu liberáli v SaS a konzervatívni sympatizanti Demokratov môžu „pokukovať“ aj po KDH,“ pokračoval.
Dôsledky však môžu pocítiť aj na počte kresiel v Národnej rade. „Toto je veľmi dobrá otázka, ktorá nemusela byť opozičnými lídrami domyslená. Nedá sa totiž vylúčiť, že voliči Demokratov a prípadne aj progresívcov sa môžu rozdeliť aj tak, že žiadnej strane nový poslanecký mandát nevznikne,“ poukázal.
Řádek si myslí, že Demokrati by mali na miesto na Hradnom kopci aj bez spoločnej kandidátky. Strana Jaroslava Naďa podľa neho ukázala, ako môžu strany rásť vďaka kontaktnej kampani, ktorú viedli napríklad počas podpisovej akcie k referendu. „Ak by túto jeseň vymysleli pokračovanie tejto politickej aktivity, ich účasť v NR SR by sa nedala vylúčiť,“ dodal trenčiansky politológ.
Foto:Ľuboš Pilc
TASR
Predseda opozičného hnutia Progresívne Slovensko (PS) Michal Šimečka (v popredí vľavo) a predseda mimoparlamentnej strany Demokrati Jaroslav Naď (v popredí vpravo) po spoločnej tlačovej konferencii, na ktorej oznámili spoločnú predvolebnú spoluprácu v Bratislave. 15. november 2026.
„Manželstvo z rozumu“
Cirner vníma ohlásenú koalíciu v dvoch rovinách – ako prejav opozičnej spolupráce a pragmatické riešenie, ktoré napokon potvrdili aj lídri. „Jedno aj druhé, vytvoriť jeden spoločný blok, ktorý by bol protiváhou Smeru a jeho príveskov, by volebnú súťaž zúžilo na buď alebo – kto je za Fica a kto je proti nemu. Teraz je tam veľa kohútov a „koláč“ voličov je len jeden,“ myslí si.
Štefančík to nateraz vníma skôr ako pragmatickú spoluprácu dvoch ideovo a hodnotovo podobných strán. Spoločné majú podľa neho nazeranie na zahraničnú a bezpečnostnú politiku, podobnosti by – rovnako ako Cirner – videl aj v ekonomických otázkach, školstve, kultúre aj poľnohospodárstve.
Oveľa náročnejšie je tak medzi nimi nájsť rozdiely. „Obe strany deklarujú svoj záujem o občiansky rozmer politiky, možno sa budú odlišovať v niektorých zelených témach, možno v niektorých kultúrno-etických otázkach, ale zrejme pôjde len o malé a zanedbateľné rozdiely,“ myslí si bratislavský politológ.
Šimečka v nedeľu upozornil, že nejde o spájanie strán a pomenoval v čom vidí rozdiel on. „PS je a zostane liberálnou stranou a Demokrati sú súčasťou Európskej ľudovej strany. Po voľbách budú strany pôsobiť samostatne a partnersky,“ upozornil líder PS.
Kto ďalší sa pripojí?
Šimečka hovorí, že finálna podoba kandidátky sa ešte bude dohadovať. Časový priestor chcú nechať aj iným stranám, ak by sa k nim chceli pridať. Politológovia sa však zhodujú, že o väčšie ryby zrejme nepôjde. Príležitosti by sa mohli chopiť podľa Cirnera „ministraničky“, akou je napríklad OKS. Tá však už dlhodobo kandiduje na kandidátke SaS. „Je to aj o vyjednávaniach a ponuke pre dané strany,“ poznamenal.
Jedným z adeptov by podľa Štefančíka mohla byť aj Maďarská aliancia, keďže hlas maďarského voliča je v každej voľbe veľmi dôležitý. „Ak ho nevyužije súčasná opozícia, veľmi rád sa o neho bude uchádzať Robert Fico alebo Tomáš Taraba. Je ešte množstvo malých straničiek, nepôjde však zrejme o koalíciu, ale len o pozvánku niekoľkých kandidátov,“ myslí si bratislavský politológ.
Cirner hovorí, že ak chcú byť lídrami opozície a udávať tón, mali by apelovať na spájanie. „Vieme, že to bude ťažké, lebo SaS, KDH ani Hnutie Slovensko sa pravdepodobne nepridajú a mohlo by to byť aj kontraproduktívne. Čo sa dalo, asi urobili,“ dodal.
Kandidátka PS/Spolu: Ekológ Baláž pred exministrom Mihálom, posledná Dubovcová
Koalícia PS/Spolu predstavila kandidátku do parlamentných volieb. Pozrite si video TV Pravda, ktoré zachytáva atmosféru v bratislavskej Design Factory.
„Progresívna politická ponuka“
Reakcia na dvojkoalíciu prišla aj z opozičných kruhov. Hnutie Slovensko uvítalo fúziu a označilo ju za „spoločnú progresívnu politickú ponuku“. „Spájať by sa mali strany, ktoré majú príbuzné vnímanie sveta. Hnutie Slovensko progresívnu politiku nepresadzuje,“ reagovalo hnutie v tlačovej správe.
Progresívne hodnoty však podľa Štefančíka nie sú tmelom, ktorý by PS a Demokratov spájal. Ako podotkol, PS dnes reprezentuje okrem predsedu a niektorých „skutočne progresívnych politikov“ aj umiernený Ivan Korčok či Ľudovít Ódor. A spolupráca s expremiérom úradníckej vlády sa podľa neho hnutiu vypláca.
Nálepka z dielne matovičovcov má podľa neho príčiny inde. „Igor Matovič to robí z dvoch tradičných dôvodov. Ten prvý je prostoreký. Zatiaľ čo my – bežní ľudia – potrebujeme na život vodu, vzduch a potraviny, Igor Matovič potrebuje k tomu najmä byť neustále v konfliktoch s niekým. Konflikt je pre neho to, čo pre nás vzduch,“ uviedol Štefančík.
Druhý dôvod je podľa jeho slov prozaický. „Igor Matovič nebude loviť v elektorátoch Smeru alebo Republiky či SNS, on vidí potenciálnych voličov najmä tam, kam odišli tí, s ktorými kedysi úzko spolupracoval. Teda k Demokratom,“ priblížil.
Nálepkou „progresívna ponuka“ hrá Matovičovo hnutie podľa Cirnera na vlastný volebný výsledok, pretože sa chce odlíšiť a ukázať inú ponuku. „Je však pravdou, že mnohí predstavitelia Demokratov odišli práve od Igora Matoviča, a to vrátane lídra Demokratov Naďa, ktorý bol ministrom v Matovičovej vláde a aj Eduard Heger a mnohí ďalší,“ uzavrel.
© Autorské práva vyhradené
Témy:
opozícia
Michal Šimečka
Jaroslav Naď
koalícia
mReportér
Zdielajte článok
Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme diskusiu zastavili
Prevládali v nej príspevky, ktoré boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi. Celú debatu sme
vymazali, autorom všetkých slušných príspevkov sa ospravedlňujeme.
Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.
