Boccaccio by bol na našu kuchyňu hrdý

obchodnyregister 2026.11.17.

Čoskoro to bude rok, čo zapísali taliansku kuchyňu na Zoznam nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO. Čo to znamená pre krajinu, o tom nám porozprával taliansky veľvyslanec na Slovensku Gianclemente De Felice. Pridal aj priehrštie historických zaujímavostí.  

Naposledy sme sa stretli pri novom slovenskom vydaní Boccacciovho Dekameronu. Sú v tejto slávnej knihe popisy talianskej kuchyne či stolovania?

Dekameron nie je celkom kniha o kuchyni, skôr o spoločnosti. Ale kuchyňa je zasa súčasťou talianskej spoločnosti, a tak sa v tejto zbierke noviel nájdu aj popisy rôznych jedál ako cestoviny s vývarom z kapúna (vykastrovaného vykŕmeného mladého kohúta). Ak si dobre spomínam, je tam scéna o hore nastrúhaného parmezánu. Zaujímavý je príbeh o benátskom kuchárovi Chichibiovi, ktorý pripravuje žeriava, v inom príbehu protagonista Federigo degli Alberighi dá upiecť sokola. Takže v Dekamerone nájdete zmienky o jedle, ale nie konkrétne recepty. Na konci každého dňa rozprávači príbehov jedia confetti. Dnes sú to mandle v cukrovej poleve, ktoré sa v Taliansku tradične podávajú na sviatky, pri oslavách či svadbách, ale za Boccacciových čias to boli luxusné cukrovinky z medu, sušeného ovocia, škorice či zeleného korenia, semienok či orechov. Používali sa na osvieženie dychu, nie len ako jedlo.

Talianska kuchyňa bola vlani zapísaná na zoznam nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO, čo to pre Taliansko znamená?

Sme na to hrdí, pretože sme prvá krajina na svete, ktorej kuchyňa bola v decembri 2025 uznaná za súčasť kultúrneho dedičstva. Doteraz na zozname bolo napríklad umenie prípravy neapolskej pizze, ale až teraz je tam celá kuchyňa. Nemá to pre nás len politický, ale aj ekonomický význam. Podľa niektorých štúdií tento zápis spôsobí nárast turizmu o 6 až 8 percent za prvých niekoľko rokov a potom o ďalšie 2 – 3 percentá. Nepomôže to len hotelom a reštauráciám, ale celej krajine. Prakticky z toho budú profitovať všetky regióny. Turistov to totiž povzbudí, aby objavovali aj tie miesta, ktoré doteraz nepoznali. Napríklad vo vnútrozemí, tie, ktoré sú mimo centier umenia ako Rím, Florencia, Bologna, Benátky či Palermo. Aj inde sa dajú objaviť skryté poklady, pričom môžete spoznávať aj špecifickú kuchyňu. Niektorí ľudia cestujú do Talianska, aby spoznali konkrétne jedlo či víno a pritom objavujú aj krajinu a umenie danej oblasti. Benefity sú prepojené.

Čo by ste nám odporúčali?

Nemám konkrétny tip, ale páči sa mi objavovať krajinu od hôr k moru, vidiek aj mestá. Tento rok si napríklad pripomíname 800 rokov od úmrtia sv. Františka z Assisi. Aj náboženský turizmus sa dá prepojiť s kuchyňou – cestujete za kostolmi, kde sú umelecké diela, maľby, fresky, sochy. Ťažko odporúčať len jedno miesto. Zo Slovenska existuje veľa leteckých spojení do rôznych talianskych miest, kde si môžete urobiť niekoľkodňový výlet – požičať si auto a spoznávať región. Kamkoľvek sa vydáte, nájdete niečo zaujímavé.

Čo by sme mali ochutnať napríklad v Assisi?

Assisi leží v Umbrii, tu majú chýrne norcinerie – tradičné mäsiarstva, ktoré sa špecializujú na spracovanie mimoriadne chutných výrobkov z bravčového mäsa, ako sú údeniny, salámy a šunky. Názov je odvodený od mesta Norcia blízko Assisi.

Foto:
Ivan Majerský

Ešte sa vráťme k Boccacciovi. Bol by podľa vás prekvapený, ak by sa vybral do dnešnej talianskej reštaurácie? Zmenili sa odvtedy talianske jedlá?

Iste, bol by prekvapený rovnako, ako by som bol prekvapený ja, keby som navštívil reštauráciu či locandu z čias Boccaccia. Kuchyňa sa veľmi zmenila, hlavne za jeho čias ešte nebola objavená Amerika. Práve odtiaľ sa do Talianska dostali potraviny, ktoré sú základom dnešnej kuchyne – rajčiny, zemiaky, korenia. A zmenili sa aj chute – za Boccacciových čias bývali výrazné, používalo sa veľa korenia, sladilo sa, podávali sa jedlá so sladko-kyslou príchuťou. V moderných reštauráciách aj najprepracovanejšie jedlá neprechádzajú toľkými úpravami. Snažíme sa používať čo najčistejšie ingrediencie a zachovať ich prirodzenú chuť, neprekrývať ich. Za Boccaccia dávali do jedál veľa cukru, aby ich uchovali dlhšie než jeden deň, používali veľa soli a živočíšnych tukov. Dnes nemusíme používať tieto staré konzervačné triky, jedlá sú jednoduchšie. Ale aj cestoviny zažili revolúciu.

Akú?

V Boccacciových časoch sa cestoviny varili vyše hodiny, vznikla z nich akási kaša, nepripravovali sa al dente ako dnes, podávali sa často na sladko s cukrom a škoricou. Cestoviny bývali prílohou k mäsu, neboli samostatným jedlom. A asi najväčším rozdielom bolo, že to, čo by Boccaccio vnímal ako kuchyňu chudobných – jednoduché ingrediencie ako zelenina – si dnes vychutnávajú boháči s vycibrenými chuťami. Tučné pokrmy ako zverina by ste kedysi našli na stole najbohatších. Dnes je konzumácia potravín s vysokým obsahom tukov vyššia u tých, ktorí míňajú menej peňazí na nákup potravín.

Boccaccio by bol iste hrdý, že talianska kuchyňa je uznaná ako súčasť svetového kultúrneho dedičstva, však?

Iste, hoci Boccaccia nemôžeme označiť za Taliana – vtedy ešte Taliansko neexistovalo, no bol by hrdým občanom. A my sme dnes na našu kuchyňu pyšní. Pre Talianov je jedlo čosi prirodzené, každý z nás vie aj zo zopár ingrediencií pripraviť chutný pokrm. Ceníme si jednoduché recepty.

Zmenili sa aj vína?

Výroba vína je dnes zložitejšia, hoci odrody viniča ostali tie isté. Robí sa výskum tradičných odrôd, niektoré akoby vymizli, ale občas niekde čítam, že skupiny mladých ľudí sa snažia vysadiť révu týchto odrôd a pestovať ju znova. Väčšina ľudí si kuchyňu spája s budúcnosťou, chce novinky, no zároveň sa kuchyňa vracia k tradíciám a starým osvedčeným receptom. Máme reštaurácie, ktoré sa špecializujú na staré rímske recepty zo starej kuchárskej knihy Apicius. Je to inšpirácia aj pre súčasnú kuchyňu.

Máte pre nás tipy, ako spoznať skutočne dobrú taliansku reštauráciu?

Osobne sa orientujem podľa menu, ak má priveľa položiek, má 15-16 strán, pochybujem o kvalite jedál. Uprednostňujem reštaurácie, ktoré ponúkajú menej chodov a jedlá nemajú vzletné názvy ako bazalkové obláčiky, ale uvádzajú jednotlivé ingrediencie. Som rád, keď ich v jedle všetky cítim. A podľa mňa čím menej ingrediencií, tým lepšie. Moja dcéra napríklad nedávno pripravila citrónový koláč len z dvoch prísad. A ďalší tip, ktorý sa však netýka kuchyne – dobrá reštaurácia nemá v menu pravopisné chyby.

Mnohí ľudia si myslia, že poznajú taliansku kuchyňu, ale tá sa v jednotlivých regiónoch líši. Ako veľmi?

Napríklad na severe používajú viac maslo než olej, uprednostňujú ryžu, zatiaľ čo na juhu pripravujú semolinové cestoviny – aj preto, že tie sa ľahšie uchovávajú v teple. Kuchyňa súvisí aj s počasím. Pri mori prirodzene jedia viac rýb než v horách, aj keď to neplatí stopercentne. Na severe preferujú dlho varené či dusené mäso v štýle guláša, brasati sa varí dlho. Ale aj v mojom regióne nájdete jedlá, čo sa varia niekoľko hodín od sobotného večera do nedeľného rána, čiže celú noc – ragú v neapolskom štýle, aby sa mäso priam rozplývalo. V Sicílii nájdete vplyv arabskej a gréckej kuchyne. Napríklad kuskus je typické severoafrické jedlo, ale na západnej Sicílii pri Trapani tradične jedia kuskus – Cùscusu alla trapanese. Naša kuchyňa je veľmi spätá s územím, vychádza z toho, čo sa tam dá dopestovať. Na severe Talianska rastú výborné jablká, takže tam robia vynikajúcu jablkovú štrúdľu. V iných regiónoch pestujú broskyne a pripravujú broskyňové koláče, inde v strednom Taliansku pestujú zeleninu a sú známi svojimi zeleninovými polievkami, ktoré sa jedia s chlebom. Sú to sýte pokrmy, ktoré sa jedia ako hlavné jedlo. Za čias Boccaccia boli niektoré z nich považované za jedlo chudobných, dnes ich podávajú v tých najlepších reštauráciách.

Tento rok ste počas tradičného Týždňa talianskej kuchyne vo svete do Bratislavy znova pozvali michelinskú šéfkuchárku Adu Stifani. Prečo?

Bol som veľmi spokojný s tým, čo pripravila vlani a jej sa v Bratislave páčilo. Rada prijala pozvanie a tento rok pripraví iné menu. Žije v Umbrii, hoci pochádza z Puglie, takže v jej jedlách sa spájajú chute dvoch regiónov. Umbria je náš jediný región bez mora a, naopak, Puglia leží na pobreží. Vlani sme servírovali vína z Puglie, teraz budeme podávať toskánske vína.

© Autorské práva vyhradené

zdielať

zdielať

tlačiť

odoberať

mReportér

Zdielajte článok

Ľutujeme

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu

Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.