61. deň: Trump opäť skladá koalíciu pre zablokovaný Hormuzský prieliv. Spojenci mu už raz dali košom

Americké ministerstvo zahraničia chce prostredníctvom ambasád pôsobiť na rad krajín, aby sa pridali do novej koalície.   Čítajte viac 60. deň: Hegseth po prvý raz čelil otázkam o vojne s Iránom. Pentagon priznal šokujúci účet

22:35 Peniaze, ktoré Spojené štáty doteraz vynaložili na vojnu s Iránom, by stačili na pokrytie celej tohtoročnej humanitárnej výzvy OSN a umožnili by poskytnúť pomoc viac ako 87 miliónom ľudí. Agentúre AFP to povedal šéf Úradu OSN pre koordináciu humanitárnych záležitostí Tom Fletcher.

Americké ministerstvo obrany podľa svojich údajov vynaložilo na vojenské operácie na Blízkom východe 25 miliárd dolárov. Humanitárny úrad OSN pritom na tento rok žiada 23 miliárd dolárov na pomoc v krízových oblastiach sveta.

„Viem presne, čo by sme s 25 miliardami dokázali. Máme priame porovnanie toho, čo tieto peniaze môžu znamenať,“ uviedol Fletcher. Podľa neho predstavuje suma požadovaná OSN menej ako jedno percento toho, čo svet v nasledujúcom roku vynaloží na zbrane, armádu a obranu.

Fletcher upozornil, že vojna a následné uzavretie Hormuzského prielivu viedli k zdvojnásobeniu cien palív a k rastu cien potravín zhruba o pätinu. „To našu prácu výrazne sťažuje. Zároveň viac ľudí trpí hladom,“ povedal.

Celosvetovo podľa neho potrebuje naliehavú pomoc vyše 300 miliónov ľudí, ale kvôli sprísňujúcim sa rozpočtom – keďže Spojené štáty a ďalšie krajiny obmedzujú dary – dokáže OSN pomôcť len zhruba 87 miliónom z nich. Ak sa financovanie nezvýši, môžu podľa neho v najbližších rokoch zomrieť stovky miliónov ľudí.

21:05 Na juhu Libanonu dnes napriek prímeriu pokračovali boje medzi Izraelom a šiitskym hnutím Hizballáh.** Pri rôznych izraelských úderoch zahynulo v tejto časti Libanonu najmenej 15 obyvateľov,** napísala večer agentúra AFP. Útoky na izraelské jednotky hlásil aj Hizballáh. Izraelská armáda uviedla, že jeden jej vojak na juhu Libanonu zahynul v boji. Medzi Izraelom a Libanonom od 16. apríla trvá pôvodne desaťdňové prímerie, ktoré bolo minulý štvrtok predĺžené o ďalšie tri týždne.

19:52 Administratíva amerického prezidenta Donalda Trumpa zatiaľ nepočíta s tým, že by predložila Kongresu na schválenie vojnu s Iránom. Vyplýva to z dnešného vyhlásenia ministra vojny Petea Hegsetha počas vypočutia v americkom Senáte. Podľa neho teraz neplynie šesťdesiatdňová lehota, s ktorou počíta zákon. Takúto interpretáciu kritizovali opoziční demokrati, píšu agentúra AP a ďalšie médiá.

Zákon o vojnových právomociach z roku 1973 počíta s tým, že maximálne po 60 dňoch od začiatku konfliktu musí Kongres schváliť použitie sily alebo vyhlásiť vojnu. V prípade vojny s Iránom, ktorá sa začala v sobotu 28. februára, lehota vyprší v piatok.

Administratíva však zatiaľ nemá v pláne predložiť vojnu Kongresu na schválenie. „Momentálne trvá prímerie a my to vnímame tak, že odpočet šesťdesiatdňovej lehoty sa počas prímeria pozastavuje,“ uviedol Hegseth. Prímerie platí od začiatku apríla. S takýmto výkladom zákona však nesúhlasí demokratický senátor Tim Kaine, ktorý vyjadril „vážne ústavné obavy“.

Hegseth sa dnes druhý deň zúčastnil na vypočutí v Kongrese. Na niektorých zákonodarcov zaútočil, pretože vojnu iniciovanú administratívou spolu s Izraelom kritizujú. „Ako som povedal včera (vo štvrtok), a dnes to hovorím znova, najväčším protivníkom, ktorému teraz čelíme, sú bezohľadní kritici a porazenecké vyhlásenia demokratov aj niektorých republikánov v Kongrese,“ uviedol Hegseth. Podľa neho porazeneckí demokrati zahmlievajú mysle Američanov, pokiaľ ide o „historický vojenský úspech v Iráne“.

18:17 Izraelský minister obrany Jisrael Kac vo štvrtok uviedol, že aj keď jeho krajina podporuje diplomatické snahy USA voči Iránu, Tel Aviv bude možno čoskoro musieť „opäť zakročiť“ proti Teheránu, aby sa uistil, že islamská republika „sa nestane opäť hrozbou pre Izrael“.

„Irán utrpel za posledný rok mimoriadne ťažké údery, ktoré ho vo všetkých oblastiach vrátili o niekoľko rokov späť,“ uviedol Kac. „Americký prezident Donald Trump v koordinácii s (izraelským) premiérom Benjaminom Netanjahuom sa snaží o dokončenie cieľov operácie, ktorej zámerom je zabezpečiť, aby Irán v budúcnosti už nebol hrozbou pre Izrael, Spojené štáty a slobodný svet,“ uviedol Kac vo vyhlásení.

„Podporujeme toto úsilie a poskytujeme potrebnú podporu, ale je možné, že čoskoro budeme musieť opäť konať, aby sme zaistili splnenie týchto cieľov,“ varoval izraelský minister. Kac presne pred týždňom, 23. apríla, uviedol, že Izrael je pripravený pokračovať vo vojne proti Iránu s cieľom „vrátiť ho do doby kamennej“, a že čaká len na povolenie od Spojených štátov. (TOI, AFP, TASR).

17:30 Pri útokoch Izraela na juhu Libanonu prišlo o život deväť ľudí vrátane dvoch detí. Vo štvrtok to oznámilo ministerstvo zdravotníctva v Bejrúte krátko po tom, ako prezident Džúzíf Awn odsúdil pokračujúce porušovanie prímeria zo strany Tel Avivu.

„Útoky izraelského nepriateľa na južný Libanon si podľa doterajších údajov vyžiadali deväť obetí, medzi nimi dve deti a päť žien, a 23 zranených vrátane ôsmich detí a siedmich žien,“ uviedlo ministerstvo vo svojom vyhlásení.

Awn v rozhovore s členmi delegácie Medzinárodnej federácie spoločností Červeného kríža a Červeného polmesiaca (IFRC) predtým ostro odsúdil „pokračujúce izraelské porušenia“ v južnom Libanone. Podľa jeho slov k nim dochádza aj „napriek prímeriu, rovnako ako k demoláciám domovov a náboženských miest, pričom počet zabitých a zranených deň čo deň stúpa“.

„Na Izrael treba vyvíjať tlak, aby zabezpečil dodržiavanie medzinárodného práva a dohovorov a aby prestal útočiť na civilistov, zdravotníkov, civilnú obranu a humanitárne zdravotnícke a pomocné organizácie,“ dodal Awn vo vyhlásení.

Vo štvrtok hovorca izraelskej armády vyzval na evakuáciu ôsmich dedín na juhu Libanonu pred plánovanou vojenskou akciou.

Libanonské štátne médiá následne informovali o sérii izraelských leteckých útokov v tejto oblasti.

Prímerie medzi Tel Avivom a Bejrútom vstúpilo do platnosti 16. apríla. Pôvodne malo vypršať v nedeľu, medzičasom však bolo predĺžené o tri týždne do polovice mája.

Libanonská vláda verí, že rokovania s Izraelom pripravia pôdu pre trvalé ukončenie vojny, ktorá sa začala, keď militantné hnutie Hizballáh 2. marca – dva dni po začiatku americko-izraelských útokov na Irán z konca februára – spustil ostreľovanie Izraela s cieľom pomstiť zabitie iránskeho najvyššieho duchovného vodcu Alího Chameneího.

Aj keď sa počet útokov medzi Izraelom a Hizballáhom počas prímeria výrazne znížil, obe strany v nich pokračujú a vzájomne sa obviňujú z jeho porušovania. Tel Aviv navyše vyslal svoje pozemné jednotky na juh Libanonu s cieľom vytvoriť bezpečnostnú zónu, v rámci ktorej ničí pohraničné dediny.

17:25 Predseda iránskeho parlamentu Mohammad Báker Kálíbáf vo štvrtok vyhlásil, že kontrola Iránu nad strategickým Hormuzským prielivom zabezpečí budúcnosť bez prítomnosti Spojených štátov v tejto oblasti.

„Dnes, riadením Hormuzského prielivu, Irán zabezpečí sebe aj svojim susedom vzácne požehnanie bez americkej prítomnosti a zasahovania,“ uviedol Kálíbáf na sociálnej sieti X.

Tento prieliv je ohniskom napätia od vypuknutia vojny na Blízkom východe. Teherán ho prakticky uzavrel po začiatku americko-izraelských útokov na Irán.

Iránske štátne médiá 30. marca oznámili, že bezpečnostná komisia parlamentu schválila plány na zavedenie mýta za prechod cez Hormuz. Nebolo však jasné, či sa uskutočnilo konečné hlasovanie o tomto návrhu, upozorňuje agentúra AFP.

Minulý týždeň vysokopostavený predstaviteľ iránskeho parlamentu Hamídrezá Hádžíbábájí uviedol, že islamská republika na svojich účtoch zaznamenala prvé príjmy z mýta, ktoré majú platiť lode plaviace sa cez Hormuz.

Kálíbáf sa k strategickému prielivu vyjadril po tom, ako prezident Masúd Pezeškiján vo štvrtok kritizoval námornú blokádu iránskych prístavov zo strany Spojených štátov, ktorá podľa neho ešte viac prehlbuje napätie v Perzskom zálive.

USA uvalili túto námornú blokádu na spomínané prístavy a pobrežie Iránu 13. apríla, niekoľko dní po tom, ako sa krajiny dohodli na prímerí, pripomína AFP.

15:40 Náklady na vojnu proti Iránu sú výrazne vyššie než suma, ktorú v stredu v Kongrese uvádzal zástupca Pentagónu. S odvolaním sa na tri nemenované zdroje to dnes uviedla stanica CNN. Vysoký predstaviteľ ministerstva obrany Jules Hurst v stredu povedal, že vojna stála Spojené štáty 25 miliárd dolárov, podľa zdroja CNN však môžu byť skutočné náklady až dvojnásobné.

Podľa zdrojov stanice totiž uvedená suma nezahŕňa napríklad náklady na opravy a obnovu amerických základní, ktoré sa Iránu podarilo poškodiť pri jeho odvetných úderoch. Irán podľa CNN na začiatku vojny zasiahol najmenej deväť amerických základní v Bahrajne, Kuvajte, Iraku, Spojených arabských emirátoch a Katare. Iránske údery podľa stanice na základniach zničili niektoré nákladné zariadenia. Jeden zo zdrojov odhadol skutočné náklady vrátane výdavkov na rekonštrukciu základní a náhradu zničených zariadení na 40 až 50 miliárd dolárov.

Hurst v stredu pred zákonodarcami povedal, že najväčšiu časť doterajších výdavkov na vojnu tvorili výdavky na muníciu, ďalej na prevádzku operácií a obnovu vybavenia. Niektorí demokratickí zákonodarcovia podľa CNN dávali najavo nedôveru voči sume, ktorú uviedol Pentagón. Stanica poukazuje na svoju informáciu, že prezident Donald Trump by mohol v súvislosti s vojnou požiadať o dodatočné financovanie vo výške 200 miliárd dolárov.

Vojnu proti Iránu začali Spojené štáty a Izrael 28. februára vzdušnými údermi, pri ktorých zabili špičky iránskeho režimu vrátane najvyššieho duchovného vodcu Alího Chameneího. Podľa iránskych úradov pri úderoch zahynulo viac ako 3000 ľudí. Začiatkom apríla síce boje ustali, americké sily však začali námornú blokádu Iránu, ktorá si v oblasti vyžaduje prítomnosť veľkého počtu lodí a vojenských prostriedkov.

14:50 Americký prezident Donald Trump sa dnes zúčastní na brífingu s veliteľom regionálneho veliteľstva americkej armády CENTCOM o nových plánoch možných útokov na Irán, píše web Axios s odvolaním sa na informované zdroje.

Čítajte viac Trump má na stole nové plány útoku na Irán. Rozhodnúť môže kľúčový brífing s admirálom

14:00 Jediné miesto, ktoré Spojené štáty v Perzskom zálive majú, je na jeho dne, uviedol podľa agentúry AP iránsky duchovný vodca Modžtaba Chameneí v písomnom vyhlásení, ktoré dnes zverejnili iránske médiá. Teherán podľa neho v reakcii na vojnu začatú USA a Izraelom nastavil nové pravidlá pre využívanie Hormuzského prielivu, z ktorých budú mať prospech všetky štáty zálivu.

Čítajte viac USA patria na dno Perzského zálivu, odkázal Chameneí. Hormuzský prieliv má nové pravidlá

13:45 Časozberné zábery ukazujú, že Hormuzský prieliv je stále takmer nepriechodný. Spoločnosť MarineTraffic za 24 hodín (07:00 GMT 29. apríla 2026 do 07:00 GMT 30. apríla 2026).

Čítajte viac VIDEO: Hormuzský prieliv ako čierna diera. Tankery sa stále tlačia okolo, v strede nič

13:40 Izraelská armáda dnes vyzvala na evakuáciu ďalších ôsmich libanonských dedín v južnom regióne Súr, ktoré nie sú súčasťou Izraelom vytvorenej nárazníkovej zóny, píše agentúra Reuters. Evakuácia prichádza v čase, keď Izrael už od rána útočí na juhu Libanonu, kde podľa denníka L’Orient-Le Jour (OLJ) zabil najmenej osem ľudí; ďalšie tri telá sa záchranári snažia vyslobodiť z trosiek. Deje sa tak napriek krehkému prímeriu, ktoré bolo minulý štvrtok predĺžené o tri týždne.

Izraelská armáda zasiahla niektoré dediny ešte predtým, ako ich obyvateľov varovala pred evakuáciou, vrátane dediny Samáaja. V dedine Haníja, ktorú Izrael tiež dnes vyzval na evakuáciu, sú podľa denníka niektorí ľudia od stredajšieho útoku uväznení pod troskami.

13:30 Najväčšia lietadlová loď amerických ozbrojených síl USS Gerald R. Ford by mala čoskoro odplávať z Blízkeho východu a vrátiť sa do Spojených štátov, informovali v stredu americké médiá.

Loď po návrate do domovského prístavu podstúpi rozsiahle opravy a údržbu, keďže sa na nej podpísalo dlhé, takmer ročné nasadenie na mori, uviedol denník Washington Post s odvolaním sa na amerických predstaviteľov.

Odchodom USS Gerald R. Ford z Blízkeho východu by sa znížil útočný potenciál USA vo vojne s Iránom v čase, keď síce platí prímerie, no snahy vyrokovať trvalé riešenie zjavne uviazli.

Washington nedávno vyslal na Blízky východ lietadlovú loď USS George H. W. Bush. V regióne tak boli po prvý raz od roku 2003 nasadené tri americké lietadlové lode, konštatovalo minulý týždeň regionálne Centrálne velenie USA (CENTCOM).

Treťou z týchto lietadlových lodí je USS Abraham Lincoln. Všetky tri spolu disponujú viac ako 200 lietadlami a ich posádky tvorí 15.000 príslušníkov námorných síl a námornej pechoty, uviedlo CENTCOM, ktoré má v amerických ozbrojených silách na starosti operácie na Blízkom východe a v Strednej Ázii.

13:25 Militantné hnutie Hizballáh začalo v bojoch proti Izraelu používať novú zbraň – drony, ktoré fungujú na kábloch s optickými vláknami, vďaka čomu nemožno rušiť ich riadiace signály. Rovnakú zbraň vo veľkej miere používa Ukrajina vo vojne proti ruskej agresii, píše agentúra AP.

Keďže takéto drony nie sú ovládané bezdrôtovo, ale pomocou optických káblov s hrúbkou zubnej nite, je ťažké ich sledovať alebo zachytiť. Optický kábel, ktorý spája operátora priamo s dronom, znemožňuje protivzdušnej obrane, aby ho odhalila.

Nevýhodou týchto dronov je však obmedzený dolet a zraniteľnosť kábla, ktorý sa môže poškodiť alebo zamotať. „Ak človek vie, čo robí, je to absolútne smrtiace,“ povedal podľa AP výskumník Robert Tollast z londýnskeho think-tanku Royal United Services Institute (RUSI). Dodal, že takýto dron môže jednoducho letieť nízko nad zemou a nepozorovane sa priblížiť k cieľu.

Izraelská armáda môže dron buď zachytiť, čo je podľa odborníkov vzhľadom na jeho malé rozmery a krátku dráhu letu náročné, alebo sa môže pokúsiť prerušiť takmer neviditeľné vlákno.

Hizballáh tieto drony využíva najmä v bojoch zameraných na vytlačenie izraelských vojakov z libanonského územia na juhu krajiny a v pohraničných mestách.

Izraelská armáda vytvorila na juhu Libanonu takzvanú nárazníkovú zónu, ktorá má siahať až po rieku Litani ležiacu približne 30 kilometrov od izraelských hraníc. Armáda vnútri tejto zóny okupuje desiatky libanonských dedín a ničí obytné domy. Tvrdí, že ich poloha je podľa nej strategická pre obranu Izraela pred útokmi Hizballáhu.

Drony s optickými vláknami predstavujú pre Izrael relatívne novú hrozbu, tvrdí podľa AP izraelský vojenský predstaviteľ, ktorý si v súlade s vojenským protokolom želal zostať v anonymite.

Hizballáh sa k týmto dronom pravdepodobne uchýlil pre silnú izraelskú protivzdušnú obranu. Tá bola úspešná najmä pri ničení väčších a výkonnejších rakiet, striel či iných dronov.

Podľa izraelského vojenského predstaviteľa je výroba takýchto dronov pravdepodobne lokálna a jednoduchá – stačí dron, malé množstvo výbušnín a priehľadný kábel.

Rovnaké drony riadené prostredníctvom optického vlákna predstavujú významný technologický posun aj vo vojne na Ukrajine, najmä pre vyššiu odolnosť voči elektronickému boju a kvalitnejší prenos obrazu.

„Lietajú výrazne nízko, rýchlo a sú veľmi malé. Je teda náročné ich odhaliť, a aj po odhalení je naozaj ťažké ich sledovať,“ povedal Ran Kochav, bývalý veliteľ izraelskej protivzdušnej obrany.

Kochav uviedol, že Izrael sa roky sústredil na posilňovanie svojich systémov protivzdušnej obrany, aby zlepšil ochranu pred raketami a strelami. Drony však nepovažoval za najvyššiu prioritu.

Proiránske hnutie Hizballáh sa 2. marca vzdušnými údermi na Izrael zapojilo do regionálnej vojny, ktorú 28. februára rozpútali izraelsko-americké útoky na Irán. Libanonská vláda útoky Hizballáhu okamžite odsúdila. Izrael na ostreľovanie odpovedal rozsiahlymi odvetnými vzdušnými údermi v rôznych častiach Libanonu a pozemnou inváziou v južnom Libanone.

Podľa utorkových údajov libanonského ministerstva zdravotníctva zahynulo od 2. marca pri izraelských úderoch najmenej 2534 ľudí a ďalších 7863 ľudí bolo zranených. Viac ako 1,2 milióna obyvateľov Libanonu muselo v dôsledku konfliktu opustiť svoje domovy.

V Izraeli boli pri útokoch Hizballáhu zabití dvaja ľudia. Na juhu Libanonu padlo v boji 20 izraelských vojakov.

12:35 Námorná blokáda iránskych prístavov zo strany Spojených štátov ešte viac prehlbuje napätie v Perzskom zálive, vyhlásil vo štvrtok iránsky prezident Masúd Pezeškiján. Podľa jeho slov ňou Washington svoje ciele nedosiahne.

„Akýkoľvek pokus o uvalenie námornej blokády alebo obmedzení je v rozpore s medzinárodným právom… a je odsúdený na neúspech,“ uviedol Pezeškiján vo vyhlásení. Takéto opatrenia podľa jeho slov „nielen nezlepšia regionálnu bezpečnosť, ale sú v skutočnosti zdrojom napätia a narušenia trvalej stability v Perzskom zálive“.

Spojené štáty uvalili námornú blokádu na iránske prístavy a pobrežie 13. apríla, niekoľko dní po tom, čo sa krajiny dohodli na prímerí, pripomína AFP.

Teherán prakticky uzavrel Hormuzský prieliv, ktorý je kľúčovou námornou trasou pre globálnu prepravu ropy a zemného plynu, na začiatku konfliktu na Blízkom východe. Iránska armáda nedávno pohrozila, že „zareaguje“, ak americká blokáda bude pokračovať.

Mohsen Rezáí, vojenský poradca najvyššieho iránskeho vodcu Modžtabu Chameneího, v stredu toto varovanie zopakoval. „Námornú blokádu nebudeme tolerovať. Ak bude pokračovať, Irán zareaguje,“ vyhlásil. Upozornil tiež, že ak by sa boje medzi Teheránom a Washingtonom obnovili, americké lode a vojaci by na to doplatili.

Iránsky minister ropného priemyslu Mohsen Páknežád vyhlásil, že USA svojou blokádou „nedosiahnu žiadne výsledky“, a odmietol akékoľvek obavy týkajúce sa dodávok a distribúcie ropy.

„Zamestnanci ropného priemyslu pracujú nepretržite, aby zabezpečili, že pri poskytovaní služieb nenastanú žiadne problémy,“ povedal Páknežád v štátnej televízii.

Veliteľ iránskeho vojenského námorníctva Šáhrám Irání v stredu tiež naznačil, že krajina „v blízkej budúcnosti“ nasadí námorné zbrane, ktoré nedávno vyvinula.

9:12 Izraelské námorníctvo vzadržalo približne 175 aktivistov z iniciatívy Global Sumud Flotilla, ktorí sa s humanitárnou pomocou plavili do Pásma Gazy.

„Približne 175 aktivistov z viac ako 20 lodí… sa teraz pokojne presúva do Izraela,“ uviedlo vo vyhlásení izraelské ministerstvo zahraničných vecí spoločne s videom aktivistov na palube lode izraelského námorníctva.

Denník The Times of Israel (TOI) napísal, že námorníctvo v noci zadržalo 21 z celkovo 58 plavidiel iniciatívy Global Sumud Flotilla neďaleko gréckeho ostrova Kréta stovky námorných míľ od izraelského pobrežia. Plavidlá flotily v uplynulých týždňoch vyplávali z francúzskeho Marseille, španielskej Barcelony a talianskych Syrakúz.

Izrael kontroluje všetky vstupné body do Pásma Gazy. Organizácia Spojených národov a viaceré zahraničné mimovládne organizácie ho opakovane obvinili zo znemožňovania toku tovaru na toto palestínske územie.

Už vlani v októbri sa aktivisti z iniciatívy Global Sumud Flotilla pokúšali prelomiť izraelskú blokádu a dopraviť pomoc do Pásma Gazy. Izrael ich však zadržal a následne deportoval z krajiny.

7:14 Spojené štáty sa usilujú o novú medzinárodnú koalíciu krajín pripravených prispieť k otvoreniu Hormuzského prielivu, ktorý je zablokovaný v dôsledku americko-izraelskej vojny s Iránom. Napísal to denník The Wall Street Journal (WSJ) s odvolaním sa na depešu amerického ministerstva zahraničia.

Kľúčovú námornú cestu pre vývoz ropy, plynu či chemikálií pre hnojivá z krajín Perzského zálivu zablokoval v marci Irán v reakcii na útoky USA a Izraela, čo viedlo k prudkému zdraženiu ropy. Washington v apríli začal námornú blokádu Iránu s cieľom donútiť Teherán k opätovnému otvoreniu prielivu pre lodnú dopravu. Irán uviedol, že bude aj naďalej narúšať lodnú dopravu v prielive, kým bude vystavený hrozbám.

Americké ministerstvo zahraničia chce podľa WSJ prostredníctvom ambasád pôsobiť na rad krajín, aby sa pridali do novej koalície nazvanej Maritime Freedom Construct. Jej cieľmi bude vynucovanie sankcií, zdieľanie informácií a diplomatická koordinácia, píše denník.

Americký prezident Donald Trump v minulosti vyhlásil, že prieliv je otvorený, Irán však svojimi útokmi na preplávajúce lode dokázal, že to tak nie je. Trump v stredu hovoril so zástupcami ropných firiem o tom, že americká blokáda Iránu môže trvať aj niekoľko mesiacov.

Veľké európske krajiny na čele s Francúzskom hovoria o tom, že sú ochotné prispieť k zaisteniu prevádzky prielivu, ale až po skončení konfliktu.

Čítajte viac Miliardy v lufte. Von der Leyenová odhalila straty za zablokovaný Hormuzský prieliv a prišla s plánom záchrany