Merz presadil svojho kandidáta. Nemecko nominuje ekonóma z Princetonu do vedenia Európskej centrálnej banky

obchodnyregister 2026.11.18.

Post hlavného ekonóma Európskej centrálnej banky sa uvoľní na konci mája. Nominácia Markusa Brunnermeiera zároveň zapadá do širšej dohody Berlína a Paríža o obsadení kľúčových miest vo vedení banky.  

Nemecká vláda nominovala profesora Princetonskej univerzity Markusa Brunnermeiera (57) na pozíciu hlavného ekonóma Európskej centrálnej banky (ECB). Uviedli to v stredu agentúry Reuters a Bloomberg, ktoré sa odvolali na zdroje z vlády.

Post hlavného ekonóma ECB, ktorý momentálne zastáva Ír Philip Lane, sa uvoľní približne o pol roka, keďže mu končí jeho regulárne funkčné obdobie 31. mája. Je to jediná z troch pozícií v šesťčlennej Výkonnej rade ECB, kde k zmene dôjde po ukončení celého mandátu. V ďalších dvoch prípadoch sa miesto uvoľní predčasne. Na začiatku januára opustí predčasne svoj post pre presun na novú pozíciu členka Výkonnej rady ECB zodpovedná za trhové operácie Isabel Schnabelová a vo februári ukončí z rovnakých dôvodov svoje pôsobenie jej súčasná šéfka Christine Lagardová.

Spor v nemeckej vláde

Rozhodnutie nemeckej vlády tak podľa denníka The Irish Times ukončilo spor medzi kancelárom Friedrichom Merzom, ktorý presadzoval Brunnermeiera, a ministrom financií Larsom Klingbeilom z SPD. Ten chcel, aby Nemecko na túto funkciu nominovalo ženu. Už v utorok (17. 11.) bolo jasné, že Klingbeil ustúpil, keď ministerstvo uviedlo, že na tento post by vláda mala v stredu nominovať Brunnermeiera.

Zároveň to potvrdzuje dohodu o balíku nominácií do Výkonnej rady ECB medzi Merzom a francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom. Nemecko, Francúzsko a Taliansko majú vo Výkonnej rade ECB fakticky trvalé zastúpenie, takže vzhľadom na najnovší vývoj udalostí rokovali o uvoľnených postoch najmä lídri dvoch najsilnejších ekonomík eurozóny.

Kľúčové posty v ECB

Pôvodne mali záujem o pozíciu hlavného ekonóma ECB, ktorá je po prezidentovi považovaná za druhú najvyššiu funkciu v centrálnej banke, obidve krajiny. Macron však minulý týždeň informoval, že Paríž bude spokojný s miestom člena Výkonnej rady ECB zodpovedajúceho za trhové operácie, teda miestom po Schnabelovej.

Navyše, Francúzsko nečakane dalo najavo, že na post nového šéfa ECB podporí bývalého guvernéra španielskej centrálnej banky a súčasného šéfa Banky pre medzinárodné zúčtovanie (BIS) Pabla Hernándeza De Cosa. Toho podľa údajov agentúry Reuters, ktorá sa odvolala na vládne zdroje, podporuje aj Nemecko. To znamená už prakticky nulové šance pre druhého, často zmieňovaného finančníka, Holanďana Klaasa Knota. A kombinácia Španiela na čele ECB a Francúza ako hlavného ekonóma by bola pre Nemecko a ďalšie štáty zo severnej Európy politicky neprijateľná. Vychádza sa totiž z toho, že pozície vo vedení ECB by mali byť rovnomerne rozložené medzi štáty severnej a južnej Európy.